Adrian Gubčo 11.07.2025 14:38
Projekty, ktoré spoja Bratislavu. Slovenská metropola je roztrhnutá, v najbližších rokoch sa to zmení
Kým mnohé tradičné európske veľkomestá možno označiť za celistvé a kompaktné, Bratislava bola počas svojho vývoja narušená veľkými dopravnými stavbami, asanáciami a nedokončenými urbanistickými víziami. Dodnes je tak charakteristická narušenými väzbami medzi jednotlivými štvrťami a výraznými bariérami. V posledných rokoch ale boli ohlásené aj naštartované projekty, ktoré môžu tieto nedostatky prekonať.
Zdroj: Vydrica Development, JTRE, Immocap
Bratislava bola až do začiatku 20. storočia pomerne malé a organicky rastúce mesto s vysokou hustotou zástavby. Nevymykala sa tým zo štandardu vtedajších stredoeurópskych, resp. uhorských miest. Po roku 1918 a najmä po druhej svetovej vojne sa však stala hlavným mestom Slovenska, čomu mal zodpovedať aj jej charakter. V spojení s povojnovým nástupom modernistického urbanizmu to viedlo k obrovským zásahom do pôvodnej tváre mesta.
Bol to práve modernizmus, ktorý priniesol výstavbu obrovských dopravných stavieb priamo v srdci Bratislavy. Nevyhnutne to viedlo k odstráneniu starších štruktúr, čo sa najviac prejavilo pri výstavbe Mostu SNP a Staromestskej ulice. Kriticky sa charaktere niektorých lokalít podpísala aj asanácia celých štvrtí, ktoré sa ale potom nepodarilo nahradiť novou zástavbou.
Na rozdiel od iných veľkomiest, v Bratislave sa doteraz zachovali veľké nezastavané plochy, ktoré desaťročia chátrali – a to priamo v centre. Absencia ich zmysluplného využitia viedla k narušeniu urbanistických väzieb aj k pocitu akejsi malosti či provinčnosti mesta.
Meniť sa to začalo najmä v poslednom desaťročí. Zrealizované boli viaceré projekty, ktoré nahradili nedostatočne využívané areály alebo prázdne plochy vo vnútornom meste. Ich aktivovaním sa zrevitalizovalo nielen dané územie, ale v podstate celá štvrť. Napriek tomu ešte stále zostáva niekoľko území, ktoré na urbanizáciu čakajú. Ich premena môže zmeniť vnímanie celého mesta.
Bratislava sa postupne sceľuje, stále však ostávajú výrazné bariéry. Autor: Nino Belovči / YIM.BA
Vydrica
Obnova zástavby na mieste historických štvrtí Vydrica a Zuckermandel v bratislavskom Podhradí je z urbanistického hľadiska absolútne zásadná. Mesto pôvodne vzniklo práve v úzkej väzbe medzi Dunajom a hradným kopcom. Tieto štvrte tak patria k najstarším miestam, kde sa Bratislava rozvíjala. Ich deštrukciou v 40-tych až 70-tych rokoch 20. storočia došlo nielen ku kultúrnym, ale aj zásadným spoločenským a urbanistickým škodám.
Situácia sa začala meniť v minulom desaťročí, keď sa vybudoval nový Zuckermandel od JTRE. Vychádzal pritom z Územného plánu zóny Podhradie, ktorý priniesol koncepciu obnovy zástavby mestského typu, čiastkovo nadväzujúcej na tradičný blokový urbanizmus s aktívnymi ulicami. Na tento ÚPZ nadviazali aj plány developera Vydrica Development, ktorý pracuje na premene plôch medzi Kúriami (zachovanými časťami Zuckermandlu) a Mostom SNP.
Nová Vydrica tak bude tvorená hustou štruktúrou, voľne asociujúcou pôvodné Podhradie. Osou lokality sú, resp. budú obnovené ulice Floriánska, Oeserov rad a Vydrica, riešené ako pešie zóny. Nové domy budú polyfunkčné, kombinovať tak budú bývanie alebo kancelárie s aktívnym prízemím, kde budú umiestnené obchody a služby. Jadrom územia má byť Vodná veža, pretvorená na kultúrny objekt a prezentáciu archeologicky významnej pamiatky. Pohyb v priestore skvalitňujú pešie prepojenia s priehľadmi na Bratislavský hrad, resp. Dunaj.
Ambíciou investora aj urbanistov z kancelárií Compass či Marko&Placemakers je nadviazať na historické jadro a vytvoriť jeho priame pokračovanie. Druhým cieľom je dobudovať prepojenie medzi centrom, Zuckermandlom a nábrežím a takpovediac dopovedať výstavbu nového Podhradia. To pôvodné bolo totiž po takmer úplnej asanácii nahradené novými budovami. Pocitovo tak má vzniknúť oveľa väčšie jadro Bratislavy.
Prvá etapa Vydrice je dnes už dokončená, v príprave sú druhá a tretia. Ich dokončenie, očakávané do konca tohto desaťročia, prinesie dramatickú zmenu priamo v najvzácnejšej lokalite Bratislavy. Spojenie so stredovekým centrom nebude stále úplné, keďže projekt nerieši problém Mosta SNP a jeho rámp. Napriek tomu spraví z Bratislavy pocitovo väčšie mesto.
Postupne sa obnovujúce Podhradie. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Florian Residence
Predovšetkým rezidenčný projekt Florian Residence od spoločnosti Alto Real Estate vzniká na dlhšiu dobu prázdnom pozemku v susedstve Ul. Imricha Karvaša a budovy Národnej banky Slovenska. Ide o prvú etapu z troch, ktorá má do lokality postupne priniesť polyfunkčnú zástavbu s ďalším bývaním a službami v parteri jednotlivých objektov. Prvá časť developmentu by mohla byť dokončená už tento rok.
Ide o lokalitu, ktorá bola v minulosti zastavaná. Nachádzali sa tu nízke jednopodlažné, výnimočne dvojpodlažné domy predmestského charakteru, doplnené o menšie továrne. Pochádzali z čias, keď bola Bratislava ešte relatívne malé mesto a len postupne začala expandovať severovýchodným smerom. To platilo až do druhej polovice 20. storočia.
V tom čase už prebiehal masívny rozvoj nových sídlisk, ktorý mala doplniť veľkorysá prestavba centra v duchu vtedajších predstáv o vhodnom urbanizme. Hlavnú stanicu s nábrežím mala spojiť významná trieda, tzv. Priečna os, popri ktorej by vznikli významné budovy. Pretnúť mala aj starú štvrť, čo viedlo k asanácii domov s víziou nahradenia experimentálnym sídliskom Starohorská. Jeho súčasťou mali byť výškové budovy a segregovaný pohyb pomocou lávok.
Z tohto plánu zostal prakticky len jeden dom a prázdne plochy. Meniť sa to začalo v priebehu posledných rokov, keď sa začala výstavba Florian Residence. Po úplnom dokončení, teda vybudovaní druhej etapy v podobe dvojice domov s parkovo upraveným nádvorím a tretej, v rámci ktorej by mohol vzniknúť výškový akcent, vznikne kultivované mestské prostredie, nové priečne väzby pre peších, lepšie verejné priestory, služby a pomerne kvalitná architektúra od kancelárií JRKVC, GutGut (pôvodné ateliéry) a Bethem Crouwel Architects (finálna podoba).
Štvrť Blumentál sa tak lepšie spojí s okolím Námestia slobody, „priblíži“ sa historickému centru a celkovo sa rozšíri. V organizme mesta zanikne akási čierna diera, podobne, ako to bolo v minulosti v prípade projektov Blumental a Stein2. Staré Mesto sa stane omnoho celistvejším.
Florian Residence vytvorí mestskú štrukúru na mieste práznych, zanedbaných plôch. Zdroj: Alto Real Estate
Istropolis
Dominantou Trnavského mýta bol dlhodobo Dom odborov Istropolis, veľkorysý komplex od legendárnej trojice architektov Končeka, Skočeka a Titla. Tvorený bol výškovou budovou, nižším Domom techniky a Domom detí a napokon kongresovou časťou, ktorá sa významne podpísala na kultúrnom živote mesta v 80-tych a 90-tych rokoch minulého storočia. Nanešťastie, veľkoleposť tohto komplexu bola nakoniec aj jeho skazou, keďže v podmienkach súkromného vlastníctva bol neudržateľný.
Po jeho asanácii v posledných dvoch rokoch ho má teraz nahradiť nový projekt, tvorený omnoho bohatšou štruktúrou aj väčšou intenzitou funkcií. Developer Immocap tu v spolupráci s kanceláriami KCAP a Cityförster pripravuje kombináciu bývania, pracovísk, služieb a kultúry. Naplánovaný je celý mestský blok, tvorený šiestimi budovami – dvomi kancelárskymi vrátane výškovej dominanty a štyrmi rezidenčnými – doplnený o prepojené kultúrno-spoločenské centrum s bizniscentrom. Výhľadovo tu vznikne ešte jedna veža.
Súčasťou projektu majú byť námestia, park či cyklotrasy, výrazne sa majú skultivovať verejné priestory a očakáva sa aj osadenie viacerých prvkov z pôvodného Istropolisu. Kultúrno-spoločenské centrum sa má vyznačovať vysokou flexibilitou a má vynahradiť nedostatok podobného typu zariadení v Bratislave – dokonca sa hovorí o určitej náhrade bývalého PKO. Výstavba má prebehnúť v rokoch 2025-2031.
Istropolis bude zásadným prvkom oživenia Trnavského mýta a zmeny jeho súčasného statusu. Dnes ide o tranzitný priestor, ktorý je výrazne zanedbaný a v mysli väčšiny ľudí braný ako miesto vysokej koncentrácie ľudí bez domova či asociálov. Po novom by sa ale malo stať akýmsi sekundárnym centrom mesta, ktoré sa stane cieľovou destináciou. Jedným z efektov však bude aj lepšie spojenie Nového Mesta s Ružinovom a Starým Mestom a nahradeniu ďalšej „čiernej diery“ omnoho atraktívnejším prostredím.
Istropolis zmení podobu Trnavského mýta a lepšie prepojí Nové Mesto s Ružinovom a Starým Mestom. Zdroj: Immocap
Nové Lido a Southbank
Dvojica projektov, nazývané Nové Lido a Southbank, patrí aktuálne k najdiskutovanejším zámerom v Bratislave. Vzniknúť totiž majú v priestore medzi Starým mostom, dunajskou hrádzou, Prístavným mostom a Einsteinovou ulicou. Táto lokalita sa medzi mestskými plánovačmi označuje ako Celomestské centrum – Petržalka a v súčasnosti je tvorená brownfieldami, záhradkárskou kolóniou a nevyužitými plochami, prevažne tvorenými náletovou zeleňou.
Z pohľadu časti verejnosti a aktivistov ide o vzácne prírodné územie. Proti tomu ale stojí pohľad urbanistov aj investorov, teda JTRE (Nové Lido) a Penta Real Estate (Southbank). Panuje všeobecná zhoda na tom, že urbanizácia tohto priestoru je akýmsi chýbajúcim dielikom na ceste k tomu, aby sa Bratislava stala skutočne mestom na Dunaji a nie pri Dunaji. Rovnako sa výstavbou novej štvrte stane slovenská metropola na pocit skutočným veľkomestom.
Koncepcia rozvoja tohto územia ráta s výstavbou pomerne kompaktnej mestskej štruktúry, dotvorenej o sériu vysoko kvalitných verejných priestorov. V priestore medzi Dunajom a hrádzou vznikne park prírodného charakteru, doplnený o lagúnu s plážou. Jadrom územia bude námestie, nadväzujúce na Nám. M. R. Štefánika. Vzniknúť má aj centrálny park, mestský bulvár alebo líniový office park. V rámci Southbanku zas vznikne séria „bowls“, priehlbní so zachovanou pôvodnou zeleňou a rozličnými formami využitia.
Výstavba CMC Petržalka má priniesť okolo päťtisíc bytov, žiť tu tak bude viac 10-tisíc obyvateľov. Umiestnené tu budú pracoviská pre ďalšie desaťtisíce, verejné priestory s potenciálne celomestským významom, ako aj obrovská mestská hala s kapacitou viac ako 10-tisíc divákov. Výhľadovo sa počíta so vznikom električkovej trate a vybudovaním nového železničného terminálu, TIOP Einsteinova. Jednotlivé brehy Dunaja by mohol prepojiť promenádny most pre peších a cyklistov.
Ide tak o obrovský zámer, ktorý skutočne preorientuje Bratislavu k Dunaju. Jeho efekt by mohol byť ešte výraznejší ako v prípade projektu Eurovea, ktorý v roku 2010 dramaticky zmenil obraz slovenského hlavného mesta. Dôležitý je však nielen ako spojnica jednotlivých brehov, ale aj ako spôsob priblíženia vyše 100-tisícovej Petržalky k rieke.
Bariérou je v tomto smere Einsteinova ulica, ktorá bola naplánovaná ako ťažisková komunikácia už za socializmu, pričom mala byť preklenutá futuristickou zástavbou. Táto vízia sa ukázala ako naivná a v porevolučnom období sa vzťah Petržalky s nábrežím narušil ešte viac výstavbou diaľnice D1. Nanešťastie, dostatočná v tomto smere nie je ani vízia Nového Lida, keďže tu má vzniknúť len menšia lávka.
Napriek tomu sa vznikom novej štvrte minimálne vytvorí väčší tlak na riešenie tohto problému. Ak by nad diaľnicou vznikol akýsi „ekodukt“ pre ľudí, resp. plató, dôjde k skutočnému spojeniu oboch bratislavských brehov.
Nové Lido prepojí dva brehy Dunaja, čím dá Bratislave charakter veľkomesta. Zdroj: JTRE
Prepojené mesto nie je sci-fi
Ako sa ukazuje, po desaťročiach úvah sa projekty, ktoré prinášajú víziu celistvého mesta, stávajú realitou. Každý z menovaných projektov prispeje k zásadnej zmene mentálneho obrazu Bratislavy. S výnimkou CMC Petržalka by mohli byť dokončené už na začiatku budúcej dekády, takže nejde o akúsi vzdialenú úvahu, ale o prichádzajúci novú realitu.
Bratislava bude pripomínať štandardné veľkomestá. Človek bude môcť kráčať od nábrežia pri Moste Lanfranconi po Trnavské mýto a späť cez pravý breh Dunaja, pričom neopustí mestotvorné prostredie s vysokým dôrazom na kvalitné verejné priestory. Pôjde o obrovský kontrast oproti nedávnej minulosti, keď bolo centrum mesta limitované na jeho historické jadro a pár priľahlých ulíc a námestí.
Nie všetky problémy budú vyriešené. Dopravné bariéry v podobe Staromestskej, Einsteinovej či Filiálky pravdepodobne nebudú do konca desaťročia vyriešené, dokonca nebude ani jasné, akým spôsobom by sa mali riešiť. Napriek tomu ale bude Bratislava konečne tým, čím mala byť už dávno: kompaktným mestom, v mnohých ohľadoch držiacim krok s vyspelými európskymi metropolami.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
