Adrian Gubčo 11.08.2022 18:35

Súťaž na pamätník obetí koronavírusu je vyhlásená

Očakávaná súťaž na pamätník desiatok tisíc obetí pandémie COVID-19 je konečne vyhlásená. Nachádzať sa bude v areáli Univerzitnej nemocnice Bratislava v Ružinove a má dôstojne pripomenúť nielen priame obete choroby, ale aj tých, ktorí zahynuli v dôsledku odložených zákrokov alebo sa podieľali na starostlivosti a zmierňovaní následkov ochorenia.

Ružinovské jazero - Rohlík. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Plány na vznik pamätníka na tomto mieste boli oznámené už v marci tohto roka. Predstavitelia Hlavného mesta, Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB), Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ako aj občianskeho združenia Skutočné obete sa zhodli na potrebe vybudovania centrálneho pietneho miesta, kde sa budú pripomínať priame aj nepriame obete pandémie. Podľa Hlavného mesta ide o jednu z najtragickejších udalostí posledného storočia, v čoho dôsledku už vo svete vznikajú viaceré pamätníky.

Z tohto dôvodu sa aktéri rozhodli pristúpiť k súťaži, ktorá by priniesla návrh podoby pamätníka. Autor má ponúknuť, ako uvádza MIB, nadčasovú ideu, ktorá sa má stať mementom každého, koho sa toto ochorenie priamo alebo nepriamo dotklo. „Pamätník obetiam COVID-19 nemá byť monumentom, ku ktorému sa raz ročne položia vence, ale dielo, ktoré komunikuje a má ambíciu prelomiť konvenčné spracovanie tragickej udalosti – akou je pandémia, ktorá naďalej trvá,“ vysvetľuje Marek Harčarík, riaditeľ sekcie súťaží na MIB. „Súťaž do procesu vždy vnáša aj dôležitú odbornú a spoločenskú diskusiu, aby sme získali ten najkvalitnejší návrh.“

Význam diela má podčiarkovať fakt, že Slovensko je pandémiou mimoriadne zasiahnuté. „Za dva a pol roka prišlo o život na Covid a s Covidom vyše 24.000 ľudí, ďalších minimálne 6.000 zomrelo pre kolaps bielej medicíny a sú vykazovaní ako takzvané nadmerné úmrtia. Nebyť pandémie, stále by boli medzi nami,“ konštatuje Lenka Straková z občianskeho združenia Skutočné obete, ktoré spája pozostalých. „A je úlohou pre našu spoločnosť sa s touto bezprecedentnou tragédiou primerane vyrovnať. Pamätník obetiam pandémie nie je len prejavom úcty, ale aj mementom mnohých zlyhaní.“ Preto je dôležitá pripomienka, a to aj pre budúce generácie.

Pamätník bude stáť pri vodnej ploche, známej ako Rohlík (alebo Ružinovské jazero). Dnes ide o zelený priestor bez prístupu áut v dotyku Nemocnice Ružinov. Súťažné zadanie striktne neurčuje presné miesto, kde má byť dielo umiestnené, nachádzať sa môže kdekoľvek v rámci riešeného územia. To však prejde revitalizáciou, na ktorej pracuje MIB v spolupráci so zmluvnými architektmi z kancelárií Atrium architekti, ARZ a LIVINARK.

Dielo tak bude dotvárať upravený verejný priestor. Umelci budú musieť zohľadniť rôzne typy návštevníkov a sprievodné či spomienkové akcie, ktoré sa pri ňom môžu diať. Počítať treba s kapacitou do 400 ľudí a potrebou manipulácie so spomienkovými predmetmi. Porota bude zohľadňovať aj formát osadenia a upevnenia diela, aby bolo dostatočne chránené proti posunutiu, deformácii alebo pádu. Veľkosť ani materiál, z ktorého bude dielo vyrobené, nie sú striktne určené, predpokladá sa však použitie odolných a trvácnych materiálov. Zároveň sa odporúča, aby sa do súťaže zapájali tímy v zložení architektka/architekt – výtvarníčka/výtvarník.

Porota je zložená z viacerých rešpektovaných expertov a expertiek - riaditeľky Východoslovenskej galérie Doroty Kenderovej, riaditeľky Galérie mesta Bratislava Kataríny Trnovskej, výtvarníka Juraja Gábora, architekta Jakuba Kopca Lenky Strakovej, predsedníčky správnej rady OZ Skutočné obete. Záujemcovia sa môžu prihlásiť do 11. novembra. Súťaž je jednokolová, vyhlásenie výsledkov sa očakáva v priebehu decembra. Súťaž má formát „design & build”, víťaz teda zabezpečí dokumentáciu, povolenie a realizáciu. Maximálne náklady na pamätník majú byť 160.000 eur bez DPH. Financovať sa má pomocou darov.

 

Riešené územie. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

MIB dodáva, že vo svete už pribudlo mnoho pamätníkov. Napríklad v Londýne je čerstvo odhalený pamätník umiestnený v Katedrále sv. Pavla, pričom jeho realizácia sa považuje za najvýznamnejší stavebný zásah do pamiatky od 19. storočia. Iné diela pribudli vo Washingtone DC, v talianskom Bergame, v centre Madridu alebo v Brazílii. Tieto však nemajú byť inšpiráciou pre slovenský a bratislavský pamätník.

V každom prípade, vznik diela je dôležitým a potrebným počinom. Pandémia krajinu zasiahla naozaj výrazne – takmer každý pozná nejakú obeť alebo rodinu obete. Označovať COVID-19 za jednu z najväčších tragédií storočia je celkom presné. Pripomenúť si ju vo forme pietneho a dôstojného pamätníka na vysokej úrovni je absolútne správne.

Napokon, ide aj o tradíciu – Bratislava samotná disponuje pripomienkami morových epidémií, ktoré v minulosti devastovali mesto. Mor ako taký je dnes už zabudnutý a z morových stĺpov boli donedávna len pekné doplnky verejných priestorov. Súčasná situácia by nám ale mohla pomôcť vcítiť sa do úzkosti preživších, pre ktorých boli tieto stĺpy dôležité a znovu nám pripomenúť ich význam. To isté snáď bude pripravovaný pamätník pre dnešnú generáciu, ale aj tie budúce.

V tomto ohľade je dôležitý výber miesta, v tomto ale súdim, že v princípe bolo vybrané dobre. Umiestniť pietne miesto do príjemného zeleného parku funguje dobre – platí to v prípade bratislavských, ako aj zahraničných pomníkov. Dôležitá je ale aj symbolika, kedy pamätník vznikne v dotyku so zdravotníckym zariadením, ktorého zamestnanci s nasadením vlastného života pomáhali liečiť chorých. Bolo by príjemné, keby toto dielo čiastočne prinavrátilo étos prvých týždňov pandémie – kedy sa spoločnosť aspoň na okamih zomkla a snažila sa podporiť zdravotníkov. Pamätník obetí COVIDu snáď prispeje k tomu, aby spoločnosť ukázala to najlepšie, čo v nej je.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.