Simona Schreinerová 05.03.2025 09:05

Bratislava čaká na kľúčové dopravné projekty, no zmeny na obzore skôr pripomínajú nekonečný príbeh

Doprava v Bratislave je veľká téma. Napriek snahám mesta o podporu verejnej dopravy a cyklodopravy by metropole prospelo dobudovanie viacerých projektov, zameraných najmä na individuálnu automobilovú dopravu. Bratislavu by mali odľahčiť od tranzitu aj zefektívniť cestovanie verejnou dopravou.

Predĺženie Tomášikovej

Projekt predĺženia Tomášikovej ulice sa týka úseku od Vajnorskej cez Zátišie po Račiansku ulicu. Prepojením Vajnorskej a Račianskej sa očakáva odľahčenie Račianskej ulice v kritickom úseku Biely kríž – Jarošova a odľahčenie Riazanskej a Jarošovej ulice. Zároveň by malo prísť k upokojeniu dopravy v oblasti vymedzenej uvedenými ulicami.

Príprava tohto významného dopravného projektu však trvá už dlhé roky. Určitý posun priniesli až aktivity developera Atrios, ktorý v lokalite pripravuje svoj projekt PARQ Zátišie. Nultá etapa (križovatka Vajnorskej a Tomášikovej) má byť vybudovaná v rámci tohto projektu.

Mesto a investor podpísali ešte v roku 2022 zmluvu o spolupráci na realizáciu stavby. Atrios plánoval začiatok výstavby prvej časti predĺženia v prvom štvrťroku 2025, keďže na väčšinu stavebných objektov predĺženia Tomášikovej mal vydané stavebné povolenia už koncom minulého roka.

Stavebné konania na zvyšné objekty a predĺženie Tomášikovej až po Račiansku sú už v kompetencii Hlavného mesta. „Nateraz sa pri tomto projekte nevieme viazať ku konkrétnym termínom. Projekt predĺženia Tomášikovej ulice je veľmi komplexný a náročný nielen na povoľovanie, ale aj na majetkoprávne vysporiadanie a financovanie,“ uviedol koncom minulého roka Peter Bubla, hovorca Bratislavy.

Zdroj: Atrios Real Estate

Križovatka D4 a D1

Vybudovanie križovatky D1 a D4 a rozšírenie D1 pri Bratislave patrí medzi najvýznamnejšie investície do cestnej infraštruktúry na západnom Slovensku. Napriek tomu bol obchvat Bratislavy dlho funkčný iba čiastočne. Chýbal totiž kľúčový úsek – križovatka D1 a D4.

Situácia sa zmenila až koncom minulého roka, kedy prišlo k očakávanému prepojeniu D1 a D4. Súčasný stav diaľnice už technicky ani kapacitne nevyhovoval nárokom množstva motoristov, ktorí denne úsekom prechádzajú. Prepojenie obchvatu a D1 odbremeňuje Bratislavu od tranzitnej dopravy.

Mimoúrovňová križovatka mala byť dokončená už v roku 2019. Projekt sa ale viackrát menil, čo spôsobilo niekoľkoročné zdržanie. Pôvodne mala diaľnica D4 prechádzať ponad diaľnicu D1, dnes je to naopak.

Dokončenie križovatky by malo prísť v tomto roku, kedy sa otvoria ďalšie vetvy a umožní sa plnohodnotné prepojenie diaľnic vo všetkých smeroch. Okrem toho sa postupne rozširuje úsek medzi Zlatými Pieskami a Triblavinou pre zvýšenie kapacity diaľnice a zlepšenie plynulosti dopravy v tomto úseku.

Ilustračný záber. Zdroj: Michal Feik / Bratislavský samosprávny kraj

Terminály integrovanej osobnej prepravy

V budúcnosti by mala byť železničná doprava jedným z pilierov verejnej dopravy v meste. Zlepšiť ju majú najmä terminály integrovanej osobnej prepravy (TIOP). Ich účelom bude umožniť pohodlný prestup medzi vlakmi a mestskou hromadnou dopravou.

V prevádzke je zatiaľ TIOP vo Vrakuni pri zastávke Čiližská. Investorom výstavby železničnej zastávky Bratislava-Vrakuňa boli Železnice Slovenskej republiky a zhotoviteľom bola spoločnosť TSS Grade za cenu 3,9 milióna eur bez DPH. Náklady na výstavbu pokryli financie z fondov Európskej únie.

Ako ďalší mal ísť do výstavby TIOP v lokalite Lamačská brána (Bory). Výstavba TIOPu Bory však úzko súvisí s predĺžením Saratovskej, nakoľko majú niekoľko spoločných stavebných objektov. Projekt je však aktuálne pozastavený.

„Projekt má stavebné povolenie. Bola tu už vysúťažená aj firma, ktorá ho mala realizovať. Avšak prefinancovať tak rozsiahly projekt len z rozpočtu mesta nebolo možné. Aktuálne hľadáme iný možný spôsob financovania tejto stavby, od čoho závisí aj začatie realizácie projektu,“ uviedol minulý rok v decembri Peter Bubla, hovorca Magistrátu.

Bližšie k realizácii tak zrejme má TIOP Ružinov, ktorý sa bude nachádzať v blízkosti obchodného domu HORNBACH pri zastávke autobusov č.39 – Súhvezdná, sídliska Ostredky a obratiska Ružinovskej radiály. V roku 2019 prišlo k rozhodnutiu vybudovať pri zastávke Ružinov aj výhybňu.

Umožnila by na v súčasnosti jednokoľajnej trati Bratislava-Nové Mesto - Bratislava-Podunajské Biskupice dvojkoľajnú prevádzku po zastávku Ružinov, s využitím jednej koľaje súbežnej dvojkoľajnej trate BA-Nové Mesto – Bratislava-ÚNS. Zvýši sa tak kapacita trate. Začiatok realizácie zatiaľ nie je známy, keďže zatiaľ má vydané iba súhlasné záväzné stanovisko mesta.

TIOP Vrakuňa. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Petržalská električka

Výstavba druhej etapy Petržalskej električkovej radiály je významným krokom pre Petržalku aj celú Bratislavu. Podľa prvotných plánov mala byť dokončená v rokoch 2020, 2021 či 2023, napokon sa verejnosť jej kompletného dokončenia dočká až toto leto. Sprevádzkovanie trate sa však očakáva už na jar.

Nová dvojkoľajná električková trať, dlhá 3,9 kilometrov, bude obsahovať sedem zastávok a štyri mosty. Okrem toho sa v rámci projektu opraví aj 490 metrov existujúcej trate od Bosákovej po Jungmannovu. Súčasťou projektu je aj deväť križovatiek riadených dopravnou signalizáciou a šesť kilometrov dlhá segregovaná cyklotrasa s parametrami cyklodiaľnice.

Pridruženou súčasťou projektu sú štyri nové premostenia Chorvátskeho ramena pre chodcov a cyklistov, ktoré sú v príprave. Popri tom sa v má v okolí trate vysadiť veľké množstvo zelene. Vďaka preferencii pre električky na križovatkách by sa mali cestujúci dostať z Janíkovho dvora na Šafárikovo námestie za 12 minút. Prepravná kapacita by mala byť 30.000 cestujúcich v každom smere denne. V dopravnej špičke obslúži zastávky spoj každé 2 až 3 minúty.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Obchvat Vrakune a predĺženie Galvaniho

Trasa cesty II/572 dnes vedie cez mestské časti Vrakuňa a Ružinov, po Vrakunskej ceste, Hradskej a Ráztočnej ulici, ktoré sú lemované prevažne rodinnými a bytovými domami. Projekt preložky cesty II/572 je už pohybe, nakoľko má stavebník GLP Bratislava Airport Infra vydané súhlasné záväzné stanovisko mesta. Pôjde o výstavbu prvej etapy predĺženia Galvaniho ulice.

Navrhovaná trasa preložky bude nadväzovať na predĺženie Galvaniho ulice v rámci projektu Pharos. V ďalšom úseku bude križovať vlečku na Letisko M. R. Štefánika, ktorá je napojená na železničnú trať č. 131 Bratislava - Komárno. Predĺženie Galvaniho ulice bude v prvej etape vybudované len po pripravované logistické centrum IV. kvadrant od Atriosu.

Bude to jediná komunikácia napájajúca toto centrum. Iná doprava komunikáciu zaťažovať nebude, nakoľko predĺženie Galvaniho ulice ani logistické centrum nebudú napojené na iné komunikácie. Celková dĺžka trasy v prvej etape bude 1.151 metrov a plánuje sa postaviť v polovičnom profile. Upraviť sa má aj existujúca križovatka Galvaniho - vetva do Pharos. Na zníženie hlukovej záťaže je na konci predĺženia navrhnutá protihluková stena.

Úsek prvej etapy sa ukončí za križovatkou, ktorá bude napájať logistický areál. V plánovanej druhej a tretej etape bude trasa vedená súbežne s jednokoľajnou neelektrifikovanou železničnou traťou č. 131 Bratislava - Komárno a popred prah dráhy 04-22 Letiska M. R. Štefánika. Trasa v ďalších etapách preklenie Malý Dunaj a napojí sa na už zrealizovanú preložku časti cesty II/572 – obchvat Mostu pri Bratislave. Tento bol zrealizovaný v rámci výstavby diaľnice D4 a v roku bol 2019 odovzdaný do prevádzky.

Vedenie preložky cesty II/572. Zdroj: Atrios

Tunel Karpaty

Výstavba úseku diaľnice D4 medzi bratislavskou Račou a Záhorskou Bystricou bude zahŕňať aj tunel Karpaty. Výstavba takmer 12,5 kilometra dlhého úseku bude strategickou investíciou, ktorá by mala prispieť k odklonu tranzitnej dopravy z mesta. Začiatok realizácie sa očakáva v roku 2029.

Nový úsek diaľnice má prepojiť už existujúce úseky D4, pričom samotný tunel má mať dĺžku takmer 12 kilometrov. Prechádzať bude cez pohorie Malých Karpát. Ak sa začne úsek realizovať v roku 2029, dokončený môže byť najskôr v roku 2035. „Podľa našich prepočtov bude jeho realizácia potrebná do roku 2050. Bude to však náročný projekt,“ uviedol riaditeľ odboru dopravy Bratislavského samosprávneho kraja Michal Halabica v podcaste BSK.

Západný portál tunelu Karpaty. Zdroj: NDS

Severná tangenta

Šancová ulica patrí k najvyťaženejším komunikáciám Bratislavy. Keďže bez vytvorenia alternatívnej trasy nie je možné očakávať zlepšenie, vznikla idea obchvatu severnej časti centra prostredníctvom cestnej spojnice Jarošovej a Pražskej ulice, tzv. Severná tangenta.

Vízia existuje minimálne od 60-tych rokov 20. storočia, keď sa formovali úvahy o dopravnej koncepcii Bratislavy. Na začiatku 21. storočia sa zdalo, že všetko smeruje k výstavbe. V roku 2002 bolo ukončené posudzovanie vplyvov na životné prostredie a pracovalo sa na ďalších stupňoch dokumentácie. Napokon však projekt odmietla financovať prvá vláda premiéra Róberta Fica.

V minulom roku bolo Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) od inžinierskej firmy Afry CZ objednané koncepčné preverenie priestorových možností severnej tangenty. Objednávka však súvisela s obnovou Hlavnej železničnej stanice. Cieľom overovacej ideovo-technickej štúdie bolo koncepčné preverenie priestorových a technických možností trasovania Severnej tangenty v oblasti územia Hlavnej stanice.

Staršia štúdia Severnej tangenty. Zdroj: Ministerstvo dopravy / EIA

„Spracovanie štúdie súviselo s prípravou projektu významnej prestavby Hlavnej železničnej stanice v Bratislave, na ktorom sa Metropolitný inštitút Bratislavy podieľal spolu s mestom a Ministerstvom dopravy SR,“ uviedla PR špecialistka MIBu Eva Hapčová.

Hlavným účelom overovacej štúdie bolo preskúmať možnosti súbehu a križovania železničnej trate a Severnej tangenty v oblasti ich dotyku. Malo sa tým prehĺbiť poznanie možností ich budúceho vzájomného usporiadania v riešenom území Hlavnej stanice pre budúcich riešiteľov.

„Keďže išlo o technické podklady výhradne k pripravovanému projektu, ktorý bol v minulom roku Ministerstvom dopravy SR zastavený, ich ďalšie použitie sa nepredpokladá a nie je dôvod na ich komunikáciu,“ vysvetlila Hapčová. Realizácia Severnej tangenty tak zostáva v nedohľadne.

Každý z projektov — či už ide o nové terminály, električkové trate alebo diaľničné prepojenia — prispieva k dlhodobej vízii udržateľnejšej a efektívnejšej mobility. Zmeny však prichádzajú pomaly, a je jasné, že zásadné dopravné projekty sú nad finančné možnosti Hlavného mesta. Situáciu nezachráni ani spolupráca developerov. Slovenská metropola by si zaslúžila pravidelnú finančnú podporu zo strany vlády, aby bolo možné postupne prekonať investičný dlh. Už dlhodobo však ide o sen, ktorý sa tak skoro do reality nepremietne.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.