YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 02.09.2022 09:15

Architekt Nového Istropolisu Jeroen Dirckx: Kultúrne centrum v Istropolise bude mať svetovú úroveň

Nový Istropolis od developera Immocap je dnes považovaný za jeden z najkontroverznejších projektov v Bratislave. Dôvodom je nahradenie pôvodného Domu odborov Istropolis novým komplexom, ktorého súčasťou má byť aj veľké kultúrno-kongresové centrum. Jeho architekt z kancelárie KCAP Jeroen Dirckx si je pochybností vedomý, zároveň však presviedča, že na Trnavskom mýte vznikne skvelý projekt.

Zdroj: Immocap

Zdroj: Immocap

Holandská architektonická kancelária KCAP sa presadila vo veľkej vyzvanej medzinárodnej architektonickej súťaži, ktorej sa zúčastnilo viacero popredných ateliérov. Vyhlásila ju spoločnosť Immocap, ktorá Istropolis získala (spolu s YIT Slovakia, ktorý však z projektu vystúpil) v roku 2017 od Jednotného majetkového fondu zväzov odborových organizácií v SR, teda odborárov. Výsledky boli predstavené v lete 2020. Pre zainteresovaných boli známe už dlhšie, súťažný návrh však prešiel určitými zmenami.

Návrh zaujal verejnosť a vyvolal pozitívne aj negatívne reakcie. Kombinácia veľkého kultúrno-kongresového centra, kancelárskych objektov, bytových domov a verejných priestorov má do umŕtvenej lokality vrátiť život. Presvedčený je o tom aj Jeroen Dirckx, partner a mestský dizajnér v kancelárii KCAP. Pôsobí tu už od roku 2005 a okrem práce pre kanceláriu je aj navštevujúcim profesorom a členom poroty v programe Mestského dizajnu na University College for Sciences and Arts v Bruseli a Gente.

V rozhovore z augusta tohto roka priblížil, okrem iného:

  • Či je Trnavské mýto dobré miesto pre umiestnenie veľkej kongresovej haly

  • Aký bude osud Domu techniky

  • Čo si myslí o názoroch, že Nový Istropolis nemá oproti pôvodnému takú hodnotu

  • Prečo malo zmysel starý Istropolis zbúrať

 

Čo boli vaše prvé myšlienky, keď ste videli miesto, kde sa má projekt nachádzať?

Ide o zaujímavú lokalitu v rámci mesta. Na prvý dojem na mňa celkom zapôsobili existujúce objekty, samozrejme. Potom som však pochopil celý kontext toho, čo fungovalo a čo nie, a videl, že lokalita je v zlom stave. Tiež sme si všimli, že verejný priestor okolo budovy nefungoval a bol zanedbaný. Miesto má pritom veľmi centrálnu polohu v rámci siete verejnej dopravy a je mimoriadne dostupné. To bola jeho kvalita. Klient sa lokalitou už roky zaoberal a obnovil peší podchod a pokúsil sa územie zrevitalizovať. Videli sme mnoho potenciálu v mieste aj projekte.

 

Čo boli najväčšie výzvy, keď ste sa dostali počas architektonickej súťaže k dizajnovaniu projektu?

Išlo o mimoriadne komplexný program, čiže to bolo o snahe vytvoriť veľmi príťažlivý projekt so všetkými jeho ingredienciami: konferenčným centrom a koncertnou halou, zmiešaným programom kancelárií a bývania a jeho vložením do štvrte tak, aby pôsobil ako jej priama súčasť. Na to sme sa zamerali. Nechceli sme vytvoriť niečo, čo by pôsobilo ako „mimozemšťan“.

Začali sme pracovať s prostredím a pokúsili sme sa prekročiť ulicu s verejným priestorom a celkovým vyznením projektu. Pracovali sme s výškami, ktoré nadväzujú na susedstvo, a akcentami, ktoré by boli vyššie, aby vznikol pekný rast hmoty. Takisto sme pracovali so špeciálnym výrazom haly, keďže v nej vidíme potenciál byť novou ikonou mesta.

 

Ako podľa vás tento development ovplyvní mesto aj okolitú štvrť?

Myslím, že program konferenčnej a koncertnej haly môže priniesť Bratislave obrovské benefity. Ide stále o relatívne mladé hlavné mesto, ktoré si zriaďuje tieto verejné funkcie. Takisto potrebuje takýto typ zariadenia, aby mohlo hostiť koncerty alebo podujatia adekvátnej veľkosti. Zistili sme, že ostatné zariadenia nie sú natoľko výkonné, takže mesto niečo takéto potrebuje.

Čo sa týka lokality, vznikne veľká kotevná funkcia. S týmto projektom sa snažíme rozbehnúť aj aktivity okolo eventovej haly, a to vo verejnom priestore alebo na prízemí susedných domov. Dúfame, že vytvorením atrakcie na tomto mieste sa aktivuje aj okolité prostredie. Nejde pritom o len samotnú budovu, je tu aj nákupné centrum, zrenovovať sa musí trhovisko a snáď sa vybuduje aj stanica Filiálka... Vidíme, že to bude fungovať v kontexte okolitých verejných stavieb, čo vytvorí v tejto štvrti subcentrum.

 

Keď to porovnáte s inými európskymi mestami, ide o dobré miesto pre umiestnenie významnej kongresovej haly?

Áno, myslím, že určite. Bratislava sa vyvíja ako mesto viacerých centier. Je tu veľmi silné historické centrum, ale ide aj o mimoriadne chránené územie s pamiatkami. Nedá sa tu jednoducho umiestniť nová obrovská budova. Okolo centra sú však miesta, kde vznikajú aj takéto typy funkcií.

Sme radi, že existuje súťaž o umiestnenie koncertnej haly, kde sa preskúmali aj iné lokácie. Nakoniec sme však vyšli ako najlepšia. Veľmi dobre funguje s verejnou dopravou. Ideálne by bolo, keby do toho patrila aj železničná stanica. Dostupnosť by potom bola úžasná a ten potenciál by sa musel využiť.

 

Zdroj: Immocap

 

Myslíte, že kultúra a kongresy budú koexistovať aj s okolitou rezidenčnou štvrťou?

Na to bol kladený špeciálny dôraz. Projekt sme špeciálne dizajnovali tak, aby kongresová a koncertná hala mala priečelie orientované do dopravnej križovatky. Bude tak veľmi výrazná a lepšie hostiť podujatia, odohrávajúce sa na námestí, mierne odklonenom od rezidenčných zón. Tie sú skôr za zadnou časťou haly, tam, kde je pripojený hotel. Takýmto spôsobom budú hlučnejšie aktivity odclonené od obytných plôch. 

 

Ako ovplyvnili normy priestorovú organizáciu projektu?

Mali sme ambíciu vytvoriť dobrý verejný priestor, takže sme sa snažili budovy ponechať kompaktné. Veľa miesta tak ostalo voľného v prospech verejného priestoru. Takisto sme museli dodržať index zelene, to je ale v každom prípade súčasťou nášho prístupu v navrhovaní, kedy sa venujeme krajinárstvu a zeleným prvkom. Boli tu taktiež obmedzenia, týkajúce sa programu, vyplývajúce z územného plánu. Museli sme pracovať s nastavenými hustotami a funkčnou reguláciou. Bola to celkom skladačka celé to dať dokopy. Takisto sme sa pozreli na susedstvo, aby mierka projektu do neho zapadla.

 

Ako sa aktuálna podoba Nového Istropolisu líši od súťažného návrhu? Predpokladám, že v tom čase ste si ešte neboli vedomí mnohých prekážok a obmedzení.

Áno, existujú dva základné prvky, ktoré sa zmenili. Súťaž riešila väčší priestor, ktorý zahŕňal aj Dom techniky. Objavili sa však majetkové nezrovnalosti, takže sme koncept redizajnovali tak, aby nezahŕňal túto plochu. Nakoniec to fungovalo celkom dobre.

Druhou bolo vylaďovanie podmienok územného plánu. Sú tu dve časti pozemku, dve odlišné regulácie, čo si vyžaduje zladenie programovej náplne v každom sektore. Bola to výzva, ale nakoniec sa ukázalo, že to funguje veľmi dobre s pôvodným konceptom. Dokázali sme ho upraviť tak, aby sa prispôsobil regulácii.

 

Ak by neexistovali tieto obmedzenia, ako by vyzerala ideálna verzia developmentu?

Vždy pracujeme s nejakými limitmi, takže to pre nás nepredstavuje problém. Každopádne, myslím, že sa nám celkom úspešne podarilo spraviť to, čo sme chceli.

Veľkým obmedzením je napríklad norma na preslnenie, čoho výsledkom je ale fakt, že výšková budova je orientovaná smerom k stanici Filiálka, teda severne od parcely. To je však miesto, kde by ste ju aj tak chceli umiestniť, inak by hrozilo, že zatieni ostatné časti projektu. Takúto hustotu chcete zároveň umiestniť k uzlom verejnej dopravy.

Obmedzenia tak nakoniec hrali celkom v prospech toho, ako by to urbanisticky ideálne malo byť spravené. Nemyslím, že boli nejaké časti, kde by to hralo vyslovene proti nám.

 

Pokiaľ viem, preslnenie malo dosah aj na odstránenie jednej z bytoviek z aktuálnej verzie projektu...

Nie, nie je to kvôli slnečnému svetlu. Len teraz hľadáme iné možnosti pre túto časť územia. Daná stavba nebola natoľko ujasnená. Ostatné časti mali definitívnejší koncept. Teraz prebieha proces hľadania toho, čo by tá ďalšia fáza mohla byť. Bolo správne rozhodnutie nechať tú budovu mimo, lebo sme si chceli ponechať flexibilitu, aby sme ju mohli zmeniť.

 

Keď hovoríte o ďalšej etape, myslíte tým aj možnú demoláciu Domu techniky a transformáciu pozemku?

Áno. Tá budova mala iného vlastníka, urbanisticky však bolo lepšie zvažovať konfiguráciu projektu aj so zahrnutím rezidenčného objektu a nepracovať samostatne s Domom techniky.

Galéria

  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap
  • Zdroj: Immocap

Asanácia Istropolisu je v Bratislave veľmi citlivá vec. Prečo ste uprednostnili takúto možnosť? Nedal sa Istropolis zachovať a včleniť do nového developmentu?

Silne sme sa spoliehali na vyhodnotenie, ktoré sa vypracovalo už predtým, ako sa začala súťaž. To ukázalo, že existujú dva významné problémy, ktoré by renováciu objektu spravili extrémne drahými. Jedným je azbest a iné látky, ale aj keby ste budovu zrekonštruovali, udržiavanie by bolo finančne veľmi náročné, keďže existujú obmedzenia v jej programovej náplni.     

Preto bolo preferovanou myšlienkou vytvoriť nový priestor, ktorý by bol flexibilnejší a umožňoval by organizovať viac podujatí a väčšie podujatia, ktoré žiada aj mesto. Ak by to malo byť na tomto mieste, nemohlo by to byť v kombinácii so staršou stavbou.

 

Zo siedmich finalistov architektonickej súťaže šiesti Istropolis nahrádzali, jeden ho však čiastočne zachovával. Ako je možné, že sa to jemu podarilo a vám nie?

Treba sa spýtať ich alebo súťažnej poroty. To, že to zaintegrujete, automaticky neznamená, že to je aj lepší koncept. Je to nepochybne zaujímavý prístup, nie je ale na nás rozhodnúť, ktorý je najlepší. Porota sa mohla rozhodnúť inak, ak by usúdila, že to bol najlepší spôsob.

 

Stretli ste sa osobne s nejakými reakciami – pozitívnymi alebo negatívnymi – zo strany slovenskej architektonickej komunity?

Osobne nie, resp. spoločnosť priamo nie. Sme ale veľmi otvorení zúčastniť sa diskusií a máme veľké porozumenie pre jednotlivé argumenty. Je zrejmé, že pôvodná budova mala architektonickú hodnotu. Nastavené podmienky ale neželali jej zachovaniu, čo sa potvrdilo v odmietnutí žiadosti o vyhlásenie komplexu za kultúrnu pamiatku.

Bol by to samozrejme úplne iný scenár, keby Istropolis zostal vo verejnom vlastníctve a prišli by verejné peniaze na renováciu a udržiavanie. Toto politické rozhodnutie však nebolo spravené, preto pracujeme v podmienkach, kedy pri zachovaní Istropolisu neexistuje perspektíva ziskovosti.

 

Niektorí kritici tvrdia, že kým pôvodný Istropolis bol unikátny a jediný svojho druhu, dizajn od KCAP je banálny a mohol by byť kdekoľvek v Európe. Čo si myslíte o takýchto komentároch?

Samozrejme, každý má právo na vlastný názor. Myslím, že v čom naša budova prekonáva starý Istropolis, je oveľa väčšia interaktivita s okolím. Išlo o pomerne introvertný objekt a jednostranný, čo do istej miery fungovalo. My sa však snažíme otvoriť objekt na všetkých štyroch stranách a mať oveľa viac vzťahov zvnútra von smerom do verejného priestoru. Takisto napĺňame halu funkciami, aj keď v nej neprebiehajú eventy. Stále tu môže prebiehať život v reštauráciách, kaviarňach, kníhkupectvách. To mala dnešná budova vnútri, ale bez vzťahu k exteriéru.

Myslím, že náš projekt je veľmi kontextuálny v spôsobe, akým sa správa v priestore. Nepovažoval by som to za niečo, čo by mohlo byť umiestnené kdekoľvek. Zohľadňuje lokalitu aj programovú náplň. S expertmi z Charcoalblue sme navrhli halu na svetovej úrovni, ktorá môže byť prevádzkovaná rozličnými spôsobmi, predeľovaná a je extrémne inteligentná v spôsoboch, ako môže pracovať. Veľa pozornosti sme venovali prevádzkovým vlastnostiam, interiéru, kontextu aj interakcii s prostredím.

 

"S expertmi z Charcoalblue sme navrhli halu na svetovej úrovni, ktorá môže byť prevádzkovaná rozličnými spôsobmi, predeľovaná a je extrémne inteligentná v spôsoboch, ako môže pracovať."

 

Aké hodnoty pôvodného Istropolisu budú reinterpretované v Novom Istropolise?

Čo považujem za zaujímavé, sú zalomenia, ktoré mali byť údajne pôvodne orientované smerom k Novej tržnici, ale architektovi sa tržnica nepozdávala, tak ich otočil do iného smeru. My sme zachovali veľké presklenia, ale dali sme ich na všetky strany. Budova tak nie je jednostranne orientovaná a blokujúca pohľady do inej strany. Každá jej časť má výhľady na inú časť mesta, keďže si myslíme, že všetky strany majú zaujímavý potenciál – či už ide o eventové námestie, nákupné centrum Central alebo na druhej strane Nová tržnica a budúca Filiálka. Využívame jazyk veľkých rámov, ktorý bude vo vyšších podlažiach asociovať výraz pôvodného Istropolisu.

Takisto chceme udržať materialitu. Skúmame, čo sa dá spraviť s kubánskym mramorom. Príbeh, ako sa sem materiál dostal loďou od Fidela Castra, považujem taktiež za fascinujúci. Ide o súčasť naratívu tejto stavby, ktorý chceme využiť. Taktiež chceme znovu použiť časť dreveného zariadenia, čo ale musí byť bližšie preskúmané. A samozrejme, chceme dať miesto umeniu z pôvodného Istropolisu. Či už v novej hale, alebo niekde v developmente. Presné podmienky vloženia týchto elementov do novej haly sú predmetom výskumu.

 

Myslíte, že vaša budova bude mať dlhšiu životnosť ako tá pôvodná?

Je navrhovaná pre veľmi širokú mieru aktivít a podujatí. V tomto zmysle očakávam, že bude vždy schopná hostiť rozličné typy eventov, aj keď sa tieto eventy budú meniť. Samozrejme, úplný pandemický lockdown je výnimkou...

Je to navrhované tak, aby to bolo extrémne adaptabilné, hoci pri zachovaní silného charakteru. S Charcoalblue sme zvolili tvar vajíčka, takže pôjde o veľmi rozpoznateľný priestor. Rozmýšľali sme aj nad kubickými alebo neutrálnymi tvarmi, rozhodli sme sa ale pre špecifický tvar, ktorý bude vynikať aj medzinárodne.

 

Veľké a prehľadné foyer bude jedným z významných predností riešenia Nového Istropolisu. Zdroj: Immocap

 

Čo sú vlastnosti, ktoré robia kultúrne stavby úspešnými? Čo z nich bude súčasťou Nového Istropolisu?

Mali sme veľmi dobrý začiatok projektu, keď sme navštívili množstvo starších priestorov, predovšetkým v Londýne. Pozreli sme sa na skutočne vzorové haly, aby sme videli, čo sa od nich môžeme naučiť.

Myslím, že to začína úspešným foyer a ešte predtým verejným priestorom. Ten pocit príchodu, že prichádzate do kultúrnej haly, vidíte budovu, stretávate pred ňou ľudí, niečo sa deje už vonku. Potom vstupujete do foyer, kde sme chceli vytvoriť prostredie, fungujúce na viacerých úrovniach. Bude tu veľa vizuálnych vzťahov, ľudia budú pozorovať ľudí, čiže je to celé o interakcii a stretnutí. V tomto to bude možno úspešnejšie ako starý Istropolis, kde boli jednotlivé úrovne foyer naložené na sebe a s limitovaným vizuálnym kontaktom. Navštívili sme Národné divadlo v Londýne, kde je to veľmi otvorené, vidíte rozličné podlažia, vidíte spojnice medzi nimi, čím je vstup veľmi teatrický.

Potom je tu samotná sála, kde sme pracovali s tvarmi, balkónmi a spôsobmi, akými môže byť rozdeľovaná. To dáva hale kľúčovú kvalitu. Napokon sú tu aj technikality, ako je akustika, osvetlenie...

 

Veríte, že bude kultúrno-kongresové centrum úspešné rovnako vo veľkej verzii, ktorá sa aktuálne navrhuje, ako aj v menšej, ktorá sa môže zrealizovať v prípade absencie verejnej finančnej podpory?

Je zrejmé, že koncept veľkej koncertnej a konferenčnej sály bol silno podporovaný mnohými kultúrnymi aktérmi v meste. Bolo tu silné volanie po hale takéhoto rozsahu pre Bratislavu. Bola tu aj diskusia s organizátormi konferencií, napríklad GLOBSECom, ktorí volajú po takomto priestore. Bratislava potrebuje vidieť, že súťaží na medzinárodnej úrovni o nalákanie takýchto aktivít. Vtedy však potrebuje určitú mierku haly, aby ich dokázala hostiť. Ten výskum sme nerobili sami, ale zo strany ľudí, ktorí budú užívateľmi budovy a oslovili vládu, vieme, že je tu potreba.

 

To je samozrejme racionálne, ale v politike sa niekedy neprijímajú len racionálne riešenia. Existuje tak reálna možnosť, že vláda, kraj ani mesto na projekt neprispejú. Čo sa s ním stane, ak sa bude musieť vybudovať menšia verzia haly?

Je zrejmé, že z medzinárodného hľadiska neexistujú veľké haly, ktoré by boli financované výlučne zo súkromných peňazí. Postaviť centrum takejto veľkosti si vždy vyžaduje aj verejné financovanie. Bolo by extrémne výnimočné urobiť to inak. Je to skutočne závislé od verejných financií, takže veľmi dúfame, že sa v nejakom bode objaví zdroj financovania. Ak to ale nebude možnosťou, potom musíme ísť do ďalšej verzie plánu a uvidíme, ako to bude fungovať s menšou halou. Tá by sa každopádne mala zmestiť, nebude to taký problém. Išlo by však o obrovskú premárnenú príležitosť.

 

"Bratislava potrebuje vidieť, že súťaží na medzinárodnej úrovni o nalákanie takýchto aktivít. Vtedy však potrebuje určitú mierku haly, aby ich dokázala hostiť."

 

Súčasťou projektu má byť aj rozsiahle námestie pred budovou. Nemyslíte si, že verejný priestor tu bude napokon až príliš veľký?

Testovali sme to. Mali sme referencie ohľadne mierky. Pre nás bolo kľúčové, aby dokázal hostiť podujatia. Pre niektoré dokonca nemusí byť ani dostatočne veľký – napríklad keď tu bola fanzóna pre hokejové majstrovstvá. To by si vyžadovalo väčší priestor.

Pokúsili sme sa vytvoriť veľkorysý priestor, zároveň ale s dostatkom zelene medzi námestím a cestou, takže to mierne oddelí verejný priestor od rušnej cesty pri doplnení tieňa. Z klimatického hľadiska tak vznikne pekné miesto s rozličnými charaktermi. Dôležitá je aj fontána, pri ktorej existujú úspešné príklady interaktívnych prvkov, kde sa hrajú deti, zároveň sa ale dá vypnúť a zorganizovať podujatie nad ňou. Bude to príjemné, keď sa nebude na námestí nič diať, ale zároveň sa dá reprogramovať. Dobrý program aj pre námestie je každopádne kľúčový. Predpokladáme, že plánovači podujatí s ním rátajú ako s priestorom pre akcie, napríklad vianočné trhy alebo iné sezónne aktivity.

 

Existuje kritika, že prístup, kedy sa zbúra v podstate zdravá staršia budova a nahradí novou, nie je priateľský k životnému prostrediu. Čo si o tom myslíte?

Rozumiem tomuto postoju – načo budovať nové, ak sa dá znova využiť staré. Problém je, že starý komplex bol mimoriadne limitovaný v možnostiach využitia. Prevádzkovanie budovy pre obmedzený počet podujatí z dlhodobého hľadiska tiež nie je udržateľné. Finančne aj environmentálne. My sa pokúšame o vytvorenie haly, ktorá sa dá používať omnoho viac, takže nevznikne biely slon, ktorý stojí veľa pri malom počte podujatí.

Výkon objektu bude omnoho efektívnejší a môže fungovať na dnešnom štandarde spotreby energií. Nové stavby majú lepšie bilancie ako budovy, postavené pred 40 rokmi. Je navyše mimoriadne dôležité, aby nová hala mala najlepšiu úroveň, čo sa týka udržateľnosti.

 

Je teda v záujme ekologického mesta, aby sa staré a neefektívne budovy nahrádzali novými, ekologickejšími?

Každé mesto je v neustálom procese zmeny a obnovy. Pri každom zásahu musíte študovať, čo je najlepšia možnosť. Zúčastňujeme sa aj rozvojových schém, kde sa zachováva veľa stavieb a nové sú dopĺňané, pričom staršie sú transformované tak, aby dokázali fungovať pri vyšších štandardoch udržateľnosti. Niekedy je ale po starostlivom zhodnotení asanácia najlepšia možnosť. Neexistuje jednotné pravidlo, každý zásah by mal byť podrobne vyhodnotený.

 

Námestie pred projektom bude jeho integrálnou súčasťou a miestom verejného života. Zdroj: Immocap

 

Niekedy si však čítam názory, ktoré sa odvolávajú najmä na francúzsku kanceláriu Lacaton + Vassal, víťazov Pritzkerovej ceny, úplne odmietajúce demolácie a preferujúcej rekonštrukcie.

Niektoré budovy sa dajú jednoducho transformovať, pri iných to je veľmi náročné. Povedať, že všetky domy sa majú zachovať, je veľmi zväzujúce pre akúkoľvek transformáciu. Všetko si vyžaduje podrobné sledovanie a nie je vždy najlepšou alebo najudržateľnejšou možnosťou zachovávať stavby v každom jednom prípade.

Na druhej strane, už sme robili niekoľko úspešných rekonštrukcií existujúcich objektov, kde to bola očividne lepšia možnosť. Je správne snažiť sa viac pri funkčných úpravách, ale kultúrne priestory sú veľmi špecifické.

To je funkčný aspekt, ale existuje aj kultúrny, ktorý volá po zachovaní budovy. V tomto prípade bol tento asi dôležitejší pri snahe o zachovanie.

 

Myslíte si, že Bratislava má predpoklady na to, aby bola ekologickým, resp. udržateľným mestom?

Každé mesto musí pracovať vlastným spôsobom, aby dosiahlo nejaké ciele. A to je zložené z mnohých elementov. V tomto prípade je to výzva v podobe mestského ostrova tepla, keďže vnútorné mesto je celkom husté. Preto je potrebné, aby nové developmenty prinášali veľa zelene. Nepoznám celkom energetický alebo vodovodný systém Bratislavy, či dosahuje potrebné štandardy, ide ale o nevyhnutnú súčasť zlepšenia.

 

Jeroen Dirckx na návšteve v Bratislave prezentuje model Nového Istropolisu. Zdroj: Immocap

 

Keď spomínate ostrov tepla alebo napríklad emisie, Trnavské mýto je jedným z najhorších miest v Bratislave. Zmení to Nový Istropolis nejakým spôsobom?

Teplo riešime vo forme množstva zelených povrchov. To je kľúčové. Teraz sa zaoberáme aj implementovaním zelene na fasádach a na strechách. Takisto pracujeme so solárnymi panelmi, aby bola aspoň časť energetických nárokov generovaná priamo na mieste.

Čo sa týka smogu, veľmi by nás potešilo, keby sa cesty mohli redukovať, to je ale bohužiaľ nad rámec nášho pozemku. Križovatka je dopravne veľmi rušná. Tento problém sa však môže zredukovať, keď prebehne výraznejší prechod od benzínových áut k elektrickým. Ideálne by sme si však želali, keby sa viac zainvestovalo do verejnej dopravy a do električkového systému. Dostupnosť električkami alebo autobusmi je už ale teraz skvelá. Totálnym „gamechangerom“ by bola železničná stanica, keďže by umožnila nielen lepší prístup k Istropolisu, ale k mestu ako celku, čo by presvedčilo ľudí, aby využívali radšej vlak ako osobné automobily.

 

Mohol by byť Nový Istropolis v niečom inšpiráciou pre celú Bratislavu?

Myslím, že ide o dobrú inšpiráciu v oblasti placemakingu [prístup, zameraný na tvorbu obľúbených miest pre ľudí – pozn. red.]. Naozaj sme sa pokúšali vybudovať novú destináciu v meste. Bude dodatočná k ďalším miestam – staniciam, nábrežiam – čím vznikne mnohovrstevnaté mesto s mnohými destináciami. Je dôležité, aby boli vzájomne komplementárne. Táto bude mať veľmi silnú identitu vďaka multifunkčnej hale, ale aj polyfunkcii, aktívnemu prízemiu, verejnému priestoru so zeleňou a aktivitou. Ide o typ developmentu, ktorý by sa mal realizovať aj inde v meste.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Súvisiace články

Vyššia budova sa ešte nebúrala. Immocap začína s asanáciou veže Istropolisu

20.09.2022 16:48:00 Adrian Gubčo

Dnešným dňom by sa malo začať búranie organizačnej budovy, teda výškovej dominanty niekdajšieho Domu odborov Istropolis. Oznámil to developer Immocap, ktorý odstraňuje pôvodný komplex, na ktorého mieste chce postaviť projekt Nový Istropolis. Ide pravdepodobne o najvyššiu budovu, aká bola doteraz v Bratislave odstránená.

Čítať viac

Posledné momenty Istropolisu. Zanikajú zvyšky bývalej kultúrnej sály

14.09.2022 15:21:55 Adrian Gubčo

V týchto dňoch sa búrajú posledné časti bývalej kultúrnej a kongresovej časti Domu odborov Istropolis. Monumentálna stavba, ktorá vyše štyri desaťročia tvorila dominantu Trnavského mýta, odchádza definitívne do minulosti. Z celého komplexu ešte ostáva zbúrať výškovú administratívnu časť a do budúcna aj Dom techniky, ktorý prešiel do vlastníctva developera Immocap.

Čítať viac

Nový Istropolis je bližšie k prvému povoleniu

04.08.2022 14:12:29 Adrian Gubčo

Zámer výstavby polyfunkčného komplexu Nový Istropolis na Trnavskom mýte sa pomaly hýbe vpred. Spoločnosť Trnavské Mýto, a.s., ktorá patrí pod developera Immocap, vypracovala správu o hodnotení, teda podrobnejšie hodnotenie vplyvu projektu na životné prostredie. Investor musel zohľadniť pripomienky viacerých strán, vrátane Hlavného mesta, ktoré požaduje zváženie redukovaného variantu zámeru.

Čítať viac

Istropolis postupne zaniká, developer aj naďalej ráta s pôvodným projektom

17.06.2022 16:00:00 Adrian Gubčo

Na Trnavskom mýte postupuje búranie niekdajšieho Domu odborov Istropolis. Jedna z výrazných stavieb Bratislavy zaniká, aby uvoľnila miesto novému projektu. Developer Immocap chce vybudovať mohutný polyfunkčný projekt Nový Istropolis, ktorého súčasťou má byť aj veľké kultúrno-kongresové centrum. Jeho podoba je však do veľkej miery závislá od verejnej podpory, ktorá je aj naďalej otázna.

Čítať viac

Istropolis postupne zaniká

02.03.2022 15:13:57 Adrian Gubčo

Na začiatku tohto roka sa spustilo búranie Domu odborov Istropolis, veľkého komplexu, ktorý tvoril charakteristickú súčasť Trnavského Mýta. Už onedlho sa to zmení. Na jeho mieste má totiž vzniknúť Nový Istropolis, polyfunkčný komplex s kultúrno-spoločenským centrom, kanceláriami, bývaním a retailom od developera Immocap. Búranie pôvodnej stavby bude prebiehať počas celého tohto roka.

Čítať viac

Immocap má búracie povolenie na Istropolis, prvé práce sa majú spustiť už v najbližších dňoch

10.01.2022 14:16:13 Adrian Gubčo

ČLÁNOK BOL DOPLNENÝ Dom odborov Istropolis pôjde takmer definitívne k zemi. Developer Immocap oznámil že disponuje právoplatným rozhodnutím mestskej časti Nové Mesto o odstránení existujúceho objektu. Už v najbližších dňoch chce mohutný neskoromodernistický komplex ohradiť a začať s prvými prácami. V budúcnosti ho má nahradiť polyfunkčný projekt Nový Istropolis, ktorého súčasťou má byť aj pomerne rozsiahla kultúrno-spoločenská sála.

Čítať viac

Boj o NKKC pokračuje: Incheba a JTRE spochybňujú závery občianskeho združenia, Immocap kritiku odmieta

22.12.2021 17:20:09 Adrian Gubčo

V priebehu minulého týždňa bola konečne zverejnená analýza Občianskeho združenia Národné kultúrne a kongresové centrum (OZ NKKC), ktorá mala odpovedať na otázku, kde by sa tento dôležitý prvok vybavenosti mal nachádzať. Pracovná skupina za najlepší návrh označila Nový Istropolis od Immocapu, čo ostatní developeri odmietajú. Odkazujú pritom na posudok Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP).

Čítať viac

Útvar hodnoty za peniaze odporúča vznik Národného kultúrneho a kongresového centra, minister financií zámer kritizuje

16.12.2021 13:26:20 Adrian Gubčo

V priebehu včerajška bolo odhalené hodnotenie Štúdie uskutočniteľnosti projektu Národného kultúrneho a kongresového centra (NKKC). Vypracovať ju dalo rovnomenné združenie, ktorého cieľom je vznik tohto dôležitého prvku občianskej vybavenosti, zásadného pre ďalší rozvoj Bratislavy. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) pri Ministerstve financií SR síce potvrdil jeho výhodnosť, výsledky štúdie však expresívne skritizoval minister financií Igor Matovič.

Čítať viac

Nové Mesto a Immocap sa dohodli, mestská časť podporí projekt Nový Istropolis

29.11.2021 13:24:00 Adrian Gubčo

Spory medzi mestskou časťou Bratislava – Nové mesto a developerom Immocap Group, ktorý pripravuje prestavbu areálu Istropolis, sa nateraz zdajú byť zažehnané. Ako oznámil starosta Nového Mesta Rudolf Kusý na sociálnej sieti, obom stranám sa podarilo dohodnúť na splnení garancií developera voči verejnosti. Podľa starostu ide o veľké víťazstvo, v skutočnosti to skôr pripomína divadlo.

Čítať viac

Nové Mesto žiada zachovanie kultúrnej funkcie Istropolisu pod hrozbou sankcií, investor ich odmieta

23.09.2021 17:48:29 Adrian Gubčo

Horúca diskusia o budúcnosti priestoru, kde sa dnes nachádza komplex Domu odborov Istropolis, pokračuje aj naďalej. Okrem aktivistov je hlasná aj mestská časť Nové Mesto, ktorá ústami starostu Rudolfa Kusého žiada od developera Immocap splnenie viacerých požiadaviek. Obávajúc sa osudu PKO, za prípadné nesplnenie záväzkov žiada sankcie. Tie developer považuje za neprimerané.

Čítať viac

Národné kultúrne a kongresové centrum: Ktoré je najlepšie?

10.08.2021 09:52:00 Adrian Gubčo

Čoskoro by malo byť známe, ktorá ponuka na lokalitu a projekt pre Národné kultúrne a kongresové centrum (NKKC) je najlepšia. Odborná komisia, zostavená združením NKKC, by mala predstaviť výsledky štúdie uskutočniteľnosti, kde porovnávala vízie potenciálnych partnerov v Novom Istropolise, Inchebe alebo Novom Lide. Ktoré z uvažovaných centier by mohlo mať na základe známych informácií najväčšiu šancu byť NKKC?

Čítať viac

Kultúrno-kongresové centrum v Novom Istropolise: Čo prinesie Bratislave?

26.05.2021 14:13:19 Adrian Gubčo

Hoci je Nový Istropolis veľký projekt, jeho najvýraznejšou súčasťou má byť nové kultúrno-kongresové centrum. Developer Immocap hovorí, že pôjde o špičkovú modernú sálu s európskymi parametrami, ktorá bude viac než dôstojnou náhradou pôvodného Domu odborov Istropolis a jeho kongresovej časti. Presné detaily sa však odhaľujú až teraz a s nimi aj možnosti, ktoré môže centrum metropole priniesť.

Čítať viac

Proti búraniu Istropolisu spustili petíciu, developer reaguje

13.04.2021 14:48:14 Adrian Gubčo

Plánovaná prestavba územia, kde sa dnes nachádza Dom odborov Istropolis, budí aj naďalej vášne. Aktivisti a odborníci zo združenia DOCOMOMO pripravili Petíciu za záchranu Istropolisu, v ktorej žiadajú zachovanie Istropolisu a jeho vyhlásenie za pamiatku. Na túto iniciatívu zareagoval developer Immocap, pripravujúci Nový Istropolis, ktorý pripomína, že petícia zamlčiava dôležité fakty.

Čítať viac

Hlavné mesto a Bratislavský samosprávny kraj sú otvorení prestavbe Istropolisu

18.02.2021 17:00:00 Adrian Gubčo

Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy ani Bratislavský samosprávny kraj neodmietajú premenu areálu Domu odborov Istropolis, hoci výmenou za určité verejnoprospešné opatrenia. Vyjadrili sa tak pre agentúru SITA. Na toto stanovisko už reagoval aj developer Immocap, ktorý prisľúbil, že pripomienky mesta aj kraja bude pri riešení projektu rešpektovať.

Čítať viac

Diskusia okolo Nového Istropolisu pokračuje, aktivistom sa nepáči

18.01.2021 12:12:50 Adrian Gubčo

Predloženie projektu Nového Istropolisu na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) nebolo spojené len s predstavením detailov konkrétnych riešení projektu, ale aj s odmietavými reakciami a pripomienkami voči zámeru. Najaktívnejšia je v tomto smere organizácia DOCOMOMO, ktorá obvinila developera Immocap z devastácie kultúrnych hodnôt a rozporuje súlad zámeru s Územným plánom.

Čítať viac

Nový Istropolis odhaľuje ďalšie detaily

03.12.2020 17:47:19 Adrian Gubčo

Predstavenie zámeru prestavby areálu Istropolisu v priebehu leta vyvolalo veľký záujem verejnosti. Developer Immocap odvtedy postupne dávkoval nové informácie o projekte, ktorý má zmeniť Trnavské Mýto a prispieť ku vzniku nového subcentra Bratislavy. Dnes boli zverejnené ďalšie detaily, keďže bol Nový Istropolis podaný na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA).

Čítať viac

Ako zmení Nový Istropolis Bratislavu

23.09.2020 13:25:00 Adrian Gubčo

Zámer Nového Istropolisu je momentálne celkom logicky asi najviac diskutovaným investičným zámerom v Bratislave. Podstatná časť debát sa sústredí na otázku asanácie pôvodného Domu odborov Istropolis, ide však len o jednu z tém, o ktorých by sa malo hovoriť. Druhou – možno ešte podstatnejšou – je perspektíva ďalšej budúcnosti Trnavského Mýta a Bratislavy a spôsob, akým ju Nový Istropolis môže ovplyvniť.

Čítať viac

Dom odborov Istropolis sa nedá zachrániť

28.07.2020 13:30:00 Adrian Gubčo

Predstavenie Nového Istropolisu vyvolalo z logických dôvodov mimoriadny záujem médií a obrovský počet reakcií. Veľká väčšina sa venuje jedinej téme – asanácii pôvodného komplexu Istropolis. Milovníci modernistickej architektúry obviňujú developera z neúcty voči historickému a kultúrnemu odkazu budovy, investor Immocap sa bráni, že pôvodný Istropolis bol neudržateľný. Čo sú dôvody takéhoto postoja?

Čítať viac

Nový Istropolis sa odhaľuje

16.07.2020 12:55:25 Adrian Gubčo

ČLÁNOK BOL AKTUALIZOVANÝ Dnešným dňom sa odhaľuje podoba dalšieho dlhoočakávaného bratislavského projektu: známe sú prvé detaily prestavby komplexu Istropolis, ikonickej stavby, tvoriacej už automatickú súčasť Trnavského mýta, asi najdôležitejšieho dopravného uzlu v meste. Developer Immocap oslovil pre návrh prestížnu architektonickú kanceláriu KCAP, víťaza medzinárodnej súťaže.

Čítať viac

Istropolis pokračuje v odhaľovaní detailov: Kultúrne centrum pomôžu navrhnúť poprední medzinárodní experti

24.09.2019 08:35:00 Adrian Gubčo

Developer Nového Istropolisu, spoločnosť Immocap Group, postupne rozbieha komunikáciu, ktorá povedie až k odhaleniu novej podoby developmentu. Po oznámení prvých detailov k súťaži na transformáciu zásadného územia, kde dnes stojí Dom odborov Istropolis, teraz pripomína ďalšie informácie, ktorými sa snaží dokázať, že nový projekt bude pre Bratislavu výrazným prínosom.

Čítať viac

Developer predstavuje ďalšie detaily k Istropolisu: Búranie starého komplexu je takmer isté

12.09.2019 08:15:00 Adrian Gubčo

Spoločnosť Immocap Group včera oznámila, že víťazom súťaže na oživenie územia v priestore Istropolisu na Trnavskom mýte sa definitívne stáva architektonická kancelária KCAP. Popritom bolo poukázané na problémy súčasného komplexu, z čoho viacmenej už jasne vyplýva, že preferovanou možnosťou je zánik pôvodnej budovy a jej nahradenie novou štruktúrou.

Čítať viac

YIT ustupuje od projektu prestavby Istropolisu

21.08.2019 14:30:00 Adrian Gubčo

Developer YIT Slovakia vystúpil z projektu prestavby komplexu Domu odborov Istropolis na Trnavskom mýte. Táto správa prichádza len niekoľko dní po mediálnom šume súvisiacom s odhalením neaktuálnej vizualizácie možnej podoby územia od jedného z účastníkov architektonickej súťaže. Developer tak ostáva plne pod kontrolou spoločnosti Immocap Group.

Čítať viac

Aká bude budúcnosť Istropolisu?

16.08.2019 10:20:00 Adrian Gubčo

V bratislavskej komunite postupne rastie záujem o budúcnosť komplexu Domu odborov Istropolis, ktorý bol už pred časom predaný spoločnostiam Immocap Group a YIT Slovakia. Po náznakoch o tom, že na areál prebehla medzinárodná urbanisticko-architektonická súťaž, unikla prvá z vizualizácií, čo vzbudilo ďalšiu záplavu reakcií. Aká bude naozaj budúcnosť tohto komplexu?

Čítať viac

Mapa projektu

Komentáre

Najčítanejšie

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube