Adrian Gubčo 27.01.2021 12:57

Bory: Nová mestská štvrť alebo sídlisková kaša?

Developer Penta Real Estate postupne rozvíja svoju víziu vzniku novej časti mesta – projekt Bory, ktorý vytvára rozsiahle osídlenie na severozápade Bratislavy. Zámer vzniká doslova na zelenej lúke, preto má potenciál pre aplikovanie všetkých progresívnych myšlienok o mestskom plánovaní. Vzniká však z Borov skutočne komplexná a kvalitná mestská štvrť?

Zdroj: Penta Real Estate

Tieto úvahy a diskusie rozvírilo zverejnenie novej masívnej vizualizácie, zobrazujúcej možnú podobu celých Borov po dokončení. Pre investora bolo kľúčovou informáciou zverejnenie nových názvov jednotlivých častí Borov v súvislosti s ich rastom a neuchopiteľnosťou jednoduchých číselných označení typu Bory Bývanie I. fáza, Bory Bývanie II. Fáza, atď. Odhalenie celkového plánu, aj keď ešte určite nemožno hovoriť o definitívnej podobe, je výživným exkurzom do zmýšľania developera o tom, ako by mohla štvrť vyzerať.

Vopred však treba upozorniť, že niektoré závery by boli skutočne predčasné. „Urbanistické riešenie je veľmi komplexná téma,“ pripomína Dušan Ševela, Head of Design Development v Penta Real Estate. „V prvom kroku mu primárne predchádza funkčné delenie územia, ktoré už bolo spracované a predložené mestu na vyjadrenie. Aktuálne však stále prebiehajú s mestom rokovania, no akonáhle dospejeme k vzájomnému konsenzu a požiadavky budú adaptované, predstavíme koncept riešenia.“ Napriek tomu, určité veci už vízia naznačuje.

V tomto príspevku by som sa chcel pozrieť na niektoré základné znaky predstavenej koncepcie Borov a kriticky ich zhodnotiť. Zároveň chcem upozorniť na určité úpravy či zmeny, ktoré by z projektu a zo štvrte mohli spraviť lepšie miesto pre život. Podobných príležitostí, kedy vzniká zbrusu nová mestská štvrť, totiž nie je až tak veľa, preto považujem za nutné, aby sa o jej vzniku – a spôsobe, akým budú v najbližších desaťročiach či storočiach žiť desaťtisíce jej obyvateľov – prebehla širšia diskusia.

 

Základné predpoklady pre rozvoj Borov

Bory vznikajú v severozápadnej, tzv. Záhorskej časti Bratislavy. Polohou sú už na Záhorskej nížine, plocha je teda rovinatá a bez zásadných terénnych prekážok pre výstavbu. Podobu projektu však determinujú vlastnosti pôd – ktoré podľa Atlasu krajiny SR nie sú veľmi priaznivé pre zadržiavanie vody – alebo veternosť, ktorá je v tejto oblasti mimoriadne vysoká. Vodné toky sú v lokalite dva, oba sú však napriamené a s nízkym prietokom.

V lokalite doteraz prakticky žiadna výstavba neprebiehala, najbližšie obce – Lamač, Dúbravka, Záhorská Bystrica a Devínska Nová Ves – sa začali silnejšie rozvíjať až v povojnovom období. Dnes zažívajú prudký rozmach developmentu, ktorý súvisí nielen s rastom cien vo vnútornom meste, ale aj s rozvojom priemyselného podniku Volkswagen v Devínskej Novej Vsi, pričom sa predpokladá jeho ďalšia expanzia. Prepojenie s týmito štvrťami predstavuje do budúcna veľký potenciál aj pre Bory.

Penta Real Estate si je toho vedomá a svoj plán – vytvoriť z Borov centrum severozápadnej Bratislavy – demonštrovala výstavbou nákupného centra Bory Mall, na ktorého návrh si dokonca prizvala svetoznámeho architekta Massimiliana Fuksasa. Takisto v prvej etape vývoja štvrte vybudovala dopravnú infraštruktúru a ďalšiu komerčnú vybavenosť v podobe retailového parku v západnej a juhozápadnej časti svojho územia. Rezidenčné súbory developer výhľadovo plánoval v severnej časti územia (dnes už nazvanej Bory – Sever), k čomu ho zaväzoval aj Územný plán.

Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy definuje väčšiu časť Borov ako rozvojové územie s dominantnými funkciami občianska vybavenosť mestského a nadmestského významu (kód 201) a zmiešané územie bývania a občianskej vybavenosti (501). Plochy mestskej či parkovej zelene nie sú do ÚP zanesené s výnimkou plôch v okolí výhľadovej centrálnej komunikácie v severojužnom smere a paralelnej trasy v predĺžení Saratovskej v dotyku s vodným tokom Antošov kanál. Pretínať by ich mala priečna os v predĺžení Eisnerovej ulice, ktorá by prepojila Devínsku Novú Ves, Bory a Záhorskú Bystricu, ale zabezpečila aj spojenie s diaľnicou D2.

Textová časť ÚP obsahuje zmienky o potrebe vytvorenia sekundárneho centra Bratislavy, vytvorení ťažiska rozvoja v severozápadnom urbanizačnom smere, o vzniku brány do metropoly či o vytvorení krajinársky a mestotvorne príťažlivého prostredia, kde je možné umiestňovať aj výškové dominanty. Dôležitým bodom je vznik prestupného uzla v súvislosti so železničnou traťou a predĺžením električkovej linky, resp. trasy nosného systému MHD.

Investor tak musel rátať s určitými obmedzeniami, danými existujúcou reguláciou a pomermi. Penta „prekopala“ pôvodný koncept, ktorý ešte v roku 2006 vypracovala česká kancelária Cigler Marani Architects (dnes Jakub Cigler Architekti), a spracovala novú štúdiu, ktorá s určitými úpravami najviac pripomína materiál od kancelárie AVK Architekti z roku 2016. Nová vízia sa opiera o niekoľko hlavných bodov.

 

Prvá vízia Borov ešte pod názvom The Port. Zdroj: Jakub Cigler Architekti

 

Vízia developera

Developer zaniesol do aktualizovanej koncepcie Borov plán na vytvorenie centrálnej mestskej triedy – bulváru – ktorý by mal obsahovať električkovú trať, predĺženú z Dúbravky. Toto bude kostra územia, na ktorú sa bude pravdepodobne viazať prípadná komerčná vybavenosť. Či tu vzniknú aj nejaké centrálne verejné priestory, nie je zatiaľ známe. „O tomto je nateraz ešte predčasné hovoriť, keďže v prvom rade je potrebné odobriť funkčné delenie územia,“ pripomína D. Ševela. Bulvár však bude automaticky miestom, kde je predpoklad lokalizácie významnejších plôch. „Tvorí sa tak prirodzený základ pre priestorové akcenty či centrály,“ konštatuje developer.

Zvyšnými kľúčovými osami bude cesta v predĺžení Ulice Milana Šimečku a priečna Eisnerova, kde bude umiestnená električková trať, smerujúca do Devínskej Novej Vsi. Severne od Borov vznikne nová vozovňa. Tieto plány sú v súlade s Územným plánom. Nad rámec ÚP koncepcia Borov očividne počíta so vznikom parku severne od nemocnice Svet zdravia a vo väzbe na Antošov kanál.

Podstatnú časť zástavby by však mali tvoriť bytové domy v riadkovej alebo čiastočne blokovej zástavbe – čiastočne preto, lebo bloky budú pootvorené a maximalizovaná bude výmera zelene. Daná štruktúra zároveň reaguje na existujúce svetlotechnické normy, ktoré bránia vzniku uzavretých blokov. Mierka by mala byť triezva – podľa všetkého nebude prekračovať päť či šesť nadzemných podlaží. Smerom k okrajom zóny sa zástavba mierne rozvoľňuje, hlavne v oblasti, kde boli pôvodne plánované retailové boxy.

Funkčne pôjde podľa vizualizácie prevažne o čisté bývanie, s výnimkou zástavby v dotyku s hlavnými triedami. Potenciál komerčnej vybavenosti totiž do veľkej miery vyťažilo už nákupné centrum. Z hľadiska typológie vidno len štandardné bytové domy, radové rodinné domy, mestské vily a podobne chýbajú. To však ešte nie je definitívne. „Samotná typológia určite nebude pozostávať z monofunkcie, t.j. všetky stavby nebudú určené len na bývanie. Uvažuje sa o kombinácii funkcií tak, aby bola zabezpečená kvalita prostredia, ale aj funkčnosť bývania,“ ubezpečuje D. Ševela.

Najviditeľnejším prvkom občianskej vybavenosti v rámci Bory Sever sú objekty škôl s priľahlými areálmi, ktoré sú umiestnené na okrajoch zóny (s výnimkou zariadenia medzi Bormi Sever a Bormi Západ pri Ulici Milana Šimečku). O okrajovú polohu však má ísť len z dnešného pohľadu. „Návrh kladie dôraz predovšetkým na obslužnosť,“ popisuje filozofiu šéf plánovačov v Penta Real Estate. „Školy budú mať význam aj pre širšie okolie, do územia tak bude prúdiť viacero áut a dopravnej obsluhy. Centrálna časť a jej nadväzujúce časti sa snažia minimalizovať dopravu, preferovaná je električka, bicykel, či pešie komunikácie. Samotné školy sú ale prirodzene napojené na tieto časti. V nahliadnutí na celkové okolie a potenciálnu zástavbu nad rámec riešeného územia, sa tieto školy nenachádzajú na okraji, ale naopak, v štruktúre.“

Developer zatiaľ nechce bližšie špecifikovať, aké typy zariadení by mali v Boroch vzniknúť. V súčasnosti je tu pred kolaudáciou verejná materská škola, detailné informácie o ďalších školách či sociálnych zariadeniach nie sú známe. Ich postupné zverejňovanie však možno očakávať už v najbližších rokoch – onedlho totiž Penta vyplní prakticky všetky plochy, kde boli pôvodne plánované retailové centrá. Pozornosť developera sa tak prenesie na Bory Sever.

S prihliadnutím na aktuálnu hustotu zástavby, kedy vzniká alebo je naplánovaných okolo 2-tisíc bytov, na celej ploche Bory Sever by mohlo vzniknúť až 6-7-tisíc bytov, čo predpokladá, že tu bude žiť možno viac ako 15-tisíc obyvateľov. Plné dobudovanie zóny očakávam okolo roku 2035.

 

V doterajšom rozvoji Borov dominovala prvoplánovosť a absencia silného urbanistického konceptu - hoci architektúra je príjemná. Zdroj: Penta Real Estate

 

Hodnotenie Borov

Už prvý pohľad na Bory napovedá, že sa developer pokúsil o vytvorenie takej štruktúry, ktorá by plne zodpovedala nárokom Územného plánu, ale aj súčasným normám a požiadavkám štandardného dnešného zákazníka, ktorý nemá prostriedky na to, aby si mohol dovoliť bývanie vo vnútornom meste. Výsledkom je tak akýsi mačkopes medzi snahou o mestský charakter zóny a modernistickou tradíciou v našom mestskom plánovaní.

Najviditeľnejším prejavom tohto prístupu je členenie zástavby na riadky či otvorené bloky a veľký rozsah zelene, ktorá je umiestnená nielen vo vnútroblokoch, ale vo veľkom rozsahu aj okolo domov, čím je jej funkcia redukovaná na čisto estetickú. Toto zodpovedá požiadavkám veľkej časti verejnosti, ktorá má obmedzenú skúsenosť s fungujúcim mestským organizmom a je odchovaná na modernistických panelových sídliskách. Negatívnym dôsledkom je nízka efektivita využitia priestoru a nutnosť dlhších presunov.

Developer tvrdí, že prioritou je podpora alternatívnych foriem dopravy.  „Ako už bolo spomenuté vyššie, centrálna os bude primárne využívaná električkou, cyklistami a chodcami. Taktiež všetky ostatné časti napojené na centrálnu os majú pešie a cyklistické napojenia,“ hovorí Dušan Ševela. „Rozloženie funkcií je determinované tak, aby bolo možné v rámci riešeného územia dôjsť bicyklom do 15 minút kamkoľvek v území. Mnohé trasy sa tiež napájajú aj na cyklotrasu, ktorá vedie až za riešené územia k priemyselným centrám. Nemotorová doprava sa stane prirodzenou súčasťou územia.“ Developer dopĺňa, že vďaka vzniku vybavenosti budú nároky na automobilovú dopravu nízke.

Toto však považujem za otázne. Dobrá dostupnosť nákupného centra, ktorá koncentruje veľkú časť vybavenosti, v kombinácii s málo podnetnými ulicami, kde sa bude opakovať málo podnetná schéma podobných bytových domov bez aktívneho parteru, môže odrádzať od využívania pešej dopravy. Cyklodoprava má veľký potenciál, nutné však bude zabezpečiť jej plnohodnotnú segregáciu a priamosť väzieb tak, aby k cieľom dochádzky viedla čo najrýchlejším spôsobom. Takisto je potrebné vyhnúť sa budovaniu veľkých parkovacích kapacít (najmä povrchových), ktoré motivujú k využívaniu áut.

Ďalším problémom je vnímanie prívetivosti verejných priestorov. Plánovači pracujú s triezvou mierkou, čo je správne, pri tvorbe verejného priestoru je však nutné brať ohľad aj na požiadavky po miere sociálnej kontroly, anonymite vs. aktivite a priestorových dimenziách priestorov. Preto je vhodné, aby boli vnútrobloky vo väčšej miere privátne a bloky uzavreté, aby boli bočné ulice nepríliš široké (dobrej obslužnej ulici stačí podľa pražského Manuálu tvorby verejných priestorov už 15 metrov) a aby neboli partery mŕtve. Docieliť sa to dá obchodmi, komunitnými priestormi, ale aj bytmi s oknami do ulice – čo by mohlo určite osloviť nemalú časť potenciálnych klientov.

Pri pohľade na dosiaľ zrealizované časti Borov sa práve vzťah k ulici ukazuje ako extrémne problematický. Bory Sever to nesmú v žiadnom prípade zopakovať, inak vznikne pre dobrý život nepriateľské prostredie a ulice budú redukované do úlohy dopravných koridorov. O to viac, pokiaľ sú zariadenia občianskej vybavenosti umiestňované na okrajoch štvrte. Samozrejme, budúci rozvoj okolia Borov nemá ešte konkrétne rysy, je však dobrým pravidlom, aby bola vybavenosť (najmä školy) vo vynikajúcej dostupnosti verejnej dopravy a automobilová bola, pokiaľ možno, vylúčená úplne.

Vo vybavenosti vidím aj jednu z najväčších otázok Borov. Hoci developer tvrdí, že už teraz je toho vybudovaného dosť a ďalšie zariadenia (školy, kostol, možno kancelárie) pribudnú, kvalitná štvrť potrebuje aj kultúru, sociálne zariadenia, komunitné centrá a knižnice, verejné športoviská a ďalšie. Tieto objekty by mohli byť zároveň dominantami územia. Pre súkromného investora však nemusí ísť o niečo, čo je komerčne zaujímavé. Návrh Borov pritom ukazuje, že kalkulačka bola pri komponovaní zóny mimoriadne využívaná.

V neposlednom rade, problematická môže byť otázka ekológie a udržateľnosti štvrte. V praxi sa na Slovensku táto téma často zúži na konštatovanie, že treba sadiť viac stromov a treba viac zelene, k čomu sa v súčasnosti pridáva aj zadržiavanie dažďovej vody. Podobne k tomu pristupuje aj Penta Real Estate. „My už takéto opatrenia realizujeme aj teraz. Napríklad práca s poldrami, retencia vôd, vysoké koeficienty zelene, ktoré sú v projektoch aplikované. Aj samotná štúdia uvažuje nad veľkými plochami zelene,“ zhŕňa D. Ševela. Oveľa viac však ekológia súvisí s celkovou priestorovou efektivitou urbanistickej štruktúry, a v tomto pravdepodobne Bory zlyhajú.

Nie je to len vina developera. Súčasné slovenské územné plánovanie a normy neumožňujú vznik skutočne kompaktného, udržateľného a, bohužiaľ, ani veľmi pekného mesta. Niečo z toho by sa dalo získať, pokiaľ by developer obetoval časť okamžitých ziskov v prospech dlhodobých benefitov. Pokúsim sa naznačiť, čo by mohlo zlepšiť kvalitu budúcich Borov.

 

Aktuálny koncept Borov je najbližší štúdii kancelárie AVK Architekti. Zdroj: AVK Architekti

 

Ideálne Bory

Hlavným východiskom nielen plánovača – urbanistu – ale aj developera by mal byť fakt, že svoju štvrť nebuduje ako spotrebný produkt, ktorý sa po niekoľkých rokoch pokazí a bude nahradený novým, ale ako veľmi stabilnú a dlhodobú štruktúru, ktorá bude súčasťou mesta a prostredia ešte desiatky, možno stovky rokov. Preto musí mať štvrť vysoké predpoklady pre postupnú evolúciu a vrstvenie nových požiadaviek ďalších generácií tak, aby sa superštruktúra územia zásadne nenarušila.

Ďalším východiskom sú základné charakteristiky mestského života. Ľudia sa nesťahujú do miest, aby žili v izolácii od iných ľudí, služieb a možností, ale práve naopak – zdieľanie funkcií a priestoru je esenciou mesta. Zdieľanie je zároveň jednou z hlavných výziev súčasnosti, nielen z ekologických, ale aj spoločenských dôvodov. V dobre fungujúcom meste je príjemnejšie nielen prostredie, ale aj ľudia, ktorí sa v ňom o to ochotnejšie pohybujú a nakoniec aj viac utrácajú.

To vedie k nutnosti takého nastavenia urbanistickej štruktúry, ktorá umožňuje akceptáciu rozličných životných štýlov, ale aj možnosť ich transformácie do budúcna, alebo takého členenia priestorov, ktoré budú zodpovedať nárokom a potrebám všetkých generácii a sociálnych skupín. Tisícročia skúsenosti ukázali, že najlepšou formou zvládnutia tejto výzvy je vytvorenie pravidelnej, racionálnej, šachovnicovej blokovej štruktúry s pobytovým vnútroblokom.

Nové Bory tak môžu byť založené okolo centrálnych osí – hoci ulicu v predĺžení Saratovskej by bolo možno vhodné preložiť na východný breh kanála, aby osovo smerovala ku Kamzíku – mimo nich by sa však mali vyznačovať pravidelnou štruktúrou s plnými blokmi, pričom budovy by mali byť osadené priamo na hranu chodníkov. Zároveň je vhodné, aby boli jednotlivé strany bloku členené na viacero samostatných (dilatačných) jednotiek, čo do budúcna umožňuje transformáciu budov bez nutnosti prestavby celého bloku. Vnútrobloky by mali byť samozrejme parkovo upravené pre pobyt rezidentov.

Bory však nemusia byť len o bytovkách. Vhodnou typológiou sú aj radové rodinné domy s vlastnými dvormi, najmä smerom k okrajom zóny. Ich vhodnou koncentráciou môžu vznikať príjemné upokojené ulice, tzv. woonerfy, ideálne predovšetkým pre rodiny, ktoré zároveň nestratia kontakt s mestom. Dané hustoty každopádne umožňujú, aby prevádzky či služby teoreticky vznikali nielen na hlavných uliciach, ale aj v kríženiach vedľajších ulíc.

Treba povedať, že len teoreticky, lebo problémom ostáva umiestnenie nákupného centra. Toto bolo jednoducho chybou, ktorá sa nemala nikdy zrealizovať, bez ohľadu na meno slávneho architekta. Práve priestor, kde je Bory Mall a jeho obrovské parkovisko, predstavuje ideálne miesto pre umiestnenie zástavby s najväčšou mierou urbanity. Práve tu by malo byť umiestnené skutočné centrum Borov, kde by sa nachádzala kultúrna vybavenosť, mestské bývanie, tržnica, kancelárske objekty a podobne. Rozvoj by bol priamo naviazaný na existenciu veľkého prestupného terminálu medzi vlakmi, električkami, autobusmi a bicyklami po vzore tzv. transit-oriented development.

Problémom je aj vznik retailových boxov. Developerovi išlo o prvoplánový komerčný zisk, dnes sa však ukazuje, že jeho vízia narazila na realitu, kedy sa nepodarilo vyplniť všetky plochy pre retail. Tie sú nahrádzané bytovkami. Bigboxy treba do budúcna z Borov vytlačiť, ideálne do okrajovejšej mestskej polohy, kde sa nepredpokladá vznik obytnej zástavby – napríklad ku križovatke diaľnic D2 a D4. Toto rozhodnutie je do veľkej miery v kompetencii Hlavného mesta.

Kritik by mohol namietnuť, že v takomto pláne kompaktnej štvrte nie je miesto pre zeleň. Nie je to však pravda – každý obyvateľ by mal zeleň dostupnú v rámci vnútrobloku, na ulici – už 15 metrov široká ulica umožňuje vznik obojstrannej aleje stromov a zároveň veľká hustota zástavby umožňuje ušetriť priestor inde. Tento by mohol mať formu veľkého parku, kde sa môže nachádzať aj dodatočná vybavenosť, ktorá k danej funkcii patrí a pre ktorú nie je miesto na sídliskovom dvore – kúpalisko, klzisko, záhradná reštaurácia, multigeneračné športoviská, letné kino alebo tanečná sála.

Kvalitný park by bol zároveň do istej miery ikonickým miestom, „landmarkom“, ktorý by sem lákal nových obyvateľov. Presne to robia poprední svetoví developeri, dokonca aj v mestách, ako je Dubaj, kde najprv postavia akýsi symbol územia, ktorý potom zvyšuje jeho hodnotu.

Druhým aspektom je vybavenosť, ktorá môže byť čiastočne saturovaná v rámci drobnej štruktúry alebo v parteri. Iné je to pri školách, ktoré by pri existencii racionálnej štruktúry mohli tvoriť centrum okrsku, tvoreného viacerými blokmi – superbloku. To je zároveň v súlade s meniacou sa úlohou škôl, ktoré sú podľa súčasného vnímania nielen miestom učenia, ale aj aktívnou súčasťou komunity, kde aktivita prebieha aj po vyučovaní.

Nakoniec, pre kvalitnejšiu štvrť je vhodné znižovať dopravnú záťaž, a to najlepšie takými opatreniami, ktoré zmenia spôsob parkovania. Najlepšie príklady v tomto smere poskytujú nové ekologické štvrte vo Freiburgu v Nemecku alebo Nordhavn v Kodani, kde parkovacie kapacity nevznikajú na teréne alebo v podzemných garážach vnútri štvrte, ale na jej okraji v parkovacích domoch. Tieto sú architektonicky stvárnené, obsahujú obchody na prízemí alebo športoviská na streche a obyvateľov podnecujú k peším presunom.

Daný model je v princípe realizovateľný aj na Slovensku. Výhod má mnoho: zlacnil by výstavbu bytových domov, zjednodušil možnosti ich rozdelenia na viac jednotiek, umožnil rast zelene na prirodzenom povrchu a do budúcna bol aj spôsobom, ako lepšie reagovať na teoretické znižovanie dopytu po automobiloch a kapacitách parkovacích miest. Dôležité je prekonať predsudok, že každý potrebuje parkovať priamo pod bytom.

 

V dobrom meste sa odohráva na jednom mieste množstvo aktivít - kvalitný urbanizmus posilňuje variablitu a vitalitu. To sa musí udiať aj v Boroch. Zdroj: David Sim / Soft City

 

Záver

Toto všetko si vyžaduje odvahu developera, ktorý pôjde do netradičných riešení a na hranu regulačných možností. Pravouhlé bloky síce nie sú v súlade so svetlotechnickými normami, tie sa však môžu zmeniť. Nezmenia sa však už podivuhodné tvary domov a blokov, ktoré budú trvalou škodou na podobe štvrte. Kvalita bývania by vznikom na sever orientovaných bytov taktiež nijako neutrpela, pričom mnohí klienti by možno práveže ocenili existenciu takýchto jednotiek.

To isté sa týka uprednostnenia kvality zelene pred kvalitou, budovania ikonických priestorov pred banálnymi, vytvárania dlhodobo odolných štruktúr pred módnymi a málo nadčasovými a snahy o komplexitu pred jednostrannosťou vývoja. Ak si však chce developer budovať povesť dlhodobo solídneho investora, ktorý chce nielen zarábať, ale budovať aj reprezentatívne projekty, ktoré bude môcť s pýchou ukazovať aj o desať či dvadsať rokov, je to jediná správna cesta.

Výstavba celej novej štvrte je totiž niečo úplne iné, ako vznik kancelárskeho komplexu, bytového domu alebo aj nákupného centra. Investor nevstupuje do existujúcej štruktúry, ktorú len dotvára, ale vytvára úplne novú náplň, ktorá bude územie dlhodobo definovať. Najhodnotnejšie časti miest vznikali storočia, tu sa snažia developeri všetko pripraviť v priebehu niekoľkých krátkych rokov. Preto sa nemožno riadiť len prvoplánovými požiadavkami po okamžitej návratnosti.

Ak sa zopakuje to, čo sa dosiaľ v Boroch zrealizovalo, potom bude odpoveď na otázku v nadpise jednoznačná: na severozápade Bratislavy vznikne ďalšie sídlisko, ktoré nijako zásadne nepresahuje kvalitu starších sídlisk, ktoré sú skôr satelitmi ako rozšíreniami mesta. Preto je namieste nazývať ich sídliskovou kašou (teda inou formou sídelnej kaše, o ktorej sa hovorí v súvislosti s kobercovou zástavbou rodinných domov). Môže to však byť aj inak.

Práve teraz sa na úrovni mesta aj investora rozhoduje o tom, ako budú Bory vyzerať a aký bude ich charakter. Ostáva dúfať, že nová štvrť bude skutočným mestom, a nie len jeho paródiou.

 

Pozrite si výstavbu Borov vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.