Martina Gregová 26.08.2022 18:52

Môže byť Bratislava ideálnym mestom? 5 vecí, ktoré musí splniť

Metropoly budúcnosti si predstavujeme zdravšie, udržateľnejšie a inkluzívnejšie. Takéto mesto priláka viac ľudí a zároveň zvýši kvalitu života jednotlivca aj kolektívu a svojím obyvateľom poskytne lepšie pracovné aj životné príležitosti. Členovia výskumného a dizajnérskeho laboratória Space 10 vo svojej publikácii The Ideal City vyzdvihli 5 pilierov, ktoré je potrebné zvážiť, aby sme dosiahli „ideálne" mesto.

Autor: Rasmus Hjortshoj, Gianluci Stefani

Výskumné a dizajnérske laboratórium Space 10 pri krste svojej knihy The Ideal City vyslovilo zaujímavú myšlienku ohľadom mestského prostredia, jeho rozvoja a plánovania: „Mestá sú jadrom problému, a práve preto sú aj jadrom riešenia”. Mesto považujú za neustále sa meniaci ľudský experiment, ktorý sa ale podľa ich slov za posledné polstoročie zmenil viac ako kedykoľvek predtým. Členovia laboratória Space10 za svoje poslanie považujú vytvorenie lepšieho každodenného života pre ľudí aj planétu. Z tohto dôvodu vydali publikáciu The Ideal City, ktorej jadro tvorí 5 zásad pre vytvorenie takzvaného ideálneho mesta.

 

1. Mesto by malo byť vynaliezavé

Vynaliezavé mesto je také, ktoré dokáže byť ekologicky aj ekonomicky udržateľné. Stavia sa udržateľne a ako zdroj pre svoju expanziu využíva odpad (recyklované materiály či materiály zo starších budov). Podľa autorov knihy by takéto mesto malo byť vo svojom ideálnom stave sebestačné. Dôležitou súčasťou tohto princípu je využívanie vodných, materiálových či energetických slučiek. Skvelými príkladmi sú budovy s vodozádržnými systémami, ktoré cirkulujú dažďovú vodu a znovu ju používajú napríklad na splachovanie toaliet či zavlažovanie.

Najznámejším predstaviteľom navrhovania architektúry, ktorá je inovatívna po programovej a technickej stránke, zároveň je šetrná k životnému prostrediu a tiež prihliada na celkovú ekonomickú stránku budovy, je svetoznáme štúdio BIG. Za zmienku stojí ich stavba Copenhill Energy Plant and Urban v Kodani. Tento energetický závod vytvára energiu z odpadu. Okrem toho sa na streche budovy nachádza lyžiarsky svah, turistický chodník či lezecká stena. Táto budova stelesňuje pojem hedonistickej udržateľnosti.

Po príklady obdobných princípov však nemusíme chodiť až tak ďaleko. V pražskej časti Modřany, na mieste, kde donedávna stál Modřanský cukrovar, vznikne ojedinelý projekt novej mestskej štvrte, ktorá má inšpirovať Európu - a to najmä v oblasti udržateľnosti. Obyvatelia novej štvrte tu nájdu prepracovaný systém hospodárenia s pitnou, dažďovou aj úžitkovou vodou vďaka priepustným povrchom, odvodňovacím chodníkom a vhodným terénnym úpravám.

 

Modřany. Zdroj: Chybík + Kristof

 

2. Mesto by malo byť prístupné

Mesto by malo byť navrhované a plánované tak, aby poskytovalo rozmanité možnosti. V takomto meste sa dokážu všetci jeho obyvatelia naplno prejaviť - bez ohľadu na vek, schopnosti, finančnú stabilitu či politické názory. Prístupné mesto zabezpečuje rovnaký prístup k mestskej vybavenosti, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti, oddychu aj prírode. Skutočne prístupné mesto poskytuje dostupné bývanie a prístup k inkluzívnemu rozhodovaniu s transparentným riadením a podporuje zapojenie komunity.

Za príklad môžeme uviesť parkovací dom Park and Play v Kodani. Tento jedinečný projekt spája neoddeliteľnú súčasť mestskej prepravy a aktívny verejný priestor. Koncept parkovacieho domu je založený na povzbudení ľudí k používaniu strechy v prípade, že prídu zaparkovať do parkovacieho domu. Posobí však aj opačne: motivuje ľudí, aby zaparkovali svoje autá mimo centra, ak chcú využiť strechu. Jedinečný projekt mení vnímanie mestskej infraštruktúry.

 

Park & Play, Kodaň. Autor: Rasmus Hjortshoj

 

3. Mesto by malo byť zdieľané

Zdieľané mesto podporuje zmysel pre komunitu, spoluprácu a spolupatričnosť. V takomto meste napríklad vznikajú rôzne väčšie aj menšie projekty, navrhované či zrealizované dobrovoľníkmi. Ďalej takýto celok poskytuje príležitosti na zdieľanie zručností, technológie zdieľanej mobility alebo iniciatívy, ktoré podporujú zmysluplné sociálne prepojenia.

Skvelým príkladom je rozširovanie urban farmingu vo veľkých mestách. Mestá po celom svete začínajú pre tieto iniciatívy poskytovať svoje priestory. Napríklad mestská farma v Paríži, ktorá má približne 14.000 metrov štvorcových, poskytuje Parížanom možnosť prenajať si plochy na vlastné zeleninové záhrady. Mestské priestory sa tak stávajú zdieľanými priestormi a podporujú rozvoj komunity.

Hodnotné príklady nám ukázala aj Európska cena za verejný priestor. Základy pre zdieľané mesto položili napríklad projekty mestskej komunitnej záhrady Sporta pils dārzi v Lotyšsku či otvorené kúpalisko Pool is cool v Bruseli.

 

Pool is cool, Brusel. Zdroj: CCCB

 

4. Mesto by malo byť bezpečné

V období začínajúcej klimatickej krízy pojem bezpečné mesto už neznamená to, čo kedysi. Už viac nejde len o pocit bezpečia, spojený s poskytovaním ochrany všetkým obyvateľom a s dôrazom na prevenciu kriminality a rehabilitáciu. Verejné priestory mesta by mali byť navrhované tak, aby boli odolné voči klimatickým zmenám, extrémnym výkyvom počasia či záplavám. Každý obyvateľ by mal mať prístup k zdrojom ako sú potraviny, voda, prístrešie, zdravotná starostlivosť a tiež k zeleným priestranstvám.

Tapis Rouge je jedným z niekoľkých verejných priestorov v meste Carrefour-Feuilles na Haiti, ktoré utrpeli rozsiahle škody pri zemetrasení v roku 2010. Domom, priliehajúcim k svahom rokliny, chýbajú základné služby ako elektrina, tečúca voda a kanalizácia. Existuje len malá formálna infraštruktúra a niektoré domy sú prístupné iba sieťou úzkych chodieb, ktoré sa vinú do svahu. Práve v úzkych kútoch a medzi stenami susedných domov sa zvyčajne odohráva spoločenský život. Prostredníctvom participatívneho prístupu a vďaka zapojeniu komunity do jadra procesu navrhovania má tento verejný priestor za cieľ poskytnúť transformačnú silu miestnej komunite a poskytnúť obyvateľom pocit vlastníctva, identity, hrdosti aj bezpečia.

 

Urban farming v Paríži. Zdroj: Pistre Architects Atlav AJN

 

5. Mesto by malo byť žiadúce

V jednoduchosti povedané: také v ktorom je radosť žiť. Takéto mesto je navrhované v ľudskej mierke, podporuje hravosť a zvedavosť ľudí a pulzujúci verejný život s prístupom ku kultúre, umeniu, aktivitám či oddychu. Aby bolo mesto žiadúce, je potrebné vhodne pracovať s mestskou infraštruktúrou, aby boli jednotlivé časti mesta ľahko a rýchlo dostupné.

Pri zhrnutí týchto princípov sa môže zdať, že ide o mestskú utópiu. Je však potrebné podotknúť, že ideálne mesto neexistuje. Príklady z celého sveta však naznačujú, že už aj dnešné mestá sú vo väčšej či menšej miere žiadúce, bezpečné, zdieľané, prístupné či vynaliezavé. Niekedy k tomu pomôžu developerské projekty, inokedy nezávislé iniciatívy či samosprávy a občas to môžu byť aj samotní obyvatelia mesta.

Čelíme zrýchľujúcej sa klimatickej kríze, rastúcej nerovnosti, nedostatočnému prístupu k cenovo dostupným bytom a domom alebo nedostatku rovnakých príležitostí pre všetkých. Existujú ale možnosti pre novú cestu vpred. Sú nimi mestá, ktoré zvyšujú kvalitu nášho života, zabezpečujú plnohodnotnejšie spôsoby spoločného života a poskytujú viac príležitostí pre väčší okruh ľudí, rovnako ako mestá, ktoré sú odolnejšie a ekonomicky produktívnejšie.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.