Adrian Gubčo 27.08.2025 13:26

Ako u kohútov na dvore: Karlova Ves a Magistrát sa sporia, kto je zodpovedný za stav Jurigovho námestia

Jurigovo námestie je dôležitým a architektonicky netradičným verejným priestorom v južnej časti Karlovej Vsi. Už dlhodobo je v zlom stave, čo mala vyriešiť komplexná rekonštrukcia po architektonickej súťaži. Tá ale stále neprichádza a stav priestranstva je čoraz horší. Podľa mestskej časti to má zmeniť Hlavné mesto, to však poukazuje na zodpovednosť miestnej samosprávy.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy, Adrian Gubčo / YIM.BA

Hlavné mesto SR Bratislava a bratislavská mestská časť Karlova Ves sa sporia o to, kto je vinný za chátranie Jurigovho námestia. Kým starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová hovorí o nezáujme až úmyselnom opomínaní zo strany Magistrátu a primátora Matúša Valla, radnica poukazuje na to, že dotknutý priestor má v správe mestská časť, a tak je zodpovednosť za údržbu a starostlivosť na nej.

Čahojová na sociálnej sieti pripomenula, že havarijné situácie sa na ploche námestia neustále opakujú. „Ohrozuje to zdravie, ba možno aj životy ľudí,“ skonštatovala na sociálnej sieti. Ako príklad uviedla stav mesiace uzavretej lávky. „Opakovane som na tento stav pána primátora a magistrát upozorňovala, odpoveďou však bola len vlažná reakcia a odklad riešenia,“ uviedla starostka.

Dodala, že vzhľadom na situáciu bola nútená pristúpiť k tvrdšiemu postupu. „Ako štatutár karloveského stavebného úradu som podpísala nariadenie, aby hlavné mesto, ako vlastník stavby a pozemku, vykonal nevyhnutné úpravy terasy so zábradlím pre zabezpečenie ochrany zdravia a života,“ uviedla vo videu.

Pripomenula, že požiadavka rekonštrukcie Jurigovho námestia je jednou z trvalých požiadaviek Karlovej Vsi, ktorou boli konfrontovaní viacerí primátori za sebou. „V prvom období mandátu Matúša Valla sa zdalo, že o námestie prejavuje úprimný záujem. Zorganizoval aj architektonickú súťaž. Tým to, žiaľ, skončilo a na Jurigovom námestí, zdá sa, skapal pes,“ napísala starostka.

Mieni, že Jurigovo námestie, ale i ďalšie verejné priestory v hlavnom meste, trpia v dôsledku priorít súčasného vedenia. „Najväčším snom pána primátora je preklenutie štvorprúdovky na Staromestskej ulici, tzv. Plató,“ poznamenala Čahojová. „Netušíme, koľko ľudí túži po Plató. Vieme však s určitosťou, že väčšina Bratislavčanov netúži po ničom exkluzívnom, snívajú o takej samozrejmosti, akou je slušné, udržiavané a bezpečné okolie svojho domova,“ zdôraznila.

Magistrát v reakcii upozornil, že od roku 1992 je Jurigovo námestie zverené mestskej časti. „O zverené majetky sa má primárne starať mestská časť, čiže stav námestia, ktorý starostka vo videu ukazuje, je najmä vizitkou jej práce, počas súčasného aj predchádzajúcich volebných období,“ zdôraznilo Hlavné mesto v tlačovom vyhlásení.

Uistilo však, že i napriek rozporu vykoná na náklady magistrátu požadované úpravy terasy s rampou a zábradlím. „Refundáciu si budeme uplatňovať u mestskej časti,“ dodala radnica.

V prípade architektonickej súťaže z roku 2021 hlavné mesto pripomenulo, že jej cieľom bolo spoznať názory architektov na možné riešenie revitalizácie priestoru, keďže pod námestím sú aj nehnuteľné priestory v správe mesta. „Naša predstava bola spoločný projekt revitalizácie s mestskou časťou, bohužiaľ, zo strany starostky neevidujeme žiadnu vôľu tento zanedbaný priestor riešiť,“ skonštatovalo mesto v tlačovom vyhlásení.

Odmieta tiež nadraďovanie projektu Plató a jeho spájanie s prehliadaním nárokov na modernizáciu a vyššiu kvalitu života v mestských častiach, radnica v tejto súvislosti pripomenula viacero projektov, ktoré sa dokončili alebo sa realizujú.

Patrí k nim rekonštrukcia mosta na Hradskej ulici vo Vrakuni, dokončovania petržalskej električky či výstavby novej trolejbusovej trate Karlova Ves - Patrónka, ktorá priamo prepojí Dlhé Diely s Trnavským mýtom. „Toto sú priority mesta a projekty, kde alokujeme najviac financií, a nie Plató, na ktoré v rozpočte mesta nie je zatiaľ alokované ani jedno euro,“ uzatvára mesto.

Víťazný návrh zo súťaže na námestie. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Ako to už v obdobných prípadoch býva, celý spor je motivovaný skôr politikou ako hľadaním najlepšieho riešenia pre obyvateľov Karlovej Vsi. Je pravdou, že stav námestia je neúnosný a potrebuje zlepšenie. Takisto existuje minimálne štúdia projektu, ktorý to má zmeniť, pričom proces jej prípravy zastrešoval mestský Metropolitný inštitút Bratislavy.

Faktom ale je, že verejný priestor je skutočne v správe mestskej časti a je predovšetkým na jej zodpovednosti, aby bol na dobrej úrovni. Slová starostky o tom, že ide o trvalú požiadavku Karlovej Vsi, s ktorou sa mestská časť obracala na viacerých primátorov, je priznaním zlyhania miestnej samosprávy. Môže síce obviňovať mesto, že zatiaľ na rekonštrukciu nevyčlenilo prostriedky, v prvom rade to ale mala spraviť Karlova Ves.

Tá to ale spraviť nemôže, keďže na to nemá zdroje. Jej vlastný rozpočet je obmedzený a možnosti externého financovania, napríklad z eurofondov, limitované. Aj preto mestská časť v posledných rokoch realizovala len drobné kapitálové investície. Na svoje najvýznamnejšie projekty potrebovala eurofondy alebo pomoc donorov.

Iné samosprávy tento problém riešia kompromisným postojom k developmentu. Využívajú poplatok za rozvoj, ktorý následne reinvestujú do skvalitňovania vybavenosti či verejného priestoru. Mestská časť Ružinov napríklad realizuje nové materské školy, Rača rozvíja školstvo, Záhorská Bystrica športoviská. Karlova Ves však z toho nemôže robiť nič, lebo jej vedenie sa k výstavbe stavia odmietavo.

Kritika starostky je z tohto pohľadu mimoriadne zákerná. Aby mala argument, vybrala si kontroverzný projekt Plató Staromestská. Faktom je, že opodstatnenosť tohto zámeru, rovnako ako jeho forma, je otázna. Takisto doňho mesto investovalo viac, ako by bolo ideálne – najmä peniaze, ktoré získalo odmietnutím výstavby planetária v lokalite pokračovania River Parku a ktoré sa dali použiť možno aj efektívnejšie.

Na strane druhej ale uteká od vlastnej zodpovednosti. Dnes sa skutočne nezdá, že by bola výstavba Plató Staromestská na programe dňa. Mestu rovnako nemožno uprieť, že po kritike, že sa zameriava len na Staré Mesto, začalo viac investovať do verejných priestorov aj v ostatných mestských častiach – ešte tento rok by sa to malo dotknúť Dúbravky, Vajnôr či Rače, výhľadovo aj Podunajských Biskupíc či Ružinova.

Preto za celým sporom cítiť osobné a politické animozity. Vedenie Karlovej Vsi dlhodobo útočí na vedenie Magistrátu, ktoré na to podráždene reaguje. Ako zvyčajne, úžitok z toho nemá vôbec nikto. Obyvatelia Karlovej Vsi budú aj naďalej prechádzať po rozbitom a zanedbanom námestí a cez zastarané parky. Taká je daň za populizmus a vnášanie konfliktov do odbornej práce.

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.