Martina Gregová 24.07.2022 18:46

Špongiové mestá: nástroj ku klimatickej odolnosti

Klimatická kríza zvýraznila zmeny v množstve zrážok. Obdobia sucha sa striedajú so silnými búrkami, čo má za následok záplavy, spôsobujúce škody (nielen) na mestskej infraštruktúre. Takzvané špongiové mesto (sponge city) je model mestskej výstavby, ktorý môže zmierniť záplavy v mestách, nedostatok vodných zdrojov a celkovo zlepšiť ekologickú situáciu a biodiverzitu absorbovaním a zachytávaním dažďovej vody a jej následným využívaním.

Vodozádržný park v Ningbo. Zdroj: World Architects

Špongiové mesto je označenie pre konkrétny typ mesta,  ktoré vďaka rozsiahlemu systému zelenej infraštruktúry pôsobí ako priepustný systém. Technológie zelenej infraštruktúry zahŕňajú prvky, ktoré umožňujú väčšiu priepustnosť pôdy a následnú absorpciu dažďovej vody. Spomedzi nich môžeme vyzdvihnúť napríklad parky, drenážne chodníky, dažďové záhrady, infiltračné a retenčné studne, mestské záhrady a plantáže, zelené steny a strechy. Hlavnou myšlienkou pri návrhu takýchto miest má byť menej asfaltu, menej betónu, viac jazier, viac parkov a zelene.

V podstate existujú tri základné formy takýchto systémov - ochrana pôvodného mestského ekosystému, ekologická obnova a rozvoj s nízkym dopadom. Ochrana sa zameriava na už existujúce ekologicky citlivé miesta ako sú rieky, jazerá a priekopy. Prirodzená vegetácia, pôda a mikroorganizmy sa využívajú na postupnú úpravu vodného prostredia a obnovu poškodeného mestského ekosystému. Ekologická obnova zahŕňa identifikáciu ekologických oblastí a ich následne prepájanie do celistvej siete. Rozvoj s nízkym dopadom sa zameriava na novovznikajúce mestské komunikácie, mestské zelené plochy, mestské vodné systémy a obytné oblasti s cieľom vytvárať nové priepustné plochy.

Filozofia špongiových miest je v ostrom kontraste s konvenčným riešením pomocou takzvanej sivej infraštruktúry- priehrady a nádrže, ktorá naopak vodu centralizuje a následne zrýchľuje jej tok cez potrubia a kanalizáciu. „Všade vo svete vidíme, že zničené priehrady zabíjajú obrovské množstvo ľudí,“ hovorí Kongijan Yu, dekan Vysokej školy architektúry Pekingskej univerzity a tvorca myšlienky špongiových miest. „A to preto, že máte priehradu, nie preto, že priehradu nemáte. Aj keď prídete s väčším systémom, oveľa hrubším a silnejším potrubným systémom, nakoniec stále zlyhá. Nie je to adaptívne riešenie, je to boj proti prírode."

Myšlienka špongiových miest vznikla už v roku 2000 v Číne. Od tej doby Čína investovala do programu na výstavbu takýchto miest niekoľko miliárd dolárov. Cieľom je, aby takto navrhnuté mestá dokázali absorbovať a uskladniť až 70 % dažďovej vody a to do roku 2039. Čínska vláda má v pláne vybudovať až 30 takýchto miest.

Najpozoruhodnejším príkladom takéhoto hospodárenia s vodou má byť Lingang Ring Park v Šanghaji, ktorého výstavba práve prebieha. Vo svojej finálnej podobe bude mať park 710 hektárov a bude sa jednať o dosiaľ najväčší obdobný systém v krajine. Vo výsledku bude možno Lingang považovať skôr za rozsiahly parkový systém so sériou parkov spojených dohromady, než za park ako taký. Ďalším príkladom špongiovej infraštruktúry je mesto Ningbo. Mesto vytvorilo ekokoridor na „neobývateľnom“ postindustriálnom mieste tak, že premenilo tamojšiu kanalizovanú rieku na meandrujúcu vodnú cestu obklopenú pôvodnými rastlinami, ktoré filtrujú vodu.

 

Lingang Ring Park v Šanghaji. Zdroj: China Daily

 

Obdobný princíp ako sú špongiové mestá však poznáme aj pod názvami „Riešenia založené na prírode” v Európskej Únii, „Zelená infraštruktúra pre manažment dažďovej vody” v USA či „Mestský dizajn citlivý na vodu” v Austrálii.

Príklady takýchto zásahov však vôbec nemusia byť v ohromných mierkach a veľkých projektoch, ako sú prezentované čínskou vládou. Niekedy stačí začať jednou technológiou či sériou nápadov. V nemeckom mestečku Leichlingen prišli po silných záplavách s nápadom, ako jednoducho premeniť mesto na špongiové. „V súčasnosti voda odteká do kanalizácie a následne von z centra mesta do čističky odpadových vôd vzdialenej 10 km,“ popisuje mestský stavebný inžinier Tycho Kopperschmidt, ktorý verí, že ide o plytvanie prírodnými zdrojmi. Jeho plánom je vytvorenie podzemnej cisterny, ktorá zbiera dažďovú vodu počas silných lejakov, čím odľahčuje kanalizáciu. Táto voda sa potom môže použiť na zavlažovanie zelených plôch počas sucha.

Aj u našich južných susedov vznikol obdobný projekt - v Budapešti pod názvom „LIFE – Urban Rain“ (LIFE – Városi Eső), ktorého cieľom je zmeniť spôsob, akým mesto zvláda dážď. Kľúčovými črtami budapeštianskeho konceptu špongiového mesta je inštalácia dažďových nádrží v siedmom a dvanástom obvode. Nádrže budú zriadené vo verejných budovách, pričom zadržaná voda by sa využívala na zavlažovanie, čistenie komunikácií a dokonca aj na splachovanie toaliet. Projekt je inšpirovaný čiastočne dokončeným projektom Seestadt Aspern vo Viedni.

Aj napriek faktu, že Slovensko zatiaľ nemá o pitnú vodu núdzu, klimatické zmeny túto samozrejmosť pomaly menia. Mesto Levoča prihliada aj na túto skutočnosť, a tak vytvorilo projekt na zadržiavanie zrážkovej vody. „Vybudovanie vodozádržných opatrení mestu prinesie výsledky zmierňovania negatívnych dopadov zmeny klímy v environmentálnej, sociálnej, ekonomickej aj bezpečnostnej oblasti,“ informovala o projekte Zuzana Beregházyová, projektová manažérka z Mestského úradu v Levoči.

Ukážkovým príkladom pre slovenské mestá je aj Zvolen, ktorý využíva zrážkovú vodu v mestských inštitúciách. S projektami vodozádržných opatrení začali už v roku 2014. Ako túto vodu využívajú, ozrejmila Marina Paulíková zo združenia Slatinka: „Okrem dažďových záhrad a jazierok vodu využívame aj na splachovanie na mestskom úrade. Voda zo Zvolenskej univerzity ide taktiež do podzemných nádrží a odtiaľ do fontány, kde sa dá behať či kúpať. Z iného projektu sa bude budovať zelená strechu na obchodnom dome, odkiaľ voda poputuje do blízkych mokradí.“

Ďalšou z možností je aj zadržiavanie vody vo forme dažďovej záhrady. Takéto projekty sa dajú dobre realizovať v školských areáloch, kde naberajú aj edukačný rozmer. Napríklad Technická akadémia v Spišskej Novej Vsi takúto záhradu na svojom pozemku už má - vodu zachytáva priamo zo strechy telocvične. Podľa projektovej správy je táto záhrada schopná zachytiť viac ako 11 m³ vody.

 

Príklad "špongiového mesta" na európsky spôsob - Aspern Seestadt vo Viedni. Zdroj: Themayor.eu

 

Mestá, ktoré absorbujú dažďovú vodu a umožňujú jej prirodzený tok - znie to očividne. Namiesto toho sa ale urbanistické celky dlhodobo navrhovali takým spôsobom, že zeleň slúžila len na rekreačné účely. V posledných rokoch sa však stále viac projektov chváli myšlienkou udržateľnosti a využívaním „zelených“ technológií.

Ak sa vo zvýšenej miere zapracujú aj metódy zachytávania vody a jej využívania v rámci projektov či mestskej infraštruktúry, mestá budú lepšie pripravené na zvládanie suchých období. Napokon, mimoriadne sucho prežíva Slovensko a slovenské mestá aj teraz. Ako konštatuje klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ, aktuálny stav je navyše nezvyčajný tým, že suchom sú zasiahnuté aj oblasti, kde s tým nemajú skúsenosti. To len svedčí o naliehavosti prijímania vodozádržných opatrení.

Týka sa to napokon aj Bratislavy, ktorá sa nachádza na okraji na podzemnú vodu bohatého Žitného ostrova a svoju vodu čerpá z Dunaja. Mesto je však vystavené suchu, ktorá sa negatívne podpisuje na stave zelene, zvlášť novovysadenej. Zrážky sa vyskytujú nezriedka najmä v podobe prívalových dažďov, ktoré stvrdnutá pôda nedokáže absorbovať. To vedie k okamžitému odtoku a preťaženej kanalizácii. Ani slovenská metropola tak nie je imúnna voči tomuto prejavu klimatickej zmeny. Posun smerom k „špongiovému mestu“ sa javí ako správny smer rozvoja.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.