Adrian Gubčo 12.10.2021 12:54

Strecha Lisovne v Palme ľahla popolom, developer chce budovu zachovať

Udalosťou uplynulého víkendu bol v Bratislave masívny požiar budovy Lisovne, výrazného objektu v areáli bývalého podniku Palma. Ten je momentálne v procese príprav na budúcu výstavbu – developer Corwin tu plánuje nové susedstvo s bývaním, kanceláriami aj verejnými priestormi. Okolo požiaru sa okamžite vyrojilo množstvo teórií.

Autor: Matej Grébert

Palma patrila v minulosti k významným producentom rastlinných olejov a tukov, pričom výroba sa v areáli pri Račianskej ulici a neďaleko od železničnej stanice Predmestie datuje už od roku 1920. Firme sa napriek zmenám majiteľov aj režimov darilo – a závod sa postupne rozširoval. Veľké rekonštrukcie prebehli v rokoch 1950—1953 a potom po roku 1960. V tomto období sa do veľkej miery dotvorila zástavba Palmy, ktorá sa zachovala až do druhej dekády 21. storočia.

V roku 2019 však bolo oznámené, že majiteľom vtedy už neaktívneho závodu sa stala spoločnosť Corwin. Developer ohlásil plány na radikálnu premenu priestoru, pričom k tvorbe konceptu zástavby bola prizvaná známa kancelária Gehl Architects. Väčšina pôvodných objektov mala zaniknúť. Štyri z nich sa však majú zachovať – výrazné Silo, Zámočnícka dielňa a dvojica mlynov. A práve jeden z nich, „Starý Mlyn“, alebo aj Lisovňa, zachvátil v priebehu soboty požiar.

Zasiahnutá bola najmä mohutná strecha budovy, v dôsledku čoho bol požiar pomerne masívny. Zasahovalo niekoľko hasičských tímov z Nového Mesta, ale aj Ružinova, Petržalky, Podunajských Biskupíc či Starého Mesta. Obete na životoch ani zranení hlásení neboli. Inak to už ale vyzerá v prípade samotnej budovy. Pohľad na objekt po zahasení požiaru nasvedčuje, že došlo k výraznému poškodeniu – strecha napríklad zanikla v podstate úplne. To vedie k úvahám o ďalšom osude stavby. Rozličné diskusie sa rozbehli aj ohľadne príčin požiaru.

Corwin samotný konštatuje, že presné príčiny požiaru dnes ešte nie sú známe. „Momentálne sú príčiny vzniku požiaru predmetom policajného vyšetrovania a preto by akékoľvek úvahy boli len v rovine špekulácií,“ hovorí Michal Hájek, Head of Marketing & PR v Corwine. Zároveň ale dopĺňa, že incidenty tu nie sú zriedkavé. „Je však potrebné povedať, že vniknutia nepovolaných osôb sme v tejto časti areálu riešili pravidelne. Podobnú situáciu, našťastie s lepším koncom sme naposledy riešili pred dvoma týždňami, kedy strážnik identifikoval požiar potom, čo nepovolané osoby založili oheň práve v objekte starej lisovne a museli byť privolaní hasiči.“ Ani prítomnosť dvojice strážnych služieb nestačí na to, aby sa podarilo problémy zažehnať.

M. Hájek považuje neustále stráženie tak veľkého areálu za nereálne. „Pri tak veľkom brownfielde, ktorého podstatná časť je nevyužívaná a teda bez sociálnej kontroly a ktorý susedí z dvoch strán s dráhou železnice kde je minimálny pohyb ľudí, je zabezpečiť jeho stráženie v praxi veľmi ťažké až neudržateľné, tobôž nie 24 hodín 7 dní v týždni,“ vysvetľuje. Na tento stav Corwin upozorňuje dlhodobo. Za najlepšie riešenie neudržateľnej situácie považuje urýchlený rozbeh povoľovania nového projektu a tým pádom aj spustenie revitalizácie územia, spojenej s rekonštrukciou starších objektov.

Či sa to ale bude po tomto víkende týkať aj Lisovne, je nateraz otázne. „Predbežný odhad škody presahuje sumu 260 000 Eur, aktuálne však máme minimum zodpovedných informácií. Najviac nás však mrzí, že oheň zasiahol práve drevený krov, ktorý bol jednou z najunikátnejších častí tohto objektu,“ hodnotí Hájek známe informácie. Budova bola súčasťou konceptu novej Palmy a nateraz ňou ostáva. „Našim cieľom naďalej je adaptovať túto spomienku na priemyselné dedičstvo na nové využitie, aby v budúcej Palme bolo tento odkaz cítiť. Teraz však musí prebehnúť dôkladná analýza stavu odborníkmi a až následne sa budeme vedieť v tomto ohľade vyjadriť presnejšie,“ upozorňuje hovorca developera.

Corwin má za to, že urobil pre ochranu areálu i budovy maximum. „Celý areál Palmy je, odkedy sme sa stali jeho vlastníkom, oplotený a zabezpečený. V časti okolo Sila a medzi severným a centrálnym vstupom do areálu dokonca aktuálne prebiehajú aj búracie práce. To znamená, že v čase vypuknutia požiaru sa v areáli pohybovali okrem bezpečnostnej služby aj robotníci,“ popisuje. Samotný objekt je odpojený od energií, vody a plynu. Ak teda požiar vznikol cudzím zavinením, podpaľač musel do areálu vniknúť vynaliezavým spôsobom.

Pokiaľ nedôjde ku skutočnému riešeniu, nie je úplne vylúčené, že sa podobná nehoda nezopakuje – a to aj napriek stráženiu či oploteniu. Corwin pripúšťa, že budova môže aj naďalej chátrať a riziko problémov bude rásť. „Bolo nám však od počiatku jasné, že pre záchranu tejto zanedbanej industriálnej budovy je najdôležitejšia rýchlosť a jej obnove je potrebné sa venovať čo najskôr – čo sa nám vzhľadom na prieťahy v povoľovacích procesoch zatiaľ nepodarilo,“ uzatvára Michal Hájek. Prvá etapa je momentálne v posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), druhá, ktorej súčasťou je aj Lisovňa, čaká na zmenu Územného plánu.

 

Koncepcia novej Palmy. Lisovňa je označená ako "Old Mill". Zdroj: Corwin

 

Hoci zdôvodnenia developera znejú logicky, ešte počas požiaru sa okamžite objavili rozličné teórie, ktoré zdôvodňovali jeho príčiny. Podľa niektorých išlo Corwinu o odstránenie budovy, ďalšie dodávali, že sa takto ušetrilo na búraní, keďže strecha mala byť z azbestu (resp. z eternitu, teda azbestocementu). Corwin to kategoricky odmietol. „Zachytili sme tiež mnohé divoké konšpiračné teórie o samotnom požiari, ako napríklad, že strecha bola z eternitu a jej požiar do okolia chrlil škodlivé látky. To je samozrejme nezmysel – aj vyšetrovateľ HAZÚ (Hasičský a záchranný útvar) potvrdil, že strecha bola plechová,“ vysvetľuje vo svojom stanovisku.

Okrem toho by takýto krok nedával žiaden zmysel. Lisovňa nie je chránená ako národná kultúrna pamiatka, preto v podstate nič developerovi nestojí v ceste, aby ju zrovnal so zemou. Takisto je nezmysel, že by bolo cieľom investora ušetriť na nákladoch, aj keby sa v objekte nakoniec azbest nachádzal. Podpáliť stavbu namiesto odborného rozloženia strechy by bolo praktikou hodnou primitíva z 90-tych rokov 20. storočia, trestnou a navyše katastrofálnou pre dlhodobo budovaný imidž. Corwin si však dáva na svojom obraze záležať, o čom svedčí angažovanie popredných architektov, podpora architektonických podujatí, odborno-popularizačných publikácií alebo umiestňovanie umeleckých diel v jednotlivých projektoch - ale aj plánované zachovávanie budovy, hoci to robiť vôbec nemusel.

Nateraz je tak najpravdepodobnejšie, že oheň vznikol v dôsledku prítomnosti ľudí bez domova alebo asociálov, ktorí sa v budove skrývali pred zimou. Výsledkom je našťastie „len“ zhorená strecha. Pre developera z toho vyvstávajú problémy, týkajúce sa riešenia stavu budovy aj ochrany areálu. V kontexte Bratislavy je to komplikácia o to vážnejšia, že môže čakať aj roky, kým kvôli obštrukciám konečne získa povolenia aspoň pre prvú etapu. Časový odhad výstavby druhej a tretej etapy teraz nemožno ani len predvídať.

Bez ohľadu na to, či chceme nadŕžať developerom alebo nie, je pravdou, že zdĺhavé povoľovacie procesy, kedy je možné odvolávať sa a podávať tie isté pripomienky opakovane, nepomáhajú ničomu. Zvlášť to neprospieva budovám, ktoré sú naozaj v zlom stave a každým rokom sa ich stav zhoršuje. Predražovanie výstavby a komplikovanosť procesov odrádza mnohých investorov, ktorí by mohli mať za iných okolností o rekonštrukcie záujem. Miera byrokracie presiahla únosnú mieru, kedy negatíva ďaleko prevyšujú pozitíva.

Môže to byť aj prípad Palmy, ktorá sa za dva roky, odkedy ju developer získal, pohla iba čiastočne. Možno len dúfať, aby ju nepostihol podobný osud, ako niektoré iné známe bratislavské projekty: Sky Park od Penta Real Estate bude od zisku pozemkov po celkové dokončenie vo vývoji približne 17 rokov, príprava centra Nivy trvala HB Reavisu 16 rokov – z toho výstavba zabrala len 4 roky. Eurovea bude vznikať dokopy 21 rokov, odkedy prvotný investor, írska spoločnosť Ballymore Properties, kúpil pozemky na nábreží Dunaja, až po dokončenie druhej etapy developerom J&T Real Estate.

Aj toto je jeden z dôvodov, prečo tu kvalitné projekty, sledujúce súčasné trendy, na vysokej architektonickej úrovni a vhodne dotvárajúce mestské prostredie, vznikajú tak ťažko. Obeťou prieťahov sa stávajú nielen chátrajúce staršie domy, ale aj mesto samotné a jeho základná zložka: obyvatelia, ktorí nemajú k dispozícii dostatok nových bytov v dobrej, mestskej zástavbe. Bratislava si tým zarába na ešte väčšie problémy v budúcnosti. Iné – plné cesty alebo hoci aj požiare budov čakajúcich na obnovu – cíti už dnes.

 

Pozrite si Lisovňu po požiari na videu. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.