Adrian Gubčo 14.12.2023 14:16

Radila Londýnu, teraz prevezme Bratislavu. Metropolitný inštitút povedie Petra Marko

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) konečne povedie špičkový expert, resp. expertka na urbanizmus a architektúru. Mestský poslanecký zbor dnes schválil výsledok výberového konania na pozíciu riaditeľky MIBu, pričom novou hlavou mestskej príspevkovej organizácie, ktorá má na starosti architektúru, územné plánovanie, participáciu a strategické plánovanie, sa stala architektka a urbanistka Petra Marko.

Zdroj: Marek Velček / Bratislava - Hlavné mesto SR, Metropolitný inštitút Bratislavy

MIB vznikol v apríli 2019, odkedy mal dvoch riaditeľov – právničku Zuzanu Stanovú a právnika Jána Mazúra. Od založenia sa podarilo vytvoriť organizáciu, ktorá v meste zanechala citeľnú stopu – v Bratislave sa začali realizovať úpravy verejných priestorov na vyššej úrovni, mesto konečne disponuje manuálom verejného priestoru a vznikol aj veľký strategický dokument Bratislava 2030. Napriek tomu ale zatiaľ širokú verejnosť nepresvedčil o potrebe svojej existencie.

Zmeniť to môže nová nastupujúca riaditeľka Petra Marko, ktorá vzišla ako najlepšia kandidátka z verejného výberového konania. „Petru Marko vnímam ako skúsenú architektku a urbanistku s dlhoročnou praxou zo zahraničia,“ hovorí Ján Mazúr. „Považujem ju za osobu, ktorá v daných oblastiach má čo ponúknuť. Z jej vízie, ktorú predstavila na verejnom vypočutí, je zjavné, že má jasné ciele, ako udržať pozíciu inštitútu ako think-tanku, viesť ju kvalitne po manažérskej stránke a posunúť ju vpred ako udržateľnú organizáciu.“

Vybratá bola spomedzi troch uchádzačov. Pôvodne sa prihlásili piati, jedného však výberová komisia neodporučila a ďalší sa napokon rozhodol odstúpiť. Petra Marko presvedčila svojimi skúsenosťami aj zrozumiteľnou stratégiou, ako uchopiť rozvoj organizácie – a zároveň zlepšiť predpoklady pre ďalšie zvyšovanie úrovne Bratislavy. Komisia vyhodnotila všetky tri vízie ako vysoko kvalitné, no jednomyseľne sa zhodla na výbere Petry Marko. Komisia odporučila aj Martina Zaičeka na druhom mieste.

Petra Marko dlhodobo pôsobila v Londýne, kde spoluzaložila ateliér mestotvorby a miestotvorby Marko&Placemakers, ktorý sa podieľa na projektoch mestskej regenerácie v Británii, na Slovensku a v Čechách. Má skúsenosť aj s projektovým riadením a procesom developmentu inovatívnych rezidenčných projektov v Londýne.

K dokladom jej kvalít patrí účasť v paneli mladých profesionálov britskej National Infrastructure Commission, ktorý radí vláde v otázkach dlhodobého rozvoja infraštruktúry, ako aj členstvo vo Westminster Council Design Review Panel, ktorý posudzuje projekty formujúce centrálny Londýn. Na London School of Architecture viedla výskumné think-tanky k témam inkluzívnych miest a udržateľnej mobility a tiež pôsobila na Fakulte architektúry VŠVU v Bratislave. Je spoluautorkou ocenenej strategickej vízie VeloCity na udržateľný rast rurálnych oblastí a Meanwhile City, príručky o role dočasných intervencií v tvorbe živých miest. Pochádza z Bratislavy.

MIB tak získal nespochybniteľne vysoko kvalifikovanú riaditeľku, ktorá má za sebou bohaté skúsenosti z pokročilého prostredia britskej architektúry a urbanizmu. Pre organizáciu, ktorá bola v čase vzniku mienená ako kľúčový nástroj k posunu Bratislavy medzi európskych lídrov v kvalite života, je to veľmi dôležitá správa.

 

Dôležitou úlohou bude vybudovanie centra mestského plánovania po vzore pražského. Zdroj: CAMP Praha

 

Petra Marko si uvedomuje výzvy, ktoré pred ňou stoja. Vývoj Bratislavy ju podnietil aj k presťahovaniu sa z Londýna do slovenského hlavného mesta pred dvoma rokmi. „Bratislava má obrovský potenciál a hľadala som spôsob, ako zhodnotiť moje skúsenosti na rozhraní tvorby a facilitácie verejných priestorov a udržateľného rozvoja miest a prispieť tak k jej ďalšej pozitívnej transformácii,“ hovorí Marko exkluzívne pre YIM.BA. „Za posledné roky vnímam výrazný posun Bratislavy – a nie je to len fyzická, ale aj psychologická transformácia – špeciálne vo vzťahu ľudí k verejnému priestoru, ktorý bol po revolúcii dlhodobo zanedbaný.“ Príkladom je reakcia verejnosti na obnovené Námestie slobody.

Nová riaditeľka nastúpi v polovici januára, pričom chce najprv zhodnotiť doterajšiu prácu MIBu. „Na začiatku budem teda veľa počúvať a hlbšie sa ponárať do aktuálnych tém a projektov, ktoré majú jednotlivé sekcie MIB-u na stole, na základe čoho potom môžeme priorizovať úlohy, na ktoré sa budeme v ďalšom období v napĺňaní stratégie MIB-u sústrediť,“ avizuje. „Teším sa na stretnutie s celým tímom v novom roku a možnosť prispieť a pokračovať v budovaní mimoriadne potrebnej inštitúcie, ktorá Bratislave pomáha plánovať mesto ľudskej mierky, pripravené čeliť globálnym výzvam.“

Úloh bude mať pred sebou nepochybne dosť. Za svoj prvý cieľ si stanovila zvýšiť rešpektovanosť MIBu, rovnako ako zlepšiť komunikáciu voči verejnosti. Súčasťou tohto procesu by malo byť vybudovanie podobného priestoru, ako je Centrum architektúry a mestského plánovania (CAMP) v Prahe. Taktiež by chcela diverzifikovať príjmy organizácie a smerom dovnútra vybudovať kvalitný tím s posilnením stredného manažmentu.

Zdá sa, že po rokoch formovania inštitúcie sa teraz konečne začne prehlbovať aj jej úroveň. Predchádzajúci riaditelia priniesli svoje know-how, nanešťastie sa ale nepodarilo do reality preniesť niektoré základné prvky pôvodne uvažovanej filozofie inštitúcie – najmä jej nezávislosť a autonómiu od politiky.

Prirodzene, politická podpora je dôležitá, zároveň to ale menej etablované organizácie vystavuje riziku v prípade zmeny vedenia mesta. Dá sa predpokladať, že pokiaľ by Bratislavu viedol iný primátor či primátorka, MIB by bol jednou z prvých obetí zmien. Nová riaditeľka tak musí presvedčiť oponentov inštitútu, že jeho zrušenie by bola chyba.

Nebude to jednoduché. Bratislava však nutne potrebuje dobre fungujúcu a vysokokvalifikovanú organizáciu, ak má zvládnuť obrovské výzvy, ktoré pred ňou stoja. MIB totiž nemá byť len architektonickou kanceláriou, kde sa kreslia krajšie verejné priestory. V dohľadnej dobe sa snáď skutočne premení na kľúčový strategický nástroj, ktorý prinesie odpoveď na to, ako sa má mesto v tomto storočí vyvíjať – či už ide o územné plánovanie, dopravnú politiku, dostupnosť bývania, podporu inovácií alebo edukáciu verejnosti a jej účasť na ovplyvňovaní okolia.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.