Martina Gregová 22.06.2025 13:18

Monumentálna vízia pre najslávnejšie mesto sveta. New York zápasí s nedostatkom priestoru, riešenie leží v rozšírení Manhattanu

New York dlhodobo zápasí s nedostatkom priestoru, katastrofálnou dostupnosťou bývania a hrozbou klimatických zmien. Riešením by mohlo byť rozširovanie mesta na úkor vodných plôch prostredníctvom umelých ostrovov – stratégie, ktorú už využívajú viaceré svetové metropoly. Jednou z najradikálnejších vízií tohto druhu je návrh ekonóma Jasona Barra s názvom New Mannahatta.

Zdroj: Agoda, El Mundo

New York, mesto postavené na ostrovoch pri ústí rieky Hudson, čelí v 21. storočí viacerým paralelným krízam: rastúcej hrozbe klimatických zmien, nedostatku cenovo dostupného bývania a neustále sa prehlbujúcej socioekonomickej nerovnosti. Ako odpoveď na tieto výzvy vznikol návrh New Mannahatta, ambiciózna vízia rozšírenia ostrova Manhattan smerom do New York Harbor – prístavného zálivu južne od súčasnej pevniny.

Tento návrh nevzišiel z ateliéru renomovaného architekta, ale z mysle ekonóma – profesora Jasona Barra z City University of New York, ktorý projekt predstavil ako akademickú provokáciu s reálnym urbanistickým potenciálom. Barr svojím návrhom vyvolal celospoločenskú diskusiu o tom, ako by sa mohli mestá ako New York rozrastať inak ako vertikálne – teda nie smerom do výšky, ale horizontálnym rozšírením samotnej pevniny.

Podľa autora by nové územie mohlo priniesť tisíce nových bytových jednotiek, desiatky hektárov parkov, školských zariadení, zdravotníckej infraštruktúry a pracovných príležitostí. Návrh bol zverejnený v roku 2022 a odvtedy rezonuje naprieč odbornou aj laickou verejnosťou ako jeden z najradikálnejších konceptov, ktoré sa v súvislosti s urbanistickým vývojom Manhattanu za posledné desaťročia objavili.

Zdroj: NYTimes

Jason Barr nie je architekt v tradičnom slova zmysle. Je profesorom ekonómie na Rutgers University-Newark a venuje sa predovšetkým ekonomickej histórii miest, mestskému plánovaniu a tzv. urban economic geography. Dlhodobo skúma dynamiku mestského rastu, vplyv regulácií na výstavbu a ekonomické dôsledky územného plánovania.

Vo svojich výskumoch sa venuje najmä Manhattanu, ktorý považuje za živú laboratórnu vzorku mestského rozvoja. V práci s názvom The Skyscraper Curse napríklad analyzuje vzťah medzi výškou budov a ekonomickými cyklami. S návrhom New Mannahatta však prekročil hranice akademického výskumu a vstúpil do priestoru špekulatívneho dizajnu – s cieľom upozorniť na systémové problémy amerických miest, ktoré trpia nedostatkom bývania, preťaženou infraštruktúrou a obmedzeným verejným priestorom.

Základná myšlienka projektu je jednoduchá, no revolučná: umelo rozšíriť ostrov Manhattan o približne 1.760 hektárov pevniny, čo zodpovedá zhruba veľkosti celého Lower Manhattanu. Nové územie – s pracovným názvom New Mannahatta (odkazujúc na pôvodný názov ostrova od indiánskeho kmeňa Lenape) – by vzniklo nasypaním zeminy a stavebného materiálu do plytčiny južne od ostrova. Barr navrhuje, aby sa táto masa získala z výkopových prác po celom meste – teda z tunelov, základov a podzemných stavieb – čím by sa minimalizoval ekologický dopad dovozu materiálu.

Z urbanistického hľadiska ide o návrh kompaktného, no diverzifikovaného mestského celku, ktorý by mohol ponúknuť bývanie pre viac než 250-tisíc ľudí. Predpokladá sa zmiešané využitie územia – s dôrazom na pešiu dostupnosť, cyklistickú infraštruktúru, zelené pásy a klimaticky odolnú zástavbu. Centrom územia by mohol byť nový Central Park 2.0 – otvorený priestor slúžiaci ako mestská rekreačná plocha aj ako prirodzená ochrana pred stúpajúcou hladinou mora.

Kritici návrhu upozorňujú na možné ekologické riziká: zásahy do dna prístavu, narušenie ekosystémov a kolízie s ochranou prírody. Barr tieto argumenty nepopiera – naopak, považuje ich za súčasť potrebnej diskusie. Tvrdí však, že namiesto obranného prístupu (stavby múrov a hrádzí) by sa New York mal vydať cestou adaptívneho rozvoja – „build with water“ namiesto „fight the water“. Nové územie by preto obsahovalo pobrežné biotopy, retenčné zóny a zónu prílivových močiarov, ktoré by fungovali ako prírodná bariéra proti povodniam a búrkam.

Zároveň by nová štvrť mohla byť pilotným územím pre uhlíkovo neutrálne bývanie, vybavené solárnymi panelmi, zelenými strechami a pasívnym chladením budov. Kombinácia environmentálne citlivého dizajnu a hustej, no ľudskej mierky by mohla slúžiť ako model pre ďalšie pobrežné metropoly, čeliace podobným výzvam.

Zdroj: El Mundo

Jedným z hlavných dôvodov, prečo Barr projekt navrhol, je kritika súčasnej dostupnosti bývania v New Yorku. Nedostatok stavebných pozemkov vedie k nárastu cien a k postupnej gentrifikácii celých štvrtí. New Mannahatta by podľa neho mohol fungovať ako tlmič cenového rastu, keďže výrazne zvýši ponuku a zároveň vytvorí podmienky pre rozvoj cenovo regulovaného bývania.

Náklady na vybudovanie sa odhadujú na viac než 500 miliárd dolárov, čo predstavuje zásadný politický aj logistický problém. Barr však tvrdí, že projekt by si na seba mohol zarobiť predajom pozemkov, vytvorením daňovej bázy a dlhodobými úsporami v oblasti klimatickej odolnosti. Okrem toho navrhuje, aby bol projekt realizovaný ako verejno-súkromné partnerstvo, ktoré by kombinovalo verejné plánovanie s privátnym kapitálom.

New Mannahatta nie je prvým návrhom na rozšírenie ostrova. Už v 19. storočí vznikali mapy s plánmi na „Greater Manhattan“. V 20. storočí podobné idey oživovali architekti ako Le Corbusier či Rem Koolhaas a v 70-tych rokoch reálne došlo k rozšíreniu ostrova prostredníctvom výstavby štvrte Battery. Rozdiel je každopádne v tom, že Barrov návrh sa neopiera o abstraktnú víziu, ale o konkrétnu analýzu mestského vývoja, ekonomických ukazovateľov a klimatických trendov.

Niektorí ho označujú za urbanistickú utópiu, iní za provokáciu, ktorá má otvoriť debatu o limitoch súčasného plánovania. Bez ohľadu na realizovateľnosť však platí, že New Mannahatta stavia zásadnú otázku: Ak má New York prežiť ako otvorené, dostupné a klimaticky odolné mesto – nebude musieť raz vyrásť  smerom do mora?

(El Mundo, NYTimes, Dezeen, Dailymail, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.