Adrian Gubčo 03.04.2019 17:00

Projekt Vydrica sa odhaľuje, Bratislava opäť získa svoje Podhradie

Po desaťročiach čakania sa definitívne odhaľuje podoba prvej fázy budúcej Vydrice, ktorá vznikne na mieste v minulosti zaniknutej štvrte a vytvorí tak dôležité pokračovanie historického centra mesta západným smerom. Prvé oficiálne informácie a vizuály dnes predstavili zástupcovia spoločností Lucron a Vydrica Development pred poslancami Hlavného mesta.

Zdroj: Vydrica Development

Jeden z najdôležitejších developmentov v Bratislave v poslednom období je výsledkom dlhej prípravy a navrhovania, ktorej predchádzali v podstate dekády rozličných plánov, konceptov a ideí, ako extrémne exponovaný priestor priamo pod Bratislavským hradom vyriešiť. Ide o vyvrcholenie debát o budúcnosti Podhradia, ktoré sa začli viesť už za Prvej republiky, vedúcich k zániku pôvodnej historickej štruktúry a vytvoreniu dlhodobej rany, ktorá sa teraz môže zaceliť.

Pôvodná štvrť Vydrica vznikla ako osada v blízkosti strategicky významného dunajského brodu, na ktorý sa viazal obchod aj politika. Pôvodné osídlenie postupne prerástlo v samostatnú štvrť, nezávislú od pôvodnej Bratislavy (Prešporka). To sa zmenilo po roku 1851, kedy bola Vydrica pričlenená k mestu, čo spustilo jej úpadok, keďže bohatšie vrstvy ju opustili v prospech lukratívnejších lokalít inde v Bratislave. Zlý stav sa zvýraznil po požiari Podhradia v roku 1913, za Prvej republiky a najmä Slovenského štátu sa začalo reálne uvažovať o asanácii štvrte a nahradení novou zástavbou.

K skutočnému zániku však začalo dochádzať až v povojnovom období v súvislosti s rozširovaním nábrežnej komunikácie (v roku 1948), pripravovanou výstavbou sídliska Podhradie a neskôr najmä s výstavbou Mosta SNP. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia už bola pôvodná Vydrica zrovnaná zo zemou a plocha ostala bez úžitku. Na územie sa zrealizovalo niekoľko urbanistických súťaží (1996, 2002, 2007), ktoré vyústili vo vytvorenie Územného plánu zóny Podhradie.

Tento ÚPZ nastavil základné východiská ďalšieho formovania Vydrice, pričom možno povedať, že ide o pomerne solídne princípy, ktoré rehabilitujú mnohé kvality pôvodnej urbanistickej štruktúry – napríklad vedenie ulíc po vrstevniciach, obnova historických trás, priehľady na Hrad a na Dunaj, členenie blokov na menšie štruktúry, prijateľné výškové limity a podobne.

O tento ÚPZ sa musel oprieť aj nový developer – Lucron – spoločne s novým tvorivým tímom architektov, kam patria poprední autori z kancelárií Compass Architekti, Marko&Placemakers a Šujan_Štassel, s podporou ateliérov 2ka, Siebert + Talaš a Jabornegg + Palffy Architekten. Išlo však len o rámec, do ktorého museli architekti vstúpiť s novými myšlienkami.

 

Ideová axonometria novej Vydrice. Zdroj: Vydrica Development

 

Princípy novej Vydrice

Tvorivý tím vykonal podrobné analýzy lokality, spojené s výskumom vývoja Vydrice, jej kvalít, ako aj zhodnotenia očakávaní, ktoré sa na takýto priestor v úplnom centre metropoly kladú. S ohľadom na polohu, históriu aj cenu tohto územia, developer aj architekti si tým dali za cieľ vytvoriť živú, aktívnu a atraktívnu štvrť, ktorá bude príťažlivá nielen pre bývanie, ale aj trávenie voľného času.

Na základe tohto prieskumu prišli urbanisti a architekti k trom základným princípom, ktoré budú definovať novú štvrť: Vydrica ako miesto mnohých príbehov, Veľké bratislavské korzo a Autentické mesto. Všetky sú spojené s históriou lokality, no budú charakteristikami aj v budúcnosti.

V prípade prvého princípu, výskum ukázal, že Vydrica predstavovala určitý alternatívny priestor v rámci historickej Bratislavy: kým tradičné mesto, skryté za hradbami, bolo viac uzavretejším a do istej miery aj organizovanejším priestorom, Vydrica predstavovala „liberálnejšiu“ časť mesta, kde sa sústredili komunity lodníkov či obchodníkov. Zánikom Vydrice zaniklo miesto interakcie medzi týmito dvoma typmi mesta, čím Bratislava ako celok utrpela, keďže prišla o unikátnu jedinečnosť. Nová Vydrica má byť opäť takýmto kreatívnym "liberálnym" miestom.

Druhý princíp odkazuje na tradíciu bratislavského korzovania, k čomu slúžila aj slúži pešia zóna v historickom jadre mesta. Kedysi bola táto časť Bratislavy s úzkymi ulicami, budovanými prioritne pre peších, oveľa väčšia, čo ovplyvnilo vnímanie veľkosti Bratislavy. Vydrica však bude budovaná ako exkluzívne pešia zóna, čím komfortne prepojí historické jadro s rozvíjajúcimi sa západnými časťami centra (Zuckermandel, River Park). Tým dôjde k masívnemu rozšíreniu toho, čo dnes vnímame ako jadro metropoly.

K tomuto treba zároveň spomenúť, že Vydrica je koncipovaná aj ako jedno z nových ťažísk mestskej mobility, kde by malo dôjsť ku komfortnému prestupu z lodí, električiek a autobusov (aj turistických) do mestského priestoru, ako aj ku kľúčovému nástupu na Bratislavský hrad. Nástrojom k tomu bude uvažované zriadenie električkovej zastávky a predovšetkým pozemnej „lanovky“ (podobnej ako v Budapešti či v Prahe na Petříne) v západnej časti územia.

Nakoniec, tretím princípom je „Autentické mesto“, čo znamená, že Vydrica bude vychádzať z tradičných mestských urbanistických princípov a nebude sa hrať na nič iné. Pôjde o striktne urbánny projekt, určený pre mestských ľudí, čomu bude zodpovedať aj životný štýl obyvateľov premietnutý do urbanizmu, architektúry či funkčného zloženia.

Na druhej strane, bude sa dbať na napodobenie určitých historických princípov mestotvorby, napríklad tektonické členenie domov (odstupy od stavebnej čiary, mikronámestia, atď.) namiesto eklektického (teda rozličné štýly budov). Vydrica sa bude niesť v podobnej materialite, pričom vysoký dôraz bude kladený najmä na kvalitu (v zmysle trvácnosti) materiálov, medzi ktorými budú dominovať kameň, tehly a brizolit, a úroveň detailu.

Developer zatiaľ potvrdzuje, že všetky tieto princípy chce dodržať, vrátane špičkovej úrovne detailu či nového dopravného konceptu, teda veľkej pešej zóny a pozemnej lanovky na hradný kopec. Naplnenie týchto princípov má viesť k tomu, že Vydrica bude platným rozšírením historického jadra.

 

Vysoká miera detailu, mestský urbanizmus a živý verejný priestor majú byť zdrojmi kvality Vydrice. Zdroj: Vydrica Development

 

Funkcie

Nová Vydrica je koncipovaná ako zmiešaná, polyfunkčná štvrť, hoci s dôrazom predovšetkým na bývanie. Ako bolo povedané, pôjde o mestský spôsob života so všetkým, čo k tomu patrí, teda orientáciou na život vonku, dostupnosťou služieb a verejnej dopravy či neustálou aktivitou vo verejnom priestore.

V prvej z troch etáp sa ráta s 208 bytmi, ktoré budú typologicky pestré, aby vo Vydrici žila široká paleta obyvateľov – najmenší byt tak bude mať 23 metrov štvorcových, kým najväčší takmer 180 metrov štvorcových. Niektoré byty budú mať loggie, ďalšie, nachádzajúce sa na novej ulici Oeserov rad, zas predzáhradky. Štandard sa očakáva mimoriadne vysoký, čo bývanie vo Vydrici zaradí medzi najdrahšie v Bratislave.

Súčasťou projektu je aj jedna kancelárska budova butikového typu s viac než 2,8-tisíc metrami štvorcovými kancelárií, pričom tento objekt bude zároveň plniť formu určitej zvukovej bariéry voči rušnej nábrežnej komunikácii. Naviazaný bude na centrálnu časť štvrte v okolí reliktov Vodnej veže.

Vydrica však bude veľmi silno vnímaná cez aktívny parter, pričom otvorený má byť v rámci takmer celého projektu, čo len v prvej etape predstavuje vyše 4,3-tisíc metrov štvorcových. Čím sa má projekt líšiť od iných developmentov v Bratislave, je koncepcia samotných prevádzok – cieľom developera je totiž pritiahnuť do štvrte kreatívcov, remeselníkov či umelcov, preto tu vzniknú priestory špecificky určené pre galérie, showroomy, lokálne remeslá a podobne, teda retailové prevádzky s malými výmerami narozdiel od veľkých plôch, ktoré zaplatia len sieťové prevádzky.

Takýmto spôsobom by sa mala zaručiť vysoká úroveň celej štvrte. Urbanisti a architekti však pripomínajú, že nemá ísť o akýsi ostrov exkluzivity, neprístupný pre široké sociálne skupiny obyvateľstva. Predpokladom k tomu má byť vyššia vybavenosť a úroveň verejného priestoru.

 

Vydrica prepojí jednotlivé časti historického centra mesta. Zdroj: Vydrica Development

 

Verejný priestor

Bude to práve tento aspekt, ktorý môže výrazne prispieť k dobrému zapojeniu Vydrice do života Bratislavy. Kvalitným verejným priestorom nie je myslená len dobrá materiálová úroveň, ale predovšetkým schopnosť ľudí pritiahnuť a zmysluplne tráviť čas v tejto zóne.

Základnými predpokladmi pre atraktivitu verejného priestoru sú bezpečnosť – čo bude dosiahnuté vznikom pešej zóny, pričom parkovanie bude kompletne pod povrchom – a možnosťou zážitku. Architekti chcú opäť etablovať možnosť tzv. „topologického“ pohybu, t.j. po vrstevniciach bez zbytočných rámp či premostení, čo bude výrazné najmä v prípade nových priehľadov smerom na Hrad a Dunaj. Verejné priestory budú návštevníkov privádzať k niekoľkým kľúčovým priestranstvám, ktoré budú svojou úpravou a funkciami motivovať k pobytu.

Prvým z nich je centrálny priestor v okolí Vodnej veže. Tento vzácny historický objekt je vo vlastníctve mesta, no developer by rád našiel nové využitie tejto pamiatky na obrannú minulosť Vydrice, ideálne v spojení s kultúrou. V súčasnosti ešte nie sú plány špecifikované, všetky strany však potvrdzujú, že má ísť o nový „landmark“ lokality aj mesta.

Ďalšími atraktívnymi priestranstvami majú byť parčíky, ktoré prepoja nábrežie a hradný kopec, ako aj budúcu lanovku, kde sú navrhnuté malé, ale o to príťažlivejšie zelené priestranstvá, ktoré vytvoria prechod medzi Vydricou a zachovanými zvyškami Zuckermandlu.

Nakoniec, tektonickým členením objektov vzniknú akési mikronámestia, „mestské obývačky“. Tento koncept sa má ešte viac rozvinúť v druhej etape v podobe piazzet s aktívnym mestským životom.

 

Ideová škica priestoru pri Vodnej veži. Zdroj: Vydrica Development

 

Problémy novej Vydrice

Developer aj architekti predstavili veľmi sebavedomý, no precízne pripravený koncept novej Vydrice, ktorý, ak potvrdí všetky proklamované aspekty, bude výrazným zlepšením lokality. Napriek tomu úspešnosť zámeru závisí aj od vysporiadania sa s istými konfliktami, ktoré v území sú. Urbanisti sú si toho vedomí. Identifikované boli štyri hlavné problémové body, ktorými sú okolie Vodnej veže, nábrežie, podmostie Mostu SNP a hradný kopec.

Ako bolo vyššie spomenuté, okolie Vodnej veže je v rámci konceptu riešené, avšak jej úspech bude závisieť nielen od funkčnej náplne, ale aj od možností prepojiť ju s nábrežím a skutočne tu vytvoriť integračný dopravný bod. To súvisí s riešením nábrežia, ktorého funkčnosť a kvalita je v súčasnej forme nedostatočná. Najväčším problémom je samozrejme dopravná záťaž, ktorý potenciálnu promenádu redukuje na zbytkový priestor popri rušnej mestskej komunikácii. Do budúcna bude potrebné pracovať s inou organizáciou dopravy, to je však otázkou predovšetkým na Hlavné mesto.

Konflikt dopravy a kvality mestského prostredia sa najviac ukazuje práve v podmostí Mostu SNP, ktoré je v dnešnom stave hanbou, zvlášť v dotyku s Hviezdoslavovym námestím, azda najreprezentatívnejším verejným priestorom metropoly. Nutnosťou je odstránenie aspoň niektorých rámp a bezbariérové prepojenie s novou zástavbou. V tomto smere však azda nastal posun, keďže primátor Hlavného mesta Matúš Vallo prisľúbil zorganizovanie architektonickej súťaže na tento priestor.

Nakoniec, štvrtým bodom je hradný kopec, ktorý je dnes mimoriadne neupravenou plochou, hoci poskytuje možnosť scénických zážitkov a výhľadov na mesto a novú štvrť. Projekt Vydrice túto otázku rieši len čiastočne, opätovne je potrebná silnejšia koordinácia s Hlavným mestom. Každopádne, ide o súčasť kľúčovej veduty Bratislavy, preto by mala byť namieste snaha o jej pokiaľ možno čo najlepšiu podobu.

 

Zákres do leteckej mapy prezentujúci urbanizmus Vydrice. Zdroj: Compass Architekti

 

Záver

Lucron a Vydrica Development by chceli projekt rozostavať čo najskôr, pričom prvá etapa by mala byť dokončená v 2Q 2022 a development ako celok ukončený v r. 2025. Už čoskoro tak môže Bratislava získať oveľa väčšie a kompaktnejšie historické centrum, hoci zástavba v ňom nebude len historická.

Pri akejkoľvek snahe nemožno poprieť, že navrhovaná zástavba Vydrice predstavuje mimoriadne príťažlivú formu citlivej, no predsa len modernej a súčasnej architektúry. V spojení s vysokokvalitnými verejnými priestranstvami, doplnením komerčných a kultúrnych funkcií a skvalitnením prepojení s okolitou zástavbou pôjde vysoko pravdepodobne o jeden z najlepšie pripravených bratislavských developmentov v súčasnosti.

Ani to však nemusí niektorým stačiť, najmä tým, ktorí si tu nevedia predstaviť inú ako pôvodnú historizujúcu zástavbu. Tá je však – nanešťastie – naveky minulosťou. Dnes ju už nie je možné obnoviť z topologických, priestorových, dopravných, ekonomických ani legislatívnych dôvodov, a na druhej strane, napriek nepopierateľnému pôvabu, ktorý historická štvrť mala, je na debatu, či by to malo zmysel, keďže do veľkej miery to bol obsah, nie forma, čo robil Vydricu jedinečnou.

Bratislava tak dostane novú štvrť, ktorá má dobre nadviazať na pôvodné mesto. Ak sa vydarí, môže naštartovať transformáciu okolitých problémových častí, a dodať centru Bratislavy kultúrnejší ráz (čo chce developer podporiť „culture walkom“, teda prepojením historických odkazov s kultúrnou ponukou) a výrazne ho oživiť. Jedna z veľkých rán tohto mesta sa môže čiastočne zaceliť.

Význam takéhoto zacelenia je obrovský. Tak ako Eurovea kedysi, aj toto môže prispieť k výraznému prehodnoteniu niektorých daností, ktoré Bratislava má, predovšetkým príťažlivé nábrežie, výnimočnú topológiu a kvalitný historický urbanizmus, ktorý mesto dokonale prepojil s okolitým prírodným prostredím, namiesto jeho popretia. Práve toto sú body, ktoré prispievajú k pocitu vysokej kvality mestského prostredia a tým pádom aj života v meste.

Vydrica sa tak potenciálne ukazuje ako vynikajúci mestský projekt. Možno povedať, že konečne, lebo nič iné, ako tú najvyššiu kvalitu, si tento priestor nezasluhoval.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.