Adrian Gubčo 24.05.2021 16:24

Výstavba diaľnice D4 medzi Jarovcami a Račou je vo finálnej fáze

Výstavba kľúčových častí diaľnice D4, ktorá v budúcnosti vytvorí obchvat Bratislavy, vstupuje do finálnej fázy. Ako oznámilo Ministerstvo dopravy SR, na Lužnom moste cez Dunaj boli úspešne vykonané záťažové skúšky. Okrem toho sa začínajú procesy technického odovzdania ďalších úsekov diaľnice, ako aj dôležitého napojenia rýchlostnej cesty R7 na dopravný systém mesta.

Zdroj: D4R7 Construction

Vďaka úspešnému zvládnutiu záťažových skúšok možno Lužný most označiť za technicky dokončený. Jednotlivé časti mosta boli spojené v priebehu minulého roka po viac ako dvoch rokoch výstavby. Mohutné súmostie, ktoré premosťuje nielen Dunaj, ale aj priľahlé ramená a lužné lesy, má približne tri kilometre a tvorené je štvoricou úsekov.

Západné predmostie zahŕňa prístupové polia, kríženie hrádze a Jarovecké rameno. Ďalšou časťou je most ponad kajakársku dráhu (Veľký Zemník), kde sa v budúcnosti očakáva vznik športoviska medzinárodného významu. Treťou časťou je samotný most ponad Dunaj, ktorý má v tejto časti približne tristometrovú šírku, pričom most musel zachovať plavebnú dráhu o šírke 150 metrov a výške 10 metrov pri najvyššej úrovni hladiny pre plavbu. Poslednou časťou je východné predmostie, ktoré je vybudované ponad lesmi aj Biskupickým kanálom, pričom bolo nutné ponechať migračné koridory pre zver.

V najbližších mesiacoch budú prebiehať ešte dokončovacie práce, čo zahŕňa nainštalovanie značenia či osvetlenia. Dobudovaná už je inak vozovka, zábrany voči vtákom aj lávky pre chodcov a cyklistov. Tieto majú po tri metre, pričom jedna strana bude určená chodcom, druhá cyklistom. Ako dodáva Ministerstvo dopravy SR, most bude osvetlený približne 500 metrov od petržalskej strany (pri výjazde na Jarovce), vrátane časti pre chodcov. Druhá časť mosta osvetlená byť nemôže kvôli ochrane hniezdiaceho vtáctva. Cyklisti napriek tomu získajú inú formu osvetlenia cyklotrasy.

Ministerstvo dopĺňa, že sa postupuje aj na ostatných častiach stavby. Najďalej je realizácia diaľnice medzi križovatkami Čierna Voda (Vajnory) a Rača, kde sa začalo technické odovzdanie stavby na predčasné užívanie. To isté udáva o úseku medzi križovatkami Rusovce (Petržalka) a Ketelec (Bratislava – Juh), čo súvisí práve s mostom. Vďaka rýchlemu postupu sa má v priebehu týchto dní spustiť aj technické odovzdávanie úseku R7 medzi križovatkou Ketelec a po križovatku Slovnaftská. Pracuje sa aj na úseku D4 pod diaľnicou D1. Očakávané spustenie všetkých týchto úsekov je v priebehu tohto roka.

Problematickými sú časti medzi križovatkou Jarovce a Rusovce, kde sa nanovo buduje násyp pod diaľnicou D4, alebo vyústenie R7 do križovatky Prievoz. Najväčšou komplikáciou je však križovatka diaľnice D4 a D1, kde je potrebné dobudovať jednotlivé zjazdové vetvy tak, aby mohli vodiči prechádzať z jednej diaľnice na druhú (prečítajte si rozhovor s ministrom dopravy aj na túto témy). Tieto úseky si pravdepodobne ešte nejakú dobu počkajú. V prípade križovatky D1 a D4 nebudú všetky cesty dokončené a odovzdané do užívania ani počas tohto roka.

V každom prípade, už v dohľadnej dobe bude najdrahší infraštruktúrny projekt v dejinách nezávislého Slovenska takmer úplne dokončený. Po plnom dobudovaní, teda aj úseku medzi Račou a Záhorskou Bystricou, resp. Záhorskou Bystricou a štátnou hranicou s Rakúskom, vytvorí diaľnica D4 obchvat Bratislavy. R7 by zas mala odľahčiť dopravu na cestách cez obce na juhovýchodných predmestiach metropoly. Projekt vzniká vo verejno-súkromnom partnerstve (PPP), koncesionár Združenie Obchvat Nula ho vybuduje a bude 30 rokov prevádzkovať za celkovo 1,9 miliárd eur.

 

 

Monumentálne inžinierske dielo – ktorým diaľnica D4, bez ohľadu na iné aspekty projektu, je – by malo podľa Ministerstva dopravy SR priniesť výrazné zlepšenie dopravy v hlavnom meste Slovenska. Účelom cesty je najmä odklonenie tranzitu, predovšetkým kamiónov, z vnútorného obchvatu (alebo prieťahu) mesta. Doterajšie vyťažovanie diaľnice D1 v rámci mesta malo negatívne efekty na dopravu, životné prostredie, ale aj únosnosť Prístavného mosta, ktorý je najzaťaženejším cestným úsekom na Slovensku.

Podľa odhadov by sa mal Prístavný most odľahčiť o 15,11% pri osobnej a o 49,62% pri ťažkej doprave. V  roku 2045 stúpne odľahčenie mosta pri súčasných predpokladoch a trendoch rastu individuálnej automobilovej dopravy na 24,5%. Ide o nemalé úspory, ktoré odľahčia dopravu v celom meste. Najviac zaťaženou má byť D4 v úseku Ivanka-sever – Čierna Voda, kde bude jazdiť takmer 45.000 áut denne.

Veľmi výrazne budú prínosy výstavby nových ciest cítiť v prvých rokoch ich existencie obyvatelia obcí Rovinka, Dunajská Lužná, Kvetoslavov, Šamorín, Hamuliakovo a ďalších. V tejto časti Slovenska prudko rastie počet obyvateľov, ktorý využíva najmä automobily a jedinú prístupovú cestu do Bratislavy. To bolo dôvodom katastrofálnych dopravných zápch, ktoré zasahovali aj integrovanú autobusovú dopravu. Zlepšenie situácie očakávajú aj obyvatelia bratislavských mestských časti Podunajské Biskupice a Vrakuňa.  

Na druhej strane, projekt je zároveň predmetom kritiky. V minulosti sa objavili námietky, že za sumu 1,9 miliárd eur sa v podstate dali vyriešiť dopravné problémy Bratislavy, a to vo forme udržateľnej a ekologickej dopravy. Daná suma by pravdepodobne stačila na dobudovanie a modernizáciu električkových radiál, nákup vozov, vybudovanie kompletnej siete cyklotrás, zriadenie P+R parkovísk na okraji mesta, vybudovanie siete terminálov integrovanej osobnej prepravy a azda aj na výstavbu niekoľkých dlho odkladaných cestných prepojení vnútri mesta. Prínos všetkých týchto opatrení by mohol byť ešte väčší a dlhodobejší.

Je totiž celkom možné, že všetky zlepšenia v dôsledku vzniku D4 a R7 budú mať obmedzenú účinnosť. Upozorňované je predovšetkým na efekt tzv. „dopravnej indukcie“, kedy vznik novej infraštruktúry podnieti jej intenzívnejšie využívanie. Po niekoľkých rokoch sa tak môžu cesty opäť zahltiť a problémy sa zápchami sa obnovia. Obzvlášť pravdivé to môže byť v prípade R7. Jej vznik podnieti intenzívnejšiu suburbanizáciu a cesta bude navyše zaústená do Bajkalskej ulice spôsobom, ktorý môže viesť k zahlteniu blízkych ulíc aj R7 samotnej.

V tejto chvíli ale ide už o v podstate zbytočnú diskusiu. Zásadné úseky diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 sú rozostavané alebo dokončené, Slovensko bude ešte bude takmer tri desaťročia platiť koncesionárovi masívne ročné platby a rozvoj verejnej dopravy v Bratislavy bude financovaný predovšetkým z eurofondov. Z dlhodobého hľadiska je obchvat určite potrebný, hoci možno z hľadiska hodnoty za peniaze boli ešte pred ním aj vhodnejšie investície. Bez ohľadu na to, v slovenskej metropole bude už onedlho dokončený ďalší výrazný a dôležitý projekt.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.