Adrian Gubčo 28.02.2024 17:40

Dlhá cesta k bezpečným uliciam. Občania žiadajú upokojenie komunikácií, mesto je opatrné

V centre Bratislavy sa nachádza niekoľko extrémne zaťažených ulíc alebo ciest, ktorých stav sa negatívne podpisuje na bezpečnosti aj kvalite bývania či životného prostredia. V priebehu minulého roka sa preto objavili petície a aktivity s cieľom zmierniť dopravnú záťaž a zlepšiť podmienky pre chodcov. Hlavné mesto však k iniciatívam pristupuje opatrne.

Staromestská. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Staromestská ulica je preťaženou spojnicou medzi centrom Bratislavy a Petržalkou. Je do nej vyústený Most SNP a umožňuje aj spojenie s nábrežím, ktoré ostáva významnou tranzitnou trasou. Vodiči ju využívajú aj pri spojení so severozápadom alebo severovýchodom mesta. Cesta má rýchlostný charakter, čomu napomáha fakt, že sa na Staromestskej od jej vyústenia zo Suchého mýta nenachádza jediný priechod pre chodcov, rovnako ako mimoúrovňové riešenie križovatky pri Hodžovom námestí.

Nevhodne riešená cesta, ktorá vznikla v rámci deštrukcie pôvodnej historickej zástavby a ktorá doteraz nezískala charakter ulice, je hrozbou pre bezpečnosť. V minulosti bola miestom nehôd medzi autami a ľuďmi, ktorí si cez ňu skracovali cestu. V roku 2022 sa zas stala dejiskom hrôzostrašného incidentu, v rámci ktorého opitý vodič zabil piatich študentov na zastávke verejnej dopravy.

Jednou z reakcií na haváriu bola verejná požiadavka po zvýšení bezpečnosti ulice. Mesto sa touto témou začalo skutočne zaoberať. Podľa informácií od združení Cyklokoalícia a Znepokojené matky bola na stole dokonca alternatíva, že by bol súčasný podchod v susedstve zastávky Zochova nahradený úrovňovým priechodom pre chodcov. Vznikol by pravdepodobne v rámci pripravovanej revitalizácie lokality.

Odvtedy sa ale plány mesta postupne transformovali. Ako informuje Magistrát, pripravil projekt, ktorým chce upraviť šírku jazdných pruhov na Staromestskej ulici. K realizácii plánuje pristúpiť za vhodných poveternostných podmienok. Cieľom je zlepšiť dodržiavanie rýchlosti.

Potvrdzuje to aj hovorca mesta Peter Bubla. „Projekt organizácie dopravy pre túto zmenu máme spracovaný a pripravený. Aj s ohľadom na bezpečnosť sme sa rozhodli k realizácii pristúpiť, keď budú lepšie poveternostné podmienky,“ skonštatoval Bubla.

Magistrát už v minulosti v tejto súvislosti poznamenal, že ide o jednoduchý a v zahraničí overený a účinný princíp. Užšie jazdné pruhy majú vodičov psychologicky navádzať na to, aby v úsekoch, v ktorých priestorové pomery navádzajú na rýchlu jazdu, jazdili pomalšie. Príkladom je práve Staromestská ulica. Deklaruje zároveň, že úprava nebude mať vplyv na kapacitu a priepustnosť samotnej komunikácie.

Revitalizácia okolia zastávok Zochova je aktuálne vo fáze architektonickej štúdie. Súčasťou obnovy bude najmä výmena povrchov a prístreškov MHD, debarierizácia priestoru alebo obnova a výsadba zelene. V tomto roku sa pravdepodobne realizovať nebude.

 

Nový priechod na Staromestskej sa realizovať nebude. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

 

Plány mesta možno označiť len ako čiastočný pokrok. Hoci zúženie pruhov môže naozaj pomôcť znížiť rýchlosť vodičov a pozitívne ovplyvniť bezpečnosť, vznik úrovňového priechodu bol napokon odmietnutý. Staromestská si tak aj naďalej zachová charakter akejsi vnútromestskej diaľnice. Dá sa iba domnievať, že sa Magistrát obáva reakcie verejnosti na daný krok, keďže by určite narušil plynulosť ulice.

Rovnaký opatrný prístup zvolil aj v prípade Šancovej ulice. Ide o jednu z najrušnejších dopravných tepien v meste, zarazenej priamo do hustej zástavby. Obrovský hluk, emisie aj absencia dostatku priechodov motivovali skupinu miestnych občanov, aby iniciovali petíciu „Dajme Šancovej šancu na život“.

V rámci zberu podpisov požadovali zníženie počtu pruhov pre automobilovú dopravu, zavedenie buspruhov, cyklopruhov, vytvorenie dvojice priechodov, debarierizáciu okolia, novú zeleň aj prísnejšie kontrolovanie dodržiavania predpisov. Petícia si získala relatívne slušnú podporu, keď ju podpísalo takmer 3,6-tisíc ľudí. Z tohto dôvodu bola predložená do mestského zastupiteľstva, kde sa o nej bude rokovať v priebehu zajtrajška.

Jednotlivé požiadavky petície však pravdepodobne budú až na malé výnimky odmietnuté. Magistrát totiž vo svojom stanovisku konštatuje, že zníženie kapacity Šancovej pre automobily by mohlo s ohľadom na absenciu alternatívy v podobe Severnej tangenty spôsobiť dopravné problémy. Preto nemožno očakávať vznik buspruhov, cyklopruhov a pravdepodobne ani nových priechodov pre chodcov, hoci mesto údajne ich vybudovanie dátovo preveruje. Magistrát nedáva sľuby ani ku kontrole dodržiavania rýchlosti alebo osadeniu meračov hluku.

Aké-také prísľuby dalo Hlavné mesto v prípade debarierizácie existujúcich priechodov a zazeleňovania ostrovčekov. Teoreticky je aj na Šancovej možné zúženie pruhov za účelom zvýšeného dodržiavania predpisov. Vo výsledku je to však minimum. Iniciátori petície pripúšťajú, že ich požiadavky boli trúfalé, napriek tomu konštatujú, že je zo strany mesta zrejmá silná preferencia individuálnej automobilovej dopravy.

 

Nový priechod pre chodcov na Šancovej sa zvažuje, realitou ale pravdepodobne tak skoro nebude. Zdroj: Google StreetView

 

V kontexte aktuálnej situácie v Bratislave to ale nie je až také prekvapivé. Od realizácie nových cyklopruhov na Rázusovom a Vajanského nábreží možno badať mimoriadne silnú reakciu časti verejnosti na akékoľvek úvahy o regulácii automobilovej dopravy. Alergicky sa kritici stavajú aj k drobným zásahom na Mýtnej, Vazovovej a Mudroňovej ulici, kde boli dopravné tiene pretvorené na priestor pre peší pohyb.

Magistrát sa očividne zľakol. Úprava na nábreží je prvým výraznejším zásahom v prospech nemotorovej dopravy, ktorý naozaj rázne ovplyvnil automobilovú dopravu. Celkový dopad na fungovanie Bratislavy pritom nebol vôbec dramatický – prvotné zápchy na nábreží sa veľmi rýchlo uvoľnili, keď si vodiči navykli na nový režim. V praxi tak nastal jav, pozorovateľný vo veľmi veľa prípadoch po celom svete vrátane Bratislavy.

V každom prípade, podpora petície za lepšiu Šancovú je dôkazom, že existuje silný dopyt mnohých ľudí po inom prerozdelení dopravného priestoru aj fungovaní mobility ako takej. Vnútorná časť Bratislavy je malá a zároveň dobre pokrytá verejnou dopravou, čo umožňuje uvažovať o alternatívnych spôsoboch organizácie mobility. Bratislave chýbajú viaceré dopravné stavby (vrátane Severnej tangenty), to ale neznamená, že sa majú tolerovať diaľnice v centre.

Ak sa s nimi nič nespraví, budú aj naďalej negatívne ovplyvňovať kvalitu života. Dôkazom je Šancová, ktorá je podľa zistení aktivistov a aktivistiek z Cyklokoalície, Znepokojených matiek a nemeckej organizácie Deutsche Umwelthilfe zdrojom mimoriadneho znečistenia ultrajemnými časticami. Tie vstupujú do krvného obehu a negatívne sa podpisujú na zdraví ľudí. Namerané dáta sú horšie, ako ukazujú oficiálne štatistiky.

Mesto tak musí začať aktívnejšie zvažovať nielen vplyv automobilovej dopravy na priepustnosť a podobu ulíc, ale aj zdravie obyvateľov a návštevníkov. Ak chce byť naozaj kvalitným miestom pre život, musí pristúpiť aj k ráznejším krokom. Ich súčasťou by však malo byť veľmi zrozumiteľné vysvetlenie, že nejde o žiadnu ideológiu, ale o zodpovedné rozhodnutie v prospech širokej verejnosti.

 

(YIM.BA, TASR)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.