Adrian Gubčo 13.07.2022 13:06

Ďalšie veľké zmeny mesta: Magistrát odhaľuje Zmeny a doplnky Územného plánu 09

Bratislavský Magistrát pokračuje vo svojich snahách o aktualizáciu Územného plánu. Z tohto dôvodu predstavil už štvrtý balík úprav, ktoré majú priniesť zásadné zmeny, ovplyvňujúce rozvoj viacerých mestských lokalít. Tematicky ich označuje za zmeny vo verejnom záujme, čo v preklade znamená najmä redukciu miery možného využitia jednotlivých plôch.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Ako pripomína Hlavné mesto, na novom balíku Zmien a doplnkov (ZaD) spolupracovalo s mestskými časťami, mestskými organizáciami a podnikmi, ako aj Železnicami SR. V príprave je od konca roka 2020, kedy mesto oslovilo tieto organizácie, aby predložili svoje podnety. V priebehu roka 2021 prebiehal ich zber, pasportizácia a overenie vhodnosti zaradenia do návrhu ZaD. V druhej polovici roka 2021 a na začiatku roka 2022 mesto usporiadalo sériu rokovaní s predkladateľmi podnetov, aby ich oboznámilo s dôvodmi, pokiaľ ich podnety neprijalo.

Finálny návrh ZaD 09 bol dokončený v máji 2022 a aktuálne je predmetom verejného prerokovania a pripomienkovania. Podľa Magistrátu obsahuje vyše sto zmien – najmä zelené zmeny, súvisiace s potrebou adaptácie na zmeny klímy, zmeny pre vhodnejšie využitie územia, zmeny verejného dopravného vybavenia, zmeny v oblasti prírody a krajiny alebo zmeny celomestského charakteru, určené napríklad na zjednodušenie rozvoja trolejbusovej siete.

Hlavné mesto dodáva, že pripomienky a podnety možno podávať do konca júla. Už pred časom prebehla online prezentácia, v tejto chvíli možno pripomienky zasielať elektronicky alebo písomnou formou. Popritom upozorňuje, že na pripomienky, podané po danom termíne, sa nebude prihliadať, rovnako ako na fakt, že musia byť relevantné k danej územnoplánovacej dokumentácii.

 

 

Aké zmeny majú nastať

Textová časť, ktorá je súčasťou návrhu ZaD, špecifikuje šesť základných okruhov, ktorých sa pripravované úpravy týkajú. Naznačené sú už vyššie, bližšia špecifikácia však lepšie odhaľuje pohnútky mesta, mestských organizácií alebo mestských častí.

Prvý okruh sa označuje ako zmena funkčného využitia lokalít stabilizovaných území resp. degradovaných rozvojových území na územia prírodnej a mestskej zelene. Mesto chce rozšíriť plochy zelene v rámci mesta aj jeho priľahlého okolia, pričom argumentuje klimatickou zmenou aj snahou o vytvorenie nových rekreačných plôch. Rozšíriť sa majú biokoridory, zlepšiť možnosti migrácie fauny a flóry alebo zachovať biotopy. Ku konkrétnym zmenám patrí vytvorenie zeleného koridoru na pravom brehu Malého Dunaja vo Vrakuni (zmena z funkcie orná pôda), preformulovanie funkčnej definície plochy bývalého vodojemu v Podunajských Biskupiciach z krajinnej zelene na parkovú a v tej istej mestskej časti aj úprava funkcie športoviska pri štrkovisku na Treťom dieli na rekreáciu v prírodnom území, funkčná úprava plôch občianskej vybavenosti mestského a nadmestského významu na rekreáciu v prírodnom prostredí pri Jarovskej bažantnici (čo je definitívna bodka za víziou veľkého kasína Metropolis v tejto oblasti), alebo vytvorenie ochranného pásma okolo potoka Vydrica.

Druhým okruhom sú zmeny funkčného využitia rozvojových území zo stavebnej funkcie na inú stavebnú funkciu a regulácie intenzity – teda v preklade, obmedzenie možnosti stavať v niektorých lokalitách, prípadne (predovšetkým) zníženie miery zástavby. Mesto konštatuje, že v tomto prípade išlo predovšetkým o podnety zo strany mestských častí, ale aj zo strany príslušných oddelení Magistrátu alebo Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB). Ide o kombináciu menších zmien aj rozsiahlejších úprav (vo forme zmien kódov), ktoré treba neskôr preveriť urbanistickými štúdiami.

V praxi tak mesto ide znížiť mieru možnej výstavby nad Devínskou cestou, obmedziť rozvoj okolia Obchodnej ulice (komplikovanejšia bude aj dostavba domoradia popri Poštovej naproti hotelu Crowne Plaza), zamedziť výstavbe bytov v areáli ŠNOPu, obmedziť mieru výstavby na juhovýchodnom okraji Podunajských Biskupíc alebo úplne zamedziť výstavbe na prázdnej ploche v Petržalke pri križovaní Mamateyovej a Poloreckého, na Skalickej ceste v Novom Meste či v Ružinove pri Palkovičovej. Nové zelené plochy sa zadefinovali v rámci rozvojových území v Devínskej Novej Vsi. V niektorých lokalitách sa naopak zlepšia možnosti pre výstavbu – napríklad v Čunove, v Podunajských Biskupiciach pri Ulici Svornosti (v podobe obchodno-skladových prevádzok) alebo v Ružinovej, kde sa bude môcť viac rozvíjať okolie Hydrostavu pri Malom Dunaji. Hlavné mesto si zas chce otvoriť dvere pre výstavbu v areáli DPB v Jurajovom dvore.

Tretí okruh tvorí lepšie vymedzenie ochranných pásiem pohrebísk, dopravnej vybavenosti a vedení a zariadení technickej infraštruktúry. Týka sa to veľkej časti mestských cintorínov, viacerých plynovodov alebo pásma heliportu pre vrtuľníkovú záchrannú službu Univerzitnej nemocnice Bratislava - Ružinov.

Štvrtý okruh je zameraný na verejné dopravné vybavenie. Ide o niekoľko skupín zmien. V prvej sa dopĺňajú meniarne v súvislosti s modernizáciou električkovej trate na Vajnorskej radiále, ako aj vypúšťajú rezervy pre zariadenia dopravy. Druhú skupinu tvoria zmeny na železniciach, súvisiace s pripravovanou Modernizáciou železničného uzla Bratislava – vetva východ i západ, a vyplynuli z podnetov ŽSR. Treťou novinkou je drobná úprava textovej časti Územného plánu.

Piaty okruh umožňuje zlepšenie ochrany prírody v podobe aktualizovaného vymedzenia chránených oblastí, teda CHKO Záhorie, CHKO Malé Karpaty a CHKO Dunajské luhy. Aktualizovaný je aj zoznam chránených stromov a upravili sa niektoré definície. Do plánu sú lepšie zanesené aj nové chránené územia v rámci rezervácie Pramene Vydrice, inde sa zas menia prírodné rezervácie na chránené areály (Ostrovné lúčky).

Napokon, šiesty okruh zmien sa týka zmien celomestského charakteru, zanesených to textovej časti plánu. Na jej základe možno zlepšiť trasovanie a kvalitu mestskej hromadnej dopravy, predovšetkým trolejbusovej dopravy. Po novom by malo byť možné realizovať trolejbusové trate rýchlejšie a flexibilnejšie na každej pozemnej komunikácii, kde je to prevádzkovo potrebné a priestorovo možné.

Popri týchto úpravách treba ešte špeciálne spomenúť jednu, ktorá svojim významom presahuje všetky ostatné: tou je vypustenie vízie nového prístavu v oblasti tzv. Micherovej zátoky, resp. Vlčieho hrdla, a jej nahradenie lesom a krajinnou zeleňou. Les sa tu síce nachádza aj dnes, vybudovanie nového nákladného prístavu v spojitosti s intermodálnym terminálom (teda na jednom mieste sa stýka lodná, železničná aj cestná doprava) však patrilo doteraz ku strategickým záujmom mesta i štátu. Ide o tak závažnú úpravu, že sa jej budem venovať v samostatnom príspevku.

 

Vízia nového prístavu vo Vlčom hrdle. Zdroj: Harbour park Vlčie hrdlo

 

O čom Zmeny a doplnky 09 vypovedajú

ZaD 09 sú v celej svojej šírke užitočnou reflexiou aktuálneho prístupu vedenia Hlavného mesta k jeho rozvoju. To si za svoje priority postavilo ochranu zelene v záujme boja proti klimatickej zmene, rozvoj verejnej dopravy či úzku spoluprácu s mestskými časťami. Návrh najnovších zmien tieto plány potvrdzuje. Necháva však aj poškodených: sú to vlastníci plôch, kde sa zmenila regulácia alebo dokonca funkcia, a miestami aj snaha o budovanie kompaktného, dostupného a ekonomicky úspešného mesta.

Mesto sa totiž silou-mocou snaží ochraňovať zelené plochy aj tam, kde to netreba. Nevyužívaný trávnik na petržalskom sídlisku, pás plochy uprostred brownfieldu, ktorý ešte nie je preverený urbanistickou štúdiou, alebo nebodaj veľký areál nádejného prístavu – to všetko sú miesta, do ktorých mal smerovať stavebný rozvoj, aby nebolo nutné zaberať voľnú krajinu na okraji mesta. Namiesto toho sa ale ide opačným smerom. Nevhodný spôsob výstavby v Čunove dostal posvätenie, čím sa bude týmto smerom rozširovať sídelná kaša riedko budovaných rodinných domov.

Nie je to prvýkrát, kedy je reálny výkon v rozpore s tým, čo hovoria strategické dokumenty. Na jednej strane mesto prijíma dobre pôsobiace materiály a vízie, na strane druhej ale vo výkone reálne politiky kráča presne opačným smerom. To však nevadí – pomerne abstraktné tézy Bratislavy 2030 o kompaktnom meste krátkych vzdialeností sú aj tak známe len malému okruhu čitateľov. Na druhej strane, zástavba nevyužitej, trávnatej plochy je už konkrétnou vecou, ktorá sa okamžite môže stať terčom širokého verejného odporu. Preto je z politického hľadiska oveľa bezpečnejšie výstavbu úplne odmietnuť, ako ju schváliť, nech by to bol aj najlepší projekt na svete.

Územné plánovanie je vždy previazané s politikou – napokon, zásadne sa môže zmeniť hodnota pozemkov alebo aj smerovanie mesta. Je však škoda, pokiaľ sa kvôli krátkodobým politickým ziskom zahadzuje budúca perspektíva rozvoja. Lebo aj to by sa z niektorých dnes navrhovaných zmien mohlo zdať.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.