Adrian Gubčo 26.05.2021 17:30

Ďalšie staromestské domy prejdú obnovou

V centre Bratislavy sa pripravuje rekonštrukcia ďalších domov, ktoré už desaťročia dotvárajú podobu mestských ulíc. Krok po kroku sa takýmto spôsobom zlepšuje stav nehnuteľnosti v starších častiach metropoly. Bratislava tak pôsobí menej zanedbaným dojmom a pomaly sa tak stáva krajším a príťažlivejším mestom.

Edlov dvor, 8.11.2020

Nové projekty sú rozložené prakticky po celom Starom Meste, spoločné však majú to, že ide o budovy predovšetkým z medzivojnového obdobia, prípadne prvých povojnových rokov. Ide napospol o typické mestské domy v radovej a zväčša blokovej zástavbe, ktoré nesú znaky funkcionalistickej architektúry. Daný typ zástavby je v Bratislave pomerne vzácny – slovenské hlavné mesto sa v duchu takéhoto štýlu zástavby rozvíjalo len krátko a kritická časť mesta má podobu modernistických sídlisk.

O to viac je dôležité zlepšovať stav takýchto budov. Oblasti blokovej medzivojnovej či povojnovej zástavby sa výraznou mierou podieľajú na formovaní obrazu a identity mesta. Chýba im síce zdobnosť starších štýlov, na druhej strane však spoluvytvárajú bohaté a podnetné prostredie v miere, aká je na väčšine sídlisk nepredstaviteľná. Platí to aj napriek tomu, že niektoré z domov, ktoré sú napríklad predmetom aktuálnych rekonštrukcií, sú vcelku prehliadnuteľné.

K takým patrí napríklad bytový dom na Záhradníckej 3, ktorý síce nefiguruje v žiadnych registroch vzácnej architektúry alebo architektonických prehľadoch, dotvára však túto časť Záhradníckej ulice v dotyku s Odborárskym námestím. Domy v susedstve aj na druhej strane ulice už boli obnovené, tento ostával ako posledný. Zlý stav fasády už bol viditeľný, nachádzajú sa v nej dokonca diery, pripomínajúce diery po guľkách. Pamiatkari požadovali predovšetkým vymiestniť akékoľvek klimatizačné jednotky alebo antény z obnovených a vizuálne exponovaných plôch. Obnova má stavebné povolenie.

Povolená je aj rekonštrukcia domu na Holého 1 a 3, resp. na Heydukovej 25. Objekty nie sú národnou kultúrnou pamiatkou, napriek tomu ide o pekný obytný súbor s keramickou (kabrincovou) fasádou a zvýrazneným soklom. Časť smerom do Holého mala byť pravdepodobne súčasťou zamýšľaného prerazenia ulice až na Obchodnú, ktoré sa nikdy nezrealizovalo. V rámci rekonštrukcie dôjde k sanácii a oprave omietok, oprave a doplneniu kabrincového obkladu, oprave pôvodnej rímsy, sanácii balkónikov pod francúzskymi oknami, zatepleniu stropov nad suterénom či náterom kovových častí na fasáde. Budovy by si tak mali zachovať svoju krásu a dotvoriť Heydukovu, kde bolo v poslednej dobe zrealizovaných niekoľko pekných obnov.

Opravou prejde aj mohutný bytový dom na Pražskej 21-25. Stavebný úrad v Starom Meste udelil povolenie na zateplenie obvodového plášťa, stropu pivníc, povalového priestoru, balkónovej dosky, striešky nad vstupom do bytového domu či podlahy na povale, ako aj výmenu drevených okien za plastové, opravu balkónov, komínov či výmenu strešnej krytiny. Dom tak získa úplne novú podobu, hoci si objekty musia zachovať pôvodný ráz, vrátane soklov, balkónov či muriva medzi oknami na balkónoch, ako aj omietok reflektujúcich obdobie vzniku domu. V susedstve sa nachádza viacero nedávno zrekonštruovaných objektov.

Poslednou z aktuálne povolených obnov je rekonštrukcia domu na Skalnej 1-3 – domu, známeho ako Edlov dvor. Ide o funkcionalistický objekt z roku 1930 od Josefa Nowotného. Starý Edlov dvor bol výrazne poškodený počas veľkého požiaru Podhradia v roku 1913, preto sa ho rozhodli v medzivojnovom období nahradiť novostavbou. Pravdepodobne aj preto unikol celkovej deštrukcii tejto časti mesta, keďže v čase búrania Podhradia išlo v podstate o novostavbu. Obnova Edlovho dvora získala po dlhšej dobe stavebné povolenie, zachovaný musí byť pôvodný výzor budov, zregulovaná bude aj reklama. Či bude obnovený pôvodný nápis, ktorý na objekte bol (Edlov dvor – Edlhof), nie je zo stavebného povolenia známe.

 

Na Pražskej sa síce postupne rekonštruujú jednotlivé budovy, ulica však ostáva nehostinná - a dlhú dobu sa to pravdepodobne nezmení. Zdroj: Google StreetView

 

Kedy sa začne realizácia jednotlivých rekonštrukcií nie je taktiež známe, s výnimkou Pražskej – tu sa už podľa všetkého začalo. V ideálnom prípade to bude ale čím skôr. Pomerne exponované alebo pekné ulice sa tým ďalej okrášlia a zvýši sa ich úroveň. V prípade Židovskej, resp. Skalnej navyše rekonštrukcii domu predchádzali určité úpravy okolitého verejného priestoru. Pri Záhradníckej sa očakávajú zmeny dopravného režimu (v prospech cyklodopravy) v priebehu tohto a rekonštrukčné práce na Odborárskom námestí možno už budúceho roka. Heydukova snáď bude o čosi menej prehliadaná, keďže si táto krásna ulica zasluhuje opravu nielen vozovky, ale aj chodníkov.

Problémom je stav Pražskej, ten sa však tak skoro nezmení. Ide o rušnú triedu, pri ktorej v dohľadnej dobe nemožno očakávať pokles dopravy – skôr naopak. Rozvoj v západných častiach mesta jej zaťaženie ešte zvýši. Humanizácia ulice je preto skôr nereálna a aj napriek možným úpravám, napríklad vo forme hypotetickej výmeny materiálu chodníka či vytlačení parkovania, pôjde len o kozmetické zásahy. Pražská ulica potrebuje na výraznejšie zlepšenie stavu zásadnejšie riešenie.

Tým by mohla byť tzv. Severná tangenta, teda nová cestná komunikácia, ktorá by prepojila Jarošovu ulicu cez Pioniersku a tunel pod železnicou a Vinohradmi s Pražskou. Utlmiť by sa tak dala doprava nielen v tejto časti Pražskej, ale aj na Šancovej, ktorá je ďalšou extrémne zaťaženou ulicou. Vízia severnej tangenty sa prvýkrát objavila už v 60-tych rokoch 20. storočia v prácach urbanistu a profesora Emanuela Hrušku. Hruška vtedy ešte uvažoval o veľkorysej spojnici Jarošovej s Patrónkou dlhším tunelom. To je dnes ekonomicky nerentabilné, preto sa prešlo k úspornejšej verzii.

Ani tá však nie je v pláne na realizáciu v dohľadnom čase. Jednotlivé vedenia mesta sa k zámeru stavali v posledných rokoch zdržanlivo, čo súvisí s faktom, že ide o projekt nad rámec finančných možností Hlavného mesta. Pomôcť musí štát. Jeho ochota investovať do takéhoto projektu v „bohatej“ Bratislave je však minimálna. Ministerstvo dopravy SR nedávno zverejnilo zoznam prioritných projektov s harmonogramom a Severná tangenta medzi nimi chýbala.

Je to škoda, keďže ide o dôležitý a pre Bratislavu veľmi potrebný projekt. Isteže, ide o infraštruktúru, určenú prioritne individuálnej automobilovej a čiastočne hromadnej doprave (autobusom), pričom trendom je podpora električiek, trolejbusov či bicyklov. Pri pohľade na benefity pre mesto však nemožno nad Severnou tangentou mávnuť rukou: Pražská a Šancová by sa mohli humanizovať a premeniť na príjemnejšie a veľkomestsky pôsobiace ulice (aspoň v niektorých úsekoch). Tranzitná doprava by sa dala úplne vylúčiť z centra mesta (myslené Staré Mesto) a ulice postupne ukľudňovať a revitalizovať. Konečne by sa zároveň začal napĺňať koncept radiálno-okružného dopravného systému, podľa ktorého je organizovaná doprava v Bratislave.

Azda by príležitosťou na oživenie diskusie o Severnej tangente mohla byť uvažovaná súťaž na predstaničné námestie a teoreticky aj Hlavnú stanicu. Ide o vážne zadanie, ktoré by ideálne malo riešiť celú širšiu lokalitu a okrem verejného priestoru a budov aj dopravnú infraštruktúru. Pri správnom nastavení by sa dalo zabiť hneď niekoľko múch jednou ranou a popri odstránení jazvy Bratislavy – Hlavnej stanici – by sa dala zlepšiť aj jej doprava.

Výsledkom by mohlo byť mesto, ktoré bude mať nielen pekne obnovené domy a krajšie centrum, ale aj pokojnejšie ulice a vyriešené mnohé z dopravných problémov. Pre kvalitu a komfort života by mohlo ísť o skutočný skok.  

 

Pozrite si rekonštrukcie historických pamiatok vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.