Martina Gregová 24.05.2024 19:00

Fantastický počin z Košíc. Zanedbanú pamiatku prerobili na priestor, kde je nonstop rušno

Rekonštrukcie kultúrnych pamiatok, zvlášť priemyselného alebo technického charakteru, bývajú na Slovensku veľmi zložité. V Košiciach sa však podarilo industriálnu budovu citlivo zrekonštruovať a dnes sa záujemcovia o prenájom v jej priestoroch priam bijú. Rekonštrukcia tak vdýchla polomŕtvej budove nový život.

Zdroj: Atrios

História objektu, ktorý sa nachádza na Južnej triede 48 v Košiciach, sa začala písať už v druhej polovici 19. storočia. V tom čase bola do prevádzky uvedená Franckova továreň na kávoviny, ktorá svojou výrobou pokrývala takmer celú spotrebu v Uhorsku. Fabrika prežila obe svetové vojny a k jej postupnej likvidácii došlo až v 40. rokoch minulého storočia. Z pôvodného areálu sa zachovalo len niekoľko budov. Medzi nimi aj objekt, ktorý dnes Košičania poznajú pod názvom FABRIKA48.

Budova postavená v roku 1887 prešla pred niekoľkými rokmi významnou rekonštrukciou. Za návrhom a následnou realizáciou stojí kolektív Beck, Olejňák a Panda. „Projekt FABRIKA48 vznikol ako realizácia autorského kolektívu v čase, keď sme s pánom Olejňákom pôsobili spolu ako kolegovia architekti v developerskej spoločnosti v Košiciach, pre ktorú sa projekt navrhoval,” popisuje Patrícia Beck. „Neskôr počas priebehu rekonštrukcie sme oslovili pána Pandu, ktorý sa pridal do tímu a dozoroval realizáciu diela. Nedá sa teda povedať, že je to práca štúdia, ale skôr spojenie troch architektov.” 

Realizáciu projektu FABRIKA48 zastrešovala spoločnosť Atrios, ktorá má na svojom konte už niekoľko úspešných projektov. V portfóliu spoločnosti možno nájsť predovšetkým obchodné domy a logistické centrá. Architekt Patrik Panda je zas známy návrhom rekonštrukcie Trebišovskej plavárne, ktorá v roku 2022 získala Cenu verejnosti v rámci ocenenia CE ZA AR. V súčasnosti je tiež hlavným architektom mesta Prešov.

Rekonštrukcia pamiatkovo chráneného objektu pod taktovkou skúsených architektov prebiehala v rozmedzí rokov 2019-2021. Vzhľadom na to, že išlo o národnú kultúrnu pamiatku, bola potrebná aj spolupráca s pamiatkovým úradom. Patrícia Beck túto spoluprácu hodnotí veľmi dobre a uznáva, že niektoré podmienky ohľadne zachovania architektonických a pamiatkových hodnôt architektom veľmi dobre zapadli do konceptu návrhu, čo sa vo finále veľmi dobre odrazilo vo výsledku. „Ocenila by som však najmä ich ochotu viacnásobne prísť na miesto stavby, či už pred realizáciou na prerokovanie riešení, ale aj počas nej, nakoľko sa jednalo o rekonštrukciu, a nie všetky veci boli od začiatku zrejmé a bolo ich potrebné riešiť za chodu,” popisuje.

Pomerne rozsiahla rekonštrukcia kládla dôraz na zachovanie jedinečného genia loci budovy. Zachovaná bola napríklad oceľová konštrukcia, ktorá predeľovala prízemie, aj značná časť pôvodných materiálov. Zároveň boli odstránené niektoré nevhodné architektonické zásahy, ktoré sa v priebehu rokov podpísali na tvarosloví budovy aj jej interiéri.

V rámci projektu boli použité takmer všetky pôvodné materiály, ktoré boli v dostatočne dobrej kondícii, resp. sa dali ošetriť. „Ďalšie materiály (z novších dôb, prestavieb a dostavieb objektu), ktoré sa tiež použili, boli vyselektované na základe ich kvality, a tiež podľa toho, či zapadali do nového konceptu/vizuálu budovy,” popisuje proces architektka. Vďaka tomuto prístupu sú dnes súčasťou zrekonštruovaného objektu napríklad pôvodné drevené podlahy, tehly z novovybúraných otvorov, zrezané oceľové nosníky či pôvodné oceľové schodisko, ktoré sa z interiéru presunulo do exteriéru.

Fakt, že objekt má štatút Národnej kultúrnej pamiatky, so sebou síce priniesol niekoľko pozitív, no proces realizácie značne sťažil. „Pozitívom bolo, že samotný návrh rekonštrukcie sa formoval s väčším dôrazom a citom, aby nedošlo k znehodnoteniu architektonických a historických hodnôt pôvodného objektu, aby sa čo v najväčšej miere zachoval jeho charakter a odkaz na architektúru Franckovej továrne. Negatívom bola náročnosť skĺbiť požiadavky pamiatkového úradu s ostatnými profesiami ako statika, požiarna ochrana, tepelotechnické požiadavky,” približuje Beck. 

V rámci realizácie bol zároveň kladený dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov, posudzovanie vplyvu budovy na životné prostredie a dlhodobú udržateľnosť. Budova je dnes vykurovaná plynovým kondenzačným kotlom a disponuje aj podlahovým kúrením. Súčasťou tepelnotechnického riešenia je tiež tepelné čerpadlo, rekuperácia vzduchu či inteligentná elektroinštalácia.

Rekonštrukcia objektu priniesla do oblasti hneď niekoľko zaujímavých funkčných náplní. Na podlažnej ploche viac ako 2.200 metrov štvorcových sa dnes nachádzajú obchodné prevádzky, bistro aj kancelárske priestory vrátane coworkingu. Úspešnosť projektu dokazuje predovšetkým jeho plná obsadenosť a stále prichádzajúci dopyt o voľné priestory v tomto objekte.

Podľa architektky to svedčí o dobre zvolenom koncepte a novom účele budovy. „Zmena účelu budovy priniesla výrazne zvýšenie jej obsadenia, nakoľko pri kúpe objektu v minulosti bolo obsadené len prízemie (prevažne drobnými predajňami), časť druhého poschodia slúžila len ako sklad a tretie poschodie sa takmer nevyužívalo. Ako je uvedené vyššie, dnes sú plne obsadené všetky tri poschodia,” dodáva. Dobre sa tak ukazuje význam zachovania a obnovy takýchto stavieb - môžu priniesť nielen kultúrne, ale aj ekonomické hodnoty. 

 

(Atrios, Fabrika48, Patrícia Beck, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.