Po takmer troch rokoch oficiálnej výstavby a predchádzajúcej príprave bola oficiálne skolaudovaná prvá etapa projektu Vydrica. Developer Vydrica Development tak má otvorenú cestu k tomu, aby sprístupnil prvú časť novej štvrte, ktorá má v budúcnosti prepojiť historické jadro mesta s nábrežím. Poslúžia k tomu ďalšie etapy, ktoré boli bližšie predstavené.
Aktuálny projekt Vydrica je výsledkom desaťročí úvah a diskusií o vhodnej urbanizácii priestoru pod Bratislavským hradom. Prvé myšlienky, naznačujúce asanáciu historickej lokality a jej nahradenie novostavbami, sa začali rozvíjať ešte na začiatku 20. storočia. Búranie sa začalo prakticky realizovať po druhej svetovej vojne, najmä v súvislosti s rozširovaním dopravnej infraštruktúry.
Do začiatku 70-tych rokov bola pôvodná Vydrica kompletne odstránená. Pôvodne tu malo byť sídlisko, po revolúcii sa diskutovalo o rozličných prístupoch k obnove urbanistickej štruktúry. Napokon sa presadil plán, podľa ktorého tu mala vzniknúť súčasná architektúra, stopovo však nadväzujúca na tradičné kvality klasických, rastlých miest. V tomto zmysle svoj projekt pripravovala aj Vydrica Development.
Do projektu vstúpil developer Lucron, čo urýchlilo prípravu zámeru. V roku 2019 bola konečne predstavená jeho podoba, predovšetkým prvej etapy. So stavebnými prácami sa začalo na začiatku roka 2022. Dokončené boli v posledných týždňoch, na základe čoho mohol stavebník pristúpiť k žiadosti o kolaudáciu. Právoplatnosť nadobudla kolaudácia v týchto dňoch.
Developer tak začína ohlasovať skorý štart odovzdávania bytov aj otvárania prvých prevádzok. Ako avizuje, otvorenie prvých obchodov, služieb či reštaurácií vo Vydrici bude prebiehať postupne v priebehu 1. štvrťroka 2025. Taktiež napreduje výstavba administratívnej budovy Vydrica Offices, ktorá by mala byť otvorená začiatkom budúceho roka. Okrem toho prebiehajú prípravné práce k výstavbe rezidenčnej budovy Vydrice V4, popri ktorej bude zrealizovaná prvá fáza obnovy pamiatky Vodná veža s okolím.
Podľa developera je už teraz citeľná vysoká kvalita vyhotovenia projektu. „Vydrica je významným projektom, v ktorom sa stretáva to najlepšie z pohľadu lokality, architektúry, ale aj použitia moderných technológií a kvalitných materiálov,“ hovorí predseda predstavenstva spoločnosti Vydrica Development Zoltán Müller. „Je úžasné sledovať, ako už prvá etapa Vydrice nastavila úplne nový štandard pre ďalší rozvoj tejto lokality.“
V rámci prvej etapy vznikli štyri rezidenčné budovy s 207 bytmi, 19 retailových prevádzok, podzemná garáž a dve nové ulice – Floriánska a Oeserova. Bývanie v projekte patrí do najvyššieho štandardu, určené je pre rozličných klientov – obyvateľov aj investorov. „Vďaka rozmanitému flat mixu si vo Vydrici nájdu svoje ideálne bývanie ľudia s rôznymi preferenciami. Navyše, ponuka bytov je limitovaná, takže ide o investíciu, ktorej hodnota bude v čase rásť,“ hodnotí riaditeľ predaja v spoločnosti Lucron Juraj Ťahún.
Do konca roka bude verejnosti sprístupnená podzemná garáž s 257 parkovacími miestami, z ktorých je časť určená pre obyvateľov aj pre verejnosť. Približne tretina parkovacích miest má predprípravu na elektronabíjacie stanice. Verejnosť bude môcť využívať aj 8 vysokorýchlostných nabíjacích staníc od ZSE Drive.
Atraktivitu Vydrice majú podporiť aj príťažlivo riešené verejné priestory. Kým nové uličky svojou šírkou kopírujú ulice v historickom jadre, vzniknú tu aj otvorenejšie verejné priestranstvá – napríklad Kempelenov park alebo budúce námestie pri Vodnej veži. Ulice budú prepojené priečnymi priehľadmi, osadenými tak, aby odhaľovali pohľad na veže Bratislavského hradu.
Život sa tu naplno rozvinie v priebehu budúceho roka. Ohlásený bol príchod viacerých známych retailových konceptov vrátane populárnych reštaurácií, pekárne či prémiových potravín. Investor si od toho sľubuje poskytnutie mestského zážitku.
Vydrica Development zároveň bližšie predstavila podobu a koncept druhej a tretej etapy projektu. Obe sú vo vysokom štádiu povoľovania. Ich vybudovaním dôjde k prepojeniu prvej časti developmentu s historickým jadrom, čím v konečnom dôsledku vznikne celistvá zóna, siahajúca od stredovekého centra až k Zuckermandlu.
Zoltán Müller tvrdí, že cieľom developera nie je len výstavba nových budov, ale aj návrat staromestskej atmosféry. „Lokalita Vydrice bola kedysi živým centrom obchodu a remesiel, ktoré prispievali k rozkvetu stredovekej Bratislavy. Bola známa svojimi úzkymi uličkami a pulzujúcou atmosférou, ktorá sa však postupom času, najmä kvôli úpadku počas obdobia socializmu, úplne vytratila,“ myslí si.
Po dokončení ďalších etáp sa má podľa neho prinavrátiť. V druhej a tretej etape vznikne trojica staronových ulíc, keď sa k Oeserovej a Floriánskej pridá Vydrická. Hlavnou ulicou, na ktorej sa sústredí retail aj gastro, bude Floriánska. Komornejšia Oeserova ulica bude v blízkosti oporného múru a budú do nej smerovať aj predzáhradky bytových domov. Na Vydrickej by sa mali sústrediť prevádzky exkluzívnych značiek so zaujímavými konceptami a showroomami. Naplánované je aj menšie námestie s fontánou.
V druhej etape je má vzniknúť trojica objektov, v tretej až osem, pôjde však o relatívne menšie budovy. V druhej bude umiestnených 80 bytov, krátkodobé ubytovanie, 508 m2 kancelárií, 2.993 m2 retailu a 214 parkovacích miest. V tretej bude 63 bytov, 3.006 m2 kancelárií, 3.612 m2 retailu a 164 parkovacích miest. Začiatok výstavby druhej časti sa očakáva v roku 2025 (rovnako ako spustenie predaja bytov), tretej v roku 2026. Dokončené budú v rokoch 2028, resp. 2029.
Podľa plánov investora sa má ešte zvýšiť exkluzívny charakter štvrte. Retail má byť v štýle „high street“, so zameraním na gastro, módu, zdravie a krásu a služby. Hneď pri prechode z Rybného námestia do Vydrice vznikne tzv. luxury corner, ktorý bude ideálnym pre showroomy a predajne luxusných značiek.
Tak ako v prvej časti, aj tu majú pribudnúť integrované historické prvky z originálnej Vydrice. Na opornom múre bude umiestnený artefakt tzv. záhradného pavilónu, pripomínajúci niekdajšiu vežu v tvare orientálnej stavby s kupolou, ktorej sa práve kvôli tomu kedysi hovorilo „mešita“. Okrem toho sa v múre budú nachádzať aj dve pripomienky pôvodných murív.
Architektúru spracúvala kancelária Compass Architekti v spolupráci so Šujan_Stassel Architekti. Ide aj o autorov prvej etapy, kde Compass navrhoval rezidenčné objekty a Šujan_Stassel kancelársku budovu. Zverejnené vizualizácie naznačujú, že sa nadviaže na štýl prvej časti, väčšina budov tak bude kombinovať súčasnú architektúru s nadčasovými materiálmi (kameň, tehla, ušľachtilá omietka) a vzormi. Prostredie dotvorí kvalitná materialita verejných priestorov.
Napriek ambicióznym plánom developera zostáva úspech Vydrice závislý od miery, do akej ju miestni obyvatelia aj návštevníci Bratislavy prijmú za svoju. Od historického jadra ju totiž oddeľuje silná bariéra v podobe Mosta SNP, od nábrežnej promenády zas menej výrazná, ale predsa len rušná nábrežná cesta. Developer potrebuje ľudí presvedčiť, že sa oplatí prekonať tieto nevľúdne alebo podprahovo nebezpečné koridory a navštíviť obnovenú štvrť.
Definitívnym riešením problému je rozsiahla reorganizácia prístupových rámp na most. Už dnes je možné časť z nich odstrániť bez toho, aby to predstavovalo zásadné narušenie dostupnosti jednotlivých smerov. Na mostovke by bolo potrebné zriadiť svetelnú križovatku, čo by pravdepodobne znížilo rýchlosť presunu, bonusom by však bolo otvorenie veľkých plôch v prospech verejného priestoru.
Radikálnejšou úvahou je kompletné odstránenie všetkých rámp, takže medzi nábrežím a mostom by neexistovalo automobilové spojenie. Na jednej strane by to malo na dopravu v meste citeľný dosah, na strane druhej by sa ale znížil význam nábrežia ako tranzitnej trasy. Spojenie Petržalky a centra by zostalo rovnako rýchle a bezproblémové.
Zrušením rámp by boli vytvorené obrovské plochy, ideálne na umiestnenie významnej budovy verejného charakteru. Za socializmu sa uvažovalo, že vo Vydrici bude lokalizované sídlo Slovenskej filharmónie. Dnes už je takáto úvaha pravdepodobne irelevantná, existuje však množstvo inštitúcií, ktorým v Bratislave chýba reprezentatívna budova aj lokalita. S ohľadom na dejiny miesta by tu napríklad mohlo byť múzeum holokaustu, aké nechýba vo väčšine najvýznamnejších stredoeurópskych miest a najnovšie sa pripravuje v Brne.
To sú však všetko len hypotetické nápady. Prvým krokom je zhoda na tom, že Most SNP prináša do lokality dopravnú záťaž, ktorá nemala jedným z najvzácnejších mestských území v Bratislave i na Slovensku nikdy prechádzať. Jeho umiestnenie práve tu bolo urbanistickou chybou. Dnes ju treba redukovať, pričom revitalizácia kvalitnej urbanistickej štruktúry má v tomto konkrétnom prípade väčšiu hodnotu ako hladké dopravné spojenie pre automobily a hoci aj autobusy MHD.
V kontexte súčasnej verejnej diskusie o obmedzovaní individuálnej automobilovej dopravy však ide o príliš vzdialený cieľ. Vydrica, Bratislavský hrad aj podstatná časť nábrežia tak zostanú „skryté“ za elegantnou mostovkou, no s desivými rampami. Pre život, atraktivitu i obraz mesta je to veľká škoda.
Pozrite si výstavbu Vydrice vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre