Adrian Gubčo 11.02.2020 08:50

Aktivita Metropolitného inštitútu rastie, čoskoro rozbehne ďalšie súťaže a participáciu

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) začína byť v meste čoraz viac aktívny a na najbližšie obdobie pripravuje rozbeh ďalších projektov a procesov. Ide o súčasť nového prístupu k verejnému priestoru i zapájaniu verejnosti do rozvoja mestského prostredia. Rast aktivity súvisí s postupným posilňovaním personálnych kapacít inštitúcie, ktorá má byť elitným pracoviskom Hlavného mesta SR Bratislavy.

K už rozbehnutým aktivitám MIBu z minulého roka sa čoskoro pridajú ďalšie, predovšetkým v podobe architektonických súťaží, ale aj participačných procesov, ktoré budú naviazané na tieto súťaže a niektoré väčšie projekty Hlavného mesta, týkajúce sa verejného priestoru či tvorby koncepčných materiálov.

Ešte v priebehu minulého roka Hlavné mesto oznámilo, že Metropolitný inštitút by mal v najbližších rokoch vyhlásiť približne 42 architektonických súťaží. Na moju otázku, o aké súťaže ide, mesto odmietlo odpovedať s vysvetlením, že MIB ich zoznam časom zverejní, dá sa však predpokladať, že nemalú časť z toho budú tvoriť architektonické súťaže na nové nájomné bytové domy, ktoré chce aktuálne vedenie Bratislavy budovať.

Prvá z týchto súťaží na bytový dom na Terchovskej ulici v štvrti Trnávka už bola vyhlásená a v tomto čase už mali byť známe jej výsledky. MIB však s predstavením víťaza súťaže mešká a neupresnil, kedy to napraví. Po súťaži by v zmysle dávnejšie uvádzaného harmonogramu mala prebehnúť participácia miestnych obyvateľov, aby bol projekt prispôsobený aj potrebám lokálnej komunity.

K ďalším priebehajúcim súťažiam patrí hľadanie novej podoby promenády na Železnej studničke, kde sa čoskoro pristúpi k druhej etape súťaže, ktorá je tzv. francúzskeho formátu (t.j. v prvej etape záujemcovia zašlú portfóliá a v druhej súťaží len menší okruh tímov na základe referencií), a predovšetkým súťaž na nové riešenie Námestia SNP a Kamenného námestia. Podľa oficiálneho harmonogramu by mali uchádzači aktuálne predkladať svoje portfóliá, na základe ktorých komisia vyberie najspôsobilejšie tímy pre postup do ďalšieho kola.

K blížiacim sa súťažiam by malo patriť hľadanie podoby ďalšieho nájomného domu – tentoraz na Parkovej ulici v ružinovskom Prievoze, nová vízia kúpeľov Grössling, súťaž na Archív mesta Bratislavy na Bazovej ulici či Depozitár pre Galériu a Múzeum mesta Bratislavy, a v neposlednom rade hľadanie budúcnosti Komenského námestia.

 

Komenského námestie

 

Oživenie Komenského námestia bolo jedným z prvých projektov novozaloženého MIBu, ktorý oficiálne vznikol 1. apríla 2019. V lete minulého roku bola upravená asfaltová plocha na tomto staromestskom námestí, kde pribudlo voľné sedenie, mobilná zeleň, osvetlenie a menšie pódium, kde bol organizovaný kultúrny program.

Súčasťou programu bolo aj zisťovanie názorov verejnosti smerujúce k zhodnoteniu kvalít priestoru a požiadaviek na budúcnosť námestia. Vo forme dotazníka, rozhovorov i stretnutí sa vyjadrilo približne 1.400 ľudí. Podľa Magistrátu títo ľudia námestie v budúcnosti vidia ako „bezbariérový zelený priestor s vyššími stromami a  vodozádržnými opatreniami, bez áut, bez horúčavy a s príjemnou mikroklímou a s mobiliárom, ktorý podporuje funkciu oddychu, kultúry, dialógu medzi generáciami a rozvoja komunity“.

Výstupy z procesu sa majú stať podkladom pre Útvar tvorby mestských priestorov MIB, ktorý pripravuje využitie námestia na leto. „Budeme pracovať s mobilnou zeleňou, tieniacimi prvkami, vytvárať priestor pre oddych či organizovanie aktivít komorného charakteru, napríklad výstav, stretnutí či aktivít pre deti,“ uviedla Natália Puschmannová z tohto útvaru MIB.

Daný režim bude fungovať až do vyhlásenia samotnej súťaže. Na tej chce MIB a Hlavné mesto spolupracovať so Slovenským národným divadlom, ktorého podzemné priestory pod námestím výrazne determinujú možnosti budúceho využitia alebo podoby exteriérových priestranstiev. Odhadovaný dátum spustenia súťaže zatiaľ oznámený nebol.

 

Krížna ulica dostane novú podobu, súčasťou úprav má byť nová zeleň, širšie chodníky či cyklotrasa

 

Iným typom aktivít je participácia na Krížnej ulici a v okolí, ktorá predchádza pripravovanej modernizácii Ružinovskej električkovej radiály. V zmysle zmluvy o dielo podpísanej s projektantom modernizácie musí tento zabezpečiť rekonštrukciu Krížnej ulice od fasády k fasáde, teda kompletne pretransformovať ulicu na kvalitný mestský priestor. V týchto dňoch sa spúšťa proces zapájania verejnosti do prípravy novej vízie Krížnej.

Jednotlivé aktivity v rámci participačného procesu vychádzajú z typického modelu podobných participácii, MIB tak zbiera podnety pomocou dotazníka, ďalším krokom budú susedské prechádzky a stretnutia, okrúhle stoly a i. Tieto aktivity by mali prebiehať v priebehu jari a leta 2020, celkovo by mala byť participácia ku Krížnej dokončená a vyhodnotená do konca roka. Proces organizuje novovzniknutá Kancelária participatívneho plánovania MIB

Mesto vníma Krížnu ako mestskú triedu s množstvom obchodov a kaviarní a s viacerými priľahlými verejnými priestormi, ktoré sú rozličnej kvality. Nový projekt by to mal zmeniť a radikálne zvýšiť úroveň života miestnych obyvateľov. Detaily nie sú známe, z kuloárov však zaznievajú informácie o doplnení zelene, cyklotrás či rozšírenia chodníkov.

 

Hlavné mesto zatiaľ netvorí MIB v úplnom súlade s tým, čo sa uvádzalo v programovom dokumente Plán Bratislava. Zdroj: Platforma pre Bratislavu

 

Napriek rastúcemu objemu projektov a aktivít ostáva Metropolitný inštitút stále pomerne tajomnou organizáciou. Pôvodne bol (mnou) mienený ako etalón nového prístupu k mestu založený na špičkovej expertíze a otvorenosti, v realite je však dostupných informácií málo. MIB stále nemá vlastnú webstránku a jeho zamestnanci nie sú dohľadateľní. Vedenie organizácie je v rukách dočasného riaditeľa, nové výberové konanie sa zatiaľ nespustilo.

Možno aj preto vyvoláva v mnohých existencia MIBu dojem, že ide o akúsi mestskú architektonickú kanceláriu s politicky spriaznenými zamestnancami. Inštitút mal však pokrývať tému rozvoja mesta ďaleko širšie, nielen cez prizmu architektúry a verejného priestoru, ale aj na strategickej a analytickej úrovni, čo sa zatiaľ deje len v obmedzenej miere (hoci je už v príprave Manuál tvorby verejných priestranstiev aj nový strategický plán – nazvaný Metropolitný plán, inak aj PHSR 2020-2030). Predovšetkým však ešte stále Hlavné mesto prostredníctvom inštitútu neukazuje svoj názor na dôležité rozvojové problémy, ktoré Bratislavou aktuálne hýbu.

Kľúčové odbory, ktoré majú na starosti kontakt smerom k verejnosti, vznikli len nedávno – Kancelária participatívneho plánovania v novembri 2019, odbor komunikácie dokonca len vo februári 2020. Oneskorený vznik týchto zásadných častí inštitúcie je masívnym zlyhaním doterajšieho vedenia organizácie, ale predovšetkým vedenia Hlavného mesta, ktoré ohrozilo etablovanie MIBu ako rešpektovanej odbornej organizácie.

Význam prístupu k správe mesta založeného na odbornosti a dátach je totiž stále v Bratislave podceňovaný, až negovaný. Ak má MIB naplniť svoje ciele, bude si musieť vybudovať veľkú dôveru u odbornej i laickej verejnosti, ale aj vo vzťahu k zastupiteľom a zamestnancom Hlavného mesta, predovšetkým Magistrátu HM SR.

Zo všetkých týchto strán pretrvávajú pochybnosti o zmysluplnosti existencie MIBu, čo je len prirodzené. Bez efektívnej komunikácie nebude inštitút schopný splniť veľkú úlohu, ktorá ho čaká: zmeniť Bratislavu na mesto, ktoré bude patriť ku globálnym lídrom v kvalite života.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.