Adrian Gubčo 23.07.2021 12:50

Obnova Záhradnej reštaurácie a Labutieho pavilónu na Železnej studničke začína

Na Železnej studničke v Bratislavskom lesoparku sa rozbieha stavebný ruch. Do realizácie ide niekoľko rokov pripravovaný projekt výstavby budovy Záhradnej reštaurácie a Labutieho pavilónu, na mieste kedysi populárneho výletného miesta obyvateľov Bratislavy. Pôvodné objekty boli zasanované v 70-tych rokoch, dnes ich po mnohých problémoch čiastočne obnovuje rodina politika Alojza Hlinu.

Pôvodná budova kúpeľov. Zdroj: Bratislava na starých fotografiách / Fedor Viest

Počiatky výletných a turistických aktivít v tejto oblasti siahajú – symbolicky – do roku 1821, kedy tu vznikol menší drevený objekt s niekoľkými izbami a „kúpacími kabínami“. Stolársky majster Johann Tronner tak rozbehol tradíciu kúpeľníctva na Železnej studničke, ktoré si rýchlo získalo popularitu. Už v roku 1828 bola dokončená výstavba tzv. Ferdinandových kúpeľov, teda mohutnejšej murovanej klasicistickej stavby, ktorá tu pretrvala až do roku 1970. Okolie kúpeľov bolo skrášlené výstavbou záhradného, alebo tzv. Labutieho pavilónu v roku 1905.

Miesto si dlhšie držalo svoju popularitu, samotné kúpele však začali upadať – výdatnosť prameňa bola totiž narušená. Jednotlivé objekty chátrali, až boli v roku 1970 zrovnané so zemou. Zachované z nich ostali len obrysy základov a na ich mieste vzniklo niekoľko bufetov, minizoo, detské ihrisko a sedenie. Lokalita je dodnes mimoriadne navštevovaná ako súčasť kľúčovej časti lesoparku, stav verejného priestoru však nezodpovedá jej významu. Aj preto ešte dávnejšie Hlavné mesto vyhlásilo súťaž na prenájom pozemkov s cieľom ich zatraktívnenia.

Do súťaže vstúpila ako jediná firma ORAVA-STAV, spojená so známym politikom Alojzom Hlinom. Ambíciou investora bola obnova areálu v podobe blízkej pôvodnému stavu. Do veľkej miery zhodná má byť replika Labutieho pavilónu, kým budova Ferdinandových kúpeľov bude mať, aj po zásahoch pamiatkarov, síce klasicistický výraz, ale menší pôdorys a len jedno plné podlažie s podkrovím. Historicky mala budova dve plné podlažia.  

Firma si prešla od roku 2014 dlhým povoľovacím procesom. V priebehu roka 2015 architektonickú štúdiu posudzovali pamiatkari, v roku 2016 spoločnosť projekt predložila na posudzovanie vplyvov na životné prostredie a až na konci roka 2017 dostala záverečné stanovisko od Okresného úradu. Následne mestská časť Nové Mesto vydala v lete 2018 územné rozhodnutie, právoplatnosť nadobudlo až o rok. Stavebné konanie sa spustilo v lete 2020, no stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť len v posledných týždňoch.

Problémom boli totiž opakované odvolania, zvlášť jedného sťažovateľa, čo Alojz Hlina označil za akt pomsty. Súčasná legislatíva poskytuje pomerne široké možnosti, ako vstúpiť do povoľovacieho procesu, a úrady na to musia reagovať. Výsledkom sú dlhé zdržania. „Myšlienka je dobrá. Máme tu ľudí, ktorým skutočne záleží na životnom prostredí a vstupujú do konaní, lebo chcú chrániť verejný záujem, prírodu,“ vyjadril sa pre magazín INDEX Alojz Hlina. „Ale popritom sa zvezú ľudia, ktorých musím expresívne nazvať chrapúňmi. A túto možnosť využijú na vydieranie, pomstu, poškodzovanie iných subjektov.“

To sa očividne stalo aj tu. Preto sa len dnes objavili v lokalite prvé mechanizmy. Dokedy bude výstavba trvať, nie je presne známe, je však zrejmé, že sa podnikateľ bude snažiť o dobudovanie čím skôr – nájom bol totiž uzavretý na 25 rokov, pričom niekoľko rokov sa stratilo na povoľovacom procese. A. Hlina bude musieť vykryť stratu počas zostávajúceho času, čo nebude jednoduché. Zvlášť to platí pri projekte, ktorý má také ambície a podobu.

 

Základná schéma areálu. Zdroj: ORAVA-STAV

 

Nová Záhradná reštaurácia na Železnej studničke bude, ako bolo povedané, jednopodlažná budova s podkrovím v tvare písmena T. Bude mať vystupujúcu strednú časť – rizalit – so štítom a zakončená bude valbovou strechou. Okrem reštaurácie vznikne v podkroví prednášková miestnosť, v okolí objektu zas tanečný parket, sedenie či detské ihrisko. Architektúra bude historizujúca s odkazom na klasicizmus, nepôjde však o zmenšeninu Ferdinandových kúpeľov.

Labutí pavilón by už mal byť hmotovo zhodný s pôvodným objektom, vznikne tu prevádzka kaviarne a výstavný priestor s kultúrno-spoločenskou funkciou. Objekt má odkazovať na tvorbu Dušana Jurkoviča. V areáli sa doplnia drevené prístrešky s ohniskom a možnosťou sedenia, drevený prístrešok s bufetom a obnoviť sa má aj objekt pohostinstva Rotunda. Okrem toho sa opravia schody, mostíky, kamenná studnička, zrevitalizuje sa zeleň a pribudnú stojany na bicykle i verejné toalety. Predpokladané sú aj šatne pre bežcov či cyklistov alebo úschovňa a požičovňa bicyklov.

Okrem rozdielu novej budovy „kúpeľov“ oproti staršiemu vzoru, súčasťou areálu nebude ani vyhliadková veža, jeden zo zásahov, ktoré to pribudli na začiatku 20. storočia. Celkové odklonenie sa od plnohodnotnej obnovy areálu považujem za chybné. Premrhala sa tak historická šanca na úplné napravenie jednej z chýb, ku ktorým došlo za minulého režimu. Na druhej strane však snáď nový projekt nevylučuje, že k tomu dôjde v budúcnosti.

Vo výsledku je ale revitalizácia priestoru pozitívom, ktorý prispeje k oživeniu a predovšetkým skultivovaniu tejto časti Železnej studničky a Bratislavského lesoparku. V území dnes chýbajú lepšie možnosti stravovania, čo je v súčasnosti (tak ako dávnejšie v minulosti) základnou súčasťou výletných aktivít. Po zrealizovaní aktuálneho projektu vznikne azda veľmi príjemné miesto, ktoré osloví viac návštevníkov ako doteraz.

 

Promenáda Železná studnička. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Svoj podiel na zvyšovaní úrovne a atraktivity územia bude mať aj Hlavné mesto, ktoré tu pripravuje realizáciu väčšieho množstva projektov. Priamo v dotyku s novým areálom sa má napríklad vybudovať „Promenáda Železná studnička“, teda zatraktívnenie verejného priestoru od projektu, okolo dvojice rybníkov, cez Drieňovské lúky až po územie v blízkosti Snežienky. Mesto v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) vyhlásilo na preriešenie územia architektonickú súťaž.

V tej zvíťazila kancelária What architects s.r.o. v tímovej spolupráci s 3:0 Landschaft Architektur + Prokos. V rámci úprav vzniknú nové móla pozdĺž oboch rybníkov, zlepší sa možnosť pozorovať rastliny a živočíchy v mokraďových častiach jazier vďaka lávkam a premosteniam  alebo pribudne možnosť člnkovania sa alebo zážitkového rybolovu. Riešenie počíta aj s bezbariérovým prístupom k hladinám rybníkov. Zvodidlá, nový mobiliár a zastávky MHD sú plánované z prírodných materiálov, kým cesty, chodníky a cyklotrasy prejdú obnovou a skvalitnením. Návrh verejného osvetlenie odkazuje na historický kontext územia. Vybudujú sa aj žabochody kvôli migrujúcim obojživelníkom.

V tejto chvíli ešte MIB nevie špecifikovať, kedy sa realizácia promenády spustí. Pôvodne sa hovorilo o roku 2021, v tejto chvíli ale nie sú známe žiadne detaily. Ide však o zložitejší projekt, preto nie je prekvapením, že sa jeho príprava naťahuje. 

Medzičasom by však mohli pribudnúť aspoň menšie zásahy, ktoré vzniknú v spolupráci s Mestskými lesmi. Na IV. rybníku sa tak napríklad vybudujú pobytové schody, čím návštevník získa lepší kontakt s vodnou hladinou. Pri prameni potoka Vydrica má vzniknúť drevená pozorovateľňa zvierat, pričom drevo bude priamo z Mestských lesov. Úpravy čakajú aj Partizánsku lúku, najviac navštevovanú časť lesoparku.

Tu bude novinkou vybudovanie klziska, ktoré vznikne vo väzbe na existujúci amfiteáter. Podľa MIBu ide o optimálne doplnenie ponuky aktivít v lesoparku aj rozšírenie počtu miest, kde sa dá v zime korčuľovať. V dotyku s klziskom sa zrekonštruuje bufet, nad ktorým bude vybudovaný kruhový altán – ľudia tak budú chránení pred vplyvmi počasia. Napokon, dostavaná bude aj rampa z parkoviska na Partizánsku lúku, čiže sa priestor lepšie spríjemní občanom s hendikepom. Rampa je osadená do svahu tak, že bude miestami prechádzať cez koruny stromov.

Tieto a nielen tieto zásahy ďalej zvýšia rekreačný potenciál tejto časti lesoparku a Železnej studničky. Spoločne so zvyšujúcou sa ochranou prírody sa výrazne zvýši úroveň územia, a to z pohľadu návštevníkov, ako aj tu žijúcich rastlín a živočíchov. To všetko mnohostranne prispieva ku kvalite aj príťažlivosti života v slovenskej metropole.

 

Doplnenie: MIB uvádza, že sa realizácia promenády na Železnej studničke posúva na rok 2022.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.