Adrian Gubčo 02.06.2022 11:00

Corwin chce realizovať uhlíkovo neutrálne kancelárske budovy

Aj v Bratislave postupne rastie počet kancelárskych budov, ktoré spĺňajú relatívne vysoké ekologické štandardy – LEED a BREEAM na najvyššej úrovni. Uhlíkovo neutrálne však nie sú žiadne. Zmeniť to chce developer Corwin, ktorý sa usiluje o zisk certifikátu LEED Zero Carbon pre kancelárske časti Blumentalu a Einparku. Okrem toho avizuje, že v budúcnosti pôjde už len týmto smerom, čím bude svetovým lídrom v udržateľnosti.

Einpark Offices, podľa developera najekologickejšia kancelárska budova na Slovensku. Zdroj: Corwin

Podľa developera, na svete sa nenachádza ani dvojciferný počet uhlíkovo neutrálnych administratívnych budov v systéme LEED. Corwin hodlá v dohľadnej dobe pridať do tohto zoznamu dva objekty – administratívnu časť Blumentalu, dokončenú v rokoch 2017 (prvá etapa) a 2018 (druhá etapa) a kancelársku budovu Einpark Offices, dokončenú v roku 2020. V prípade druhého projektu sa Corwin chváli, že ide o najekologickejšie kancelárie na Slovensku. Budova disponuje certifikátom LEED Platinum.

V tomto smere plánuje pokračovať a uhlíkovo neutrálna má byť aj pripravovaná štvrť Palma – údajne najzelenšia štvrť na Slovensku. Investor zdôrazňuje, že vysokú ekologickú úroveň možno dosiahnuť len pri skutočnom dôraze na udržateľnosť. „Predovšetkým je nevyhnutné myslieť na tento cieľ už pri projektovaní a výstavbe,“ hovorí Erik Fusík, manažér rozvoja projektov spoločnosti Corwin. „Aj preto sa snažíme, aby sme čo najviac využívali recyklované a lokálne materiály, aby naše budovy boli v maximálnej miere energeticky efektívne, získavali teplo a chlad pomocou tepelných čerpadiel či pokrývku ich striech a celého okolia tvorili rastliny. Je to celý komplex opatrení, ktoré v konečnom dôsledku minimalizujú nároky projektu na spotrebu energií.“

V Palme chce preto developer prísť v slovenskom kontexte s novinkou – niektoré z kancelárskych budov majú byť postavené z dreva. Investor pripomína, že niektoré z jeho plánov nie sú v súlade so slovenskými zastaranými normami. Napriek tomu tvrdí, že sa tejto myšlienky nechce vzdať a pokračuje v jej rozvíjaní.

Corwin dodáva, že uhlíkovo neutrálna budova neznamená, že sa prevádzka budov zaobíde bez určitého objemu CO₂ vypusteného do ovzdušia. „Uhlíková stopa sa počíta na základe množstva spotrebovanej elektriny a palív počas jedného kalendárneho roka,“ vysvetľuje Samuel Sůra, CEO certifikačnej spoločnosti SALVIS. „Na kWh každého energonosiča existuje hodnota vyjadrená v gramoch CO₂. Sleduje sa dokonca aj stopa, ktorú zanechávajú používatelia budovy pri príchode a odchode z práce. Výsledný súčet prevádzkového uhlíka a uhlíka viazaného na transport dáva celkovú CO2 stopu budovy. Tá sa kompenzuje pomocou zakúpenia tzv. uhlíkových kreditov.“

Uhlíkové kredity vznikajú investíciami do projektov a technológií, ktoré znižujú či pohlcujú objem produkovaného oxidu uhličitého, teda do obnoviteľných zdrojov energií či výsadby lesov. Hodnotenie sa opakuje každý rok. Developer upozorňuje, že jeho výsledok dokážu ovplyvniť aj nájomcovia, napríklad využívaním alternatívnych foriem dopravy. Preto pripomína, že sa snaží vytvárať podmienky pre ich aktívne využívanie.

„Oba existujúce projekty, ako aj avizovaná Palma, majú vynikajúce napojenie na MHD, dá sa do nich dostať jednoducho aj peši. K dispozícii sú i nabíjačky pre elektrovozidlá či priestory nielen na bezpečné odstavenie bicyklov, ale aj sprchy a šatne pre cyklistov,“ popisuje výhody E. Fusík. Podobné zásady plánuje aplikovať aj v Ľubľane, kde má naplánované ďalšie projekty – aktuálne napríklad administratívny komplex Vilharia od škandinávskeho štúdia Schmidt Hammer Lassen Architects. Na konci celého procesu majú byť medzi uhlíkovo neutrálne zaradené všetky kancelárske nehnuteľnosti z portfólia Corwinu.

Pre slovenskú firmu je to veľké predsavzatie, ktoré by z nej malo spraviť lídra v zelených riešeniach nielen na Slovensku, ale aj vo svete. „Aj keď existuje množstvo firiem, ktoré sa chcú v najbližších dekádach postupne posúvať k uhlíkovej neutralite, Corwin by bol prvým developerom na svete s kompletným LEED Zero uhlíkovo neutrálnym portfóliom,“ hodnotí Samuel Sůra. Ostáva tak len veriť, že bude investor v tomto smere úspešný.

 

Palma má byť ekologickou štvrťou s drevostavbami, ale aj dobrým, mestotvorným urbanizmom. Zdroj: Corwin

 

Cieľ spraviť všetky budovy uhlíkovo neutrálne je ušľachtilá myšlienka. Ak sa ho podarí naozaj splniť, okrem zlepšenia dopadu týchto developmentov na životné prostredie by mohla byť veľkým benefitom inšpirácia pre konkurenciu. V Bratislave nakoniec vzniká množstvo nových administratívnych projektov a ďalšie sa plánujú. Vo vysoko súťaživom prostredí, kedy developeri potrebujú zaujať potenciálnych klientov, je snaha o čo najvyššiu ekologickú úroveň dôležitým predpokladom. Popredné firmy a klienti venujú vysokú pozornosť tomu, aby boli vnímané ako zodpovední podnikatelia. K tomu patrí aj veľký dôraz na prírodu.

Prirodzene, nie je certifikát ako certifikát. Pred časom sa pochválil developer HB Reavis, že zóna Nové Nivy je jednou z prvých na svete, ktorá bola certifikovaná ako ekologická štvrť v systéme BREEAM Communities International na úrovni Excellent. Bližší pohľad na metodiku certifikácie ukáže, že táto nedokáže postihnúť všetky aspekty toho, čo možno považovať za ekologické a udržateľné mestské prostredie. Jedna vec je vysoký štandard budov, druhou je ale ich zasadenie do mesta a vplyv na jeho fungovanie. Obrovské nákupné centrum, viažuce na seba masívny rozsah individuálnej automobilovej dopravy, jednoducho zelené byť nemôže.

Preto je potrebné posilňovať mechanizmy, ktoré umožnia stavať nielen ekologickejšie budovy, ale aj ekologickejšie mesto. V mysli mnohých to bohužiaľ znamená rozvoľnenú zástavbu domov „v parku“. Opak je pravdou – udržateľné mesto je kompaktne zastavané, s miešaním funkcií, jasnou hierarchiou verejných priestorov a logicky umiestnenou zeleňou. Tá patrí najmä do vnútroblokov, do ulíc v podobe stromoradí, na strechy či na fasády a do menšieho počtu väčších a dobre vybavených parkov. Rozhodne nie je ekologické meniť celé mesto na park s domami – výsledkom je len jeho roztiahnutie do hodnotnej krajiny, zvýšená dopravná záťaž a menej peňazí na údržbu, vrátane správy zelene.

V tomto je Corwin skutočne o krôčik popredu, keďže jeho koncepcia Palmy od Gehl Architects ukazuje spôsob, akým by sa mesto malo rozvíjať a ako by malo vyzerať. V bratislavských podmienkach to nie je vôbec jednoduché. Na jednej strane musia investori a architekti bojovať so zastaranými normami, na druhej strane zas reagovať na nepripravené územné plány. To všetko komplikuje skompaktňovanie mesta adekvátne hustými štruktúrami a optimálnym mixom funkcií.

Azda sú potrebné (ďalšie) úspešné príklady transformácií brownfieldov a realizácií veľkých, mestotvorných projektov, aby sa ukázalo, že ide o lepšiu cestu ako je pokračujúca výstavba sídlisk. Potom možno budeme čítať nielen o ekologických budovách – pozitívnych, no s obmedzeným dosahom – ale aj o zelenšej, udržateľnejšej a lepšej Bratislave.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.