Simona Schreinerová 22.02.2024 09:00

Je vôbec potrebný? Metropolitný inštitút Bratislavy má nové vedenie, chce zvýšiť jeho status

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) už niekoľko týždňov vedie nová riaditeľka Petra Marko. Expertka na urbanizmus a architektúru radila Londýnu a dnes sa snaží pomôcť Bratislave, aby sa stala krajším a lepším miestom na život. Aké sú vízie MIBu pod jej vedením?

Zdroj: Marek Velček / Bratislava - Hlavné mesto SR, Metropolitný inštitút Bratislavy

Petra Marko je z Bratislavy, ale dlhodobo pôsobila v Londýne. Spoluzaložila ateliér mestotvorby a miestotvorby Marko&Placemakers, ktorý sa podieľal na projektoch mestskej regenerácie vo Veľkej Británii, na Slovensku, v Čechách aj inde. Zúčastňovala sa i v paneli mladých profesionálov britskej National Infrastructure Commission. Komisia radí vláde v otázkach dlhodobého rozvoja infraštruktúry.

O skúsenostiach a kvalitách novozvolenej riaditeľky MIBu svedčí aj členstvo vo Westminster Council Design Review Panel, ktorý posudzuje projekty formujúce centrálny Londýn. Na London School of Architecture viedla výskumné think-tanky k témam inkluzívnych miest a udržateľnej mobility a tiež pôsobila na Fakulte architektúry VŠVU v Bratislave. Je spoluautorkou ocenenej strategickej vízie VeloCity na udržateľný rast rurálnych oblastí a publikácie Meanwhile City, príručky o role dočasných intervencií v tvorbe živých miest.

Petra Marko tak prichádza s mimoriadnym odborným zázemím a znalosťou postupov vo vyspelom zahraničí. Svoj štart vo funkcii sa rozhodla uviesť otvoreným a transparentným spôsobom - predstavením svojej vízie verejnosti. 

Prakticky od vzniku MIBu existujú pochybnosti o jeho potrebe. Podľa novej riaditeľky ale Bratislava potrebuje MIB na to, aby definoval, aké kvalitné mesto chceme. Zaoberať by sa mal dlhodobým plánovaním a smerovaním metropoly, ale i kvalitou verejného priestoru. Problémom Bratislavy sú napríklad sídliská s veľkými plochami zelene a verejných priestorov, ktoré však nie sú kvalitné - a to treba zmeniť.

Stopy v hlavnom meste zanechala aj povojnová architektúra, resp. nedokončené plány ako budova Slovenského rozhlasu, ktorá mala byť súčasťou mestskej osi. Niektoré objekty sú dnes v súkromných rukách a mesto má obmedzené možnosti, ako ovplyvniť ich ďalší vývoj alebo rekonštrukcie. Podľa Marko je veľkým problémom Bratislavy aj masívny nárast automobilizmu. V súčasnom stave je preto potrebné hľadať riešenia a dlhodobé vízie, čo je jednou z úloh MIBu, ktorý má zvyšovať kvalitu života pre ľudí či chrániť verejný záujem.

Jedným z pozitívnych príkladov spolupráce mesta a developerov je podľa Marko Mestská urbanistická štúdia (MUŠ) Mlynské Nivy. Prichádza tu k zladeniu záujmov súkromného sektora a mesta, čo je dôležité aj z hľadiska politiky nájomného bývania. Komunikácia mesta a súkromných vlastníkov pozemkov má priniesť kompaktnú mestskú zástavbu, mestský bulvár s električkou a rozvoj podľa princípov 15-minútového mesta. Výsledkom by mala byť spokojnosť na oboch stranách – na strane developerov aj obyvateľov.

 

Mestská urbanistická štúdia (MUŠ) Mlynské Nivy. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Tvorba nového Územného plánu mesta bežne trvá dlhé roky, ale MUŠ umožňuje rozvíjať niektoré územia rýchlejšie. Revitalizácia bývalých priemyselných areálov by mohla byť aj riešením problematickej suburbanizácie. Budovanie mesta na doteraz nevyužívaných plochách môže podľa riaditeľky znížiť dopyt po bývaní v satelitoch okolo Bratislavy.

Dôležitou súčasťou riešenia MUŠ Mlynské Nivy je zapracovanie modro-zelenej infraštruktúry a intenzívnejšie spojenie domov so zeleňou. To nutne neznamená potrebu rozsiahlych zelených plôch medzi budovami. MIB namiesto toho využíva tzv. ekoindex, ktorý sa viac ako na množstvo zelene pozerá na jeho kvalitu. Vďaka tomu sa predpokladá, že sa tu bude nachádzať omnoho viac zelených striech, stien, bude sa zadržiavať dažďová voda a pod.

Ďalším pomerne známym, aj keď mierne kontroverzným projektom MIBu, je Mesto pre deti, ktorého primárnym cieľom je zvýšenie bezpečnosti detí v okolí škôl. Okrem toho ide aj o podporenie zdravého vývoja detí a klimatickej adaptácie. V rámci projektu Mesto pre deti prešli dočasnými zmenami aj Mudroňova a Vazovova ulica, ktoré vyvolali vlnu debát.  

Podľa riaditeľky MIB bol tento zámer komunikačne mätúci, ale zároveň sa ukázalo, koľko nepotrebného priestoru je na týchto križovatkách. Výsledkom je spomalenie prejazdov bez ďalšieho obmedzenia vozidiel. V súčasnosti sa pracuje na návrhoch trvalých riešení na Vazovovej a Mudroňovej. Aktivity v rámci projektu Mesto pre deti budú pokračovať, avšak mali by byť lepšie odkomunikované.

 

Úprava na križovatke Mýtnej a Vazovovej. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

MIB plánuje v rámci podpory komunikácie pokračovať a rozširovať program verejných diskusií aj v spolupráci s ďalšími organizáciami. Výhľadovo by mohlo vzniknúť centrum architektúry a mestského plánovania po vzore obdobnej inštitúcie v Prahe. Miesto a termín vzniku sú zatiaľ nejasné, nakoľko by sa malo financovať výhradne z externých zdrojov. Priestor by mal byť využívaný denne, napríklad na rokovania, webináre, verejné prednášky a podobne.

MIB vznikol v apríli 2019 a Petra Marko je po Zuzane Stanovej a Jánovi Mazúrovi treťou hlavou tejto inštitúcie. Zároveň je prvá architektka a urbanistka na tejto pozícii, nakoľko jej predchodcovia boli právnici.

Inštitút za pomerne krátke obdobie svojho pôsobenia v meste zanechal citeľnú stop. V Bratislave sa spustili úpravy verejných priestorov na vyššej úrovni, mesto konečne disponuje manuálom verejného priestoru (za štyri roky vytvoril 20 princípov a štandardov) a vznikol aj veľký strategický dokument Bratislava 2030.

Záujmom MIBu je aj ďalšia edukácia v oblasti štandardov a princípov, pričom registruje dopyt od iných miest, ktoré majú o takéto nástroje záujem. Inštitút nedávno začal aj používaním inovatívnych nástrojov, ako AI a dronových záznamov na transformáciu ulíc.

V súčasnosti MIB spolupracuje so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave v sekcii územného plánovania. Uchádza sa aj o status vedeckej a výskumnej inštitúcie, čím by sa spolupráca so študentmi posilnila a otvorila by sa možnosť získavania grantov. Status by mohol inštitút získať už v najbližšej dobe, nakoľko tento proces už prebieha.

Pochybnosti potrebe inštitútu sa ani s nástupom novej riaditeľky celkom nevytratili, takže má pred sebou nielen urbanistické a architektonické výzvy. Mala by presvedčiť verejnosť, že MIB nie je iba architektonická kancelária, ktorá prinesie krajšie verejné priestory.

MIB má predovšetkým určovať smerovanie mesta z pohľadu strategického plánovania, územného plánovania, dopravnej politiky, dostupnosti bývania či edukácie verejnosti. Vzhľadom na skúsenosti, odbornosť a záujem riaditeľky o zlepšenie komunikácie smerom k verejnosti sa však zdá, že šanca na zlepšenie obrazu je vysoká. Bratislava potrebuje rozumne a odborne plánovať, na rozdiel od doterajšieho stavu, keď budúcnosť mesta určovali politici a rozličné skryté záujmy. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.