Adrian Gubčo 20.09.2018 14:30

Šiesty bratislavský most rastie, s ním rastú aj kontroverzie

Práce na výstavbe diaľničného obchvatu D4 a rýchlostnej cesty R7 (D4R7) postupne akcelerujú. Stavebné práce sa rozbiehajú na viacerých úsekoch nových komunikácii, vrátane náročnejších stavieb – k tým najnáročnejším a najvýznamnejším patrí nové premostenie Dunaja, vznikajúce východne od Jaroviec a južne od areálu Slovnaftu. Ozývajú sa však aj kritici.

Zdroj: Združenie Obchvat Nula

Nový most vzniká v rámci úseku D4 Jarovce – Ivanka Sever, ktorý má celkovú dĺžku 22,6 kilometrov a obsahovať bude 45 mostov. Buduje v profile 2+2, s možnosťou rozšírenia v prípade mostu cez Dunaj na 3+3. Mostný objekt sa bude začínať približne v oblasti križovatky Rusovce, preklenie Jarovské rameno, nádrž Veľký Zemník a Dunaj a formou estakád premostí aj chránené územie Biskupické Luhy. Celková dĺžka mostného objektu nad Dunajom bude 2.930 metrov.

Stavebník, ktorým je konzorcium Združenie Obchvat Nula, v rámci šetrenia zmenil konštrukciu mosta, ktorý mal byť pôvodne zavesený, na klasickejší trámový most. Vďaka podobným zásahom sa podarilo celú sústavu stavieb, teda diaľnicu D4 od Jaroviec po Raču a rýchlostnú cestu R7 od križovatky Prievoz po obec Holice vysúťažiť za 1,9 miliardy eur vo forme PPP projektu. Pôvodný predpoklad dokončenia v októbri 2020 aktuálne nie je pravdepodobný.

Ambíciou projektu D4 a R7 je výrazne zlepšiť dopravnú situáciu v Bratislave odvedením tranzitnej a nákladnej dopravy z vnútromestských častí diaľnice D1, čo by malo uľahčiť najviac preťažovaným úsekom, napríklad Prístavnému mostu. Pôvodná odhadovaná suma za obchvat bola až 4,5 miliardy eur, cenová súťaž tak prispela k jej výraznému zníženiu. To sa však odzrkadlilo na zmenách pôvodného projektu, a práve tieto zmeny sú dnes kritizované.

Ako tvrdí Asociácia bratislavských vodáckych klubov, zmenená konštrukcia pilierov ohrozí bezpečnosť plavcov a malých plavidiel v rieke, keďže oproti prvotným plánom majú byť piliere priamo v toku namiesto brehov. Stavebník takéto tvrdenia samozrejme odmieta, o veci rozhoduje Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ktoré vykonalo štátny stavebný dozor.

Faktom však ostáva, že zmena pôvodného projektu by nemala trápiť len vodákov, ale oveľa širšie skupiny – architektov, verejný sektor, ale aj bežných obyvateľov. Jedným z dôsledkom zmien je aj radikálny pokles architektonickej a krajinotvornej kvality stavby, ktorá sa z ďaleko zaujímavejšieho vstupu do dunajskej krajiny mení na obyčajnú inžiniersku stavbu.

Mosty podobného typu – teda kľúčové dopravné tepny v metropolách – sa nestavajú provizórne na niekoľko rokov, ale štandardne na jedno storočie. Vo vyspelých, ale aj menej vyspelých krajinách bývajú zároveň symbolom modernosti a snahy o prekonanie dovtedajších technických a inžinierskych schopností. Preto sa na ne organizujú architektonické súťaže v zastúpení interdisciplinárnych tímov zložených z architektov aj inžinierov. V Bratislave sa také niečo stalo len raz (pri súťaži na Most SNP), a ani najnovší most nie je výnimkou – tomto prípade dokonca došlo ešte k zhoršeniu navrhovaného vzhľadu mosta.

Je ťažké hľadať odpoveď, čím je spôsobené, že Slovensko už dlhé roky prakticky pri žiadnej verejnej stavbe nebolo schopné vyhlásiť architektonickú súťaž, resp. donútiť stavebníka k jej organizácii. Okrem nového mosta sa to týka aj Národného futbalového štadióna, bratislavského letiska, bratislavského klientskeho centra, kaštieľa v Rusovciach, rekonštrukcie Hlavnej železničnej stanice alebo nových objektov SAV budovaných z eurofondov.

Argumentácia cenami ani časom neobstojí, keďže príprava projektov bola takmer vždy pomalá, pričom architektonická súťaž by ju výraznejšie neovplyvnila, kým pri cenách platí, že súťaž by ich mohla vygenerovať nižšie. Ak opomenieme aj klientelizmus, zostáva jediný záver: neuveriteľná zaostalosť kompetentných, ktorým chýba základná spoločenská úroveň, aby rozumeli pojmom ako odbornosť, estetika alebo cit.

Mimochodom, súťaže sa pravidelne konali aj v období, keď v krajine vládla „ľudová demokracia“. Čo to vypovedá o dnešku, je veľmi smutné.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.