Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 24.03.2022 13:18

Národné kultúrne a kongresové centrum v ohrození?

Zámer vzniku Národného kultúrneho a kongresového centra (NKKC) v Bratislavy by mohol byť ohrozený. Vyplýva to z včerajšieho uznesenia Vlády SR, ktorá zrušila staršie uznesenie, podľa ktorého by sa finančne podieľala na jeho realizácii. Stalo sa tak na návrh ministra financií Igora Matoviča. Aký bude teraz ďalší postup, nie je známe, podľa všetkého však nemožno vylúčiť ani odsunutie vytvorenia tohto potrebného prvku kultúrno-spoločenskej infraštruktúry.

Article Big

Ideová predstava konferencie v Novom Istropolise. Zdroj: Immocap

Vízia vzniku NKKC sa intenzívnejšie diskutuje od roku 2019, kedy s ňou prišlo občianske združenie Národné kultúrne a kongresové centrum, blízke viacerým osobnostiam z oblasti kultúry a organizácii Globsec. Iniciátori, ktorí majú skúsenosti s organizovaním veľkých kultúrnych podujatí aj medzinárodných kongresov, upozornili, že Bratislava nemá pre špičkové eventy adekvátne priestory. Existujúce kultúrne sály alebo kongresové centrá sú malé, s nedostatočnou kvalitou a slabou úrovňou. Bratislava aj Slovensko tým prichádzajú o peniaze, návštevníkov i prestíž.

Preto je podľa nich potrebné vybudovať Národné kultúrne a kongresové centrum, ktoré by zahŕňalo hlavnú sálu s kapacitou približne 3-tisíc miest na sedenie a teoreticky až 5-6-tisíc miest na státie, vedľajšiu sálu, samostatné konferenčné priestory, priestranné foyer a ďalšie priestory, potrebné pre organizáciu významných medzinárodných kongresov a podujatí. Vláda SR sa s názorom iniciatívy stotožnila. Popritom prisľúbila finančnú podporu – a to až do výšky 60 miliónov eur. Podmienená bola kvalitou projektu s vysokou hodnotou za peniaze.

To bolo ešte pred pandémiou a výmenou vládnej garnitúry, avšak aj nová vláda v septembri 2020 nadviazala na predošlé debaty. Finančná podpora bola podmienená vypracovaním Štúdie uskutočniteľnosti zo strany OZ, ktoré by potvrdilo návratnosť investície. Združenie túto úlohu splnilo. Jej súčasťou bolo porovnanie viacero alternatív umiestnenia a riešenia centra, analyzovaná bola ÚHP a konzultovaná s Inštitútom kultúrnej politiky. Záverom bolo, že projekt môže byť pre štát návratný, hoci treba doriešiť model spolupráce, financovania a lepšie zhodnotiť alternatívy.

Štúdia občianskeho združenia každopádne odporúčala umiestniť NKKC v Novom Istropolise, projekte pripravovanom developerom Immocap. Na mieste pôvodného Domu odborov Istropolis má vzniknúť polyfunkčný súbor, ktorý by okrem kancelárskej a rezidenčnej časti obsahoval aj kultúrno-kongresové centrum s hotelom. Práve tu by mohlo vzniknúť NKKC, pričom developer deklaruje, že svoj projekt prispôsobil požiadavkám iniciatívy. Podľa združenia, tento zámer prináša najmenej rizík a bude realizovaný najskôr – developer už rozbehol povoľovací proces a odstraňuje pôvodnú zástavbu.

Na štúdiu zareagoval aj minister financií Igor Matovič. Nevyberaným slovníkom skritizoval proces výberu lokality, označil ho za netransparentný a združenie považuje za previazané s developerom Nového Istropolisu. Vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti bolo podľa neho zbytočnou nadprácou, akýkoľvek výber vraj bude robiť štát cez transparentnú verejnú súťaž a financie nateraz neuvoľní. Do veľkej miery tak poprel uznesenie vlastnej vlády, ktorej bol v septembri 2020 predsedom.

Nejakú dobu bolo okolo NKKC ticho, teraz však minister financií opäť zasiahol – na ostatnom rokovaní Vlády SR predložil návrh na zrušenie uznesenia bývalej vlády z februára 2020 a v znení uznesení z júna a septembra 2020 o uvoľnení prostriedkov na NKKC. Vláda ministrov návrh podporila.

Iniciatíva za NKKC takéto rozhodnutie prirodzene odmieta. „Potreba kultúrneho a kongresového centra je objektívna skutočnosť, ktorá bola potvrdená aj Útvarom hodnoty za peniaze,“ hovorí Miroslav Križan, štatutárny zástupca NKKC. „Budeme aj naďalej hľadať všetky možnosti s vládou a ďalšími relevantnými inštitúciami aby v Bratislave takéto centrum vzniklo.“ Faktom však je, že ďalší rozvoj projektu sa týmto výrazne skomplikoval. Pre Bratislavu to rozhodne nie je dobrá správa.

 

Národné kultúrne a kongresové centrum sa navrhuje aj v Novom Lide. Zdroj: J&T Real Estate

 

Nanešťastie, s informáciou o zrušení uznesenia o vládnej podpore neprišiel dodatok alebo komentár, aký bude ďalší postup Vlády SR. Na jednej strane sa dá pochopiť, že v aktuálnej situácii, kedy sa krajina snaží zotaviť z pandémie a zároveň musí reagovať na vojnu v susednom štáte, sú financie presmerované na akútnejšie problémy. Zároveň ale treba jasne vyjadriť stanovisko k otázke vzniku NKKC. Potreba jeho vybudovania je totiž objektívnym faktom, pričom neexistencia kvalitného kongresového centra je výraznou bariérou rozvoja metropoly.

Ako vyplýva z analýzy, vypracovanej spoločnosťou Ernst&Young (EY), Bratislava bola pred dvoma rokmi približne na 177. mieste v rebríčku medzinárodných kongresových destinácií podľa International Congress and Convention Association. Susedné metropoly (Viedeň, Praha, Budapešť) sa pritom všetky nachádzajú v prvej dvadsiatke. Viedeň bola natoľko atraktívna, že približne štvrtinu ponúk na kongresy musela odmietať. Bratislavu predbiehajú aj mestá ako Krakov, Ľubľana, Záhreb, Graz, Poznaň alebo Salzburg. Hanebne vyznievalo aj porovnanie na národnej úrovni.

Hlavným dôvodom slabého postavenia je absencia systematickej podpory kongresového odvetvia (MICE odvetvia) a chýbajúce priestory pre organizovanie podujatí na najvyššej úrovni. V Bratislave sa pre organizáciu koncertov či stretnutí nachádza výstavisko v Inchebe a niekoľko športových hál a štadiónov, reálne veľké kultúrne centrum ale neexistuje. Kongresové centrum na súčasnej úrovni je na tom rovnako. Preto je potrebné vybudovať nové, čo vysvetľuje snahy iniciatívy NKKC.

Benefity môžu byť rozsiahle. EY vypočítalo, že pri 60% obsadenosti NKKC, teda 200 podujatiach (30 kongresov či konferencií a 100 podnikových podujatí) ročne by ekonomika Slovenska ročne získala asi 85 miliónov eur. Štát by na daniach vygeneroval 9-12 miliónov ročne, mesto by získalo dva milióny eur navyše. NKKC by vygenerovalo aj približne tisícku pracovných miest. Do úvahy treba vziať aj sekundárne dopady v podobe posilnenia značky mesta a štátu, výmeny informácií a rozvoja inovácií, rozvoja služieb, zameraných na bonitnejších klientov či lepšie sezónne rozdelenie návštevnosti.

Pandémiou najsilnejšie zasiahnuté sektory, kultúra a cestovný ruch, by tak získali potrebné stimuly. Pozitívne by sa to odrazilo na podobe bratislavských ulíc, kde v dôsledku pandémie zaniklo mnoho prevádzok a zostali po nich prázdne priestory. Mesto by sa tak mohlo začať ešte rýchlejšie revitalizovať.

Analytici pripomínajú, že napriek týmto benefitom, z hľadiska súkromného investora nejde o návratnú investíciu – nie je príjemcom daní a štandardný developer nemá desaťročia, aby sa mu vrátili prvotné náklady. Preto je pomerne bežné, že sa na budovaní takýchto centier podieľa štát, resp. verejný sektor (a to až v troch štvrtinách prípadov). Čisto z verejných zdrojov vzniklo koncertné a kongresové centrum Harpa v Reykjavíku (za 164 miliónov eur), ICE Krakow (83 miliónov eur), ako PPP projekty SwissTech Lausanne (120 miliónov) a Convention Centre Dublin (380 miliónov), verejný sektor s prispením EÚ fondov zafinancoval vznik kongresového centra v Katoviciach (88 miliónov eur). Verejný sektor sa musí nejakým spôsobom podieľať aj na vzniku NKKC v Bratislave.

Presne preto by Vláda SR mala veľmi otvorene povedať, ako si predstavuje ďalší vývoj tohto zámeru. Z hľadiska rozvoja krajiny a jej hlavného mesta ide o strategický projekt mimoriadneho významu. Dôležitý je aj preto, lebo sa postupne blíži termín ďalšieho predsedníctva SR v Rade EÚ, ktoré bude v roku 2030. Predsedníctvo si vyžadujuje existenciu kvalitných priestorov pre medzinárodné stretnutia, pričom jeho organizácia nezastaví život v celom meste. 

Pri tradične pomalom postupe v povoľovaní je tak najvyšší čas, aby sa o centre rozhodlo. Inak hrozí Bratislave blamáž a nevyužitie príležitosti – javy typické pre mesto aj celú krajinu. Ako zvyčajne, trpieť tým bude široká verejnosť.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Súvisiace články

Útvar hodnoty za peniaze odporúča vznik Národného kultúrneho a kongresového centra, minister financií zámer kritizuje

16.12.2021 13:26:20 Adrian Gubčo

V priebehu včerajška bolo odhalené hodnotenie Štúdie uskutočniteľnosti projektu Národného kultúrneho a kongresového centra (NKKC). Vypracovať ju dalo rovnomenné združenie, ktorého cieľom je vznik tohto dôležitého prvku občianskej vybavenosti, zásadného pre ďalší rozvoj Bratislavy. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) pri Ministerstve financií SR síce potvrdil jeho výhodnosť, výsledky štúdie však expresívne skritizoval minister financií Igor Matovič.

Čítať viac

Boj o NKKC pokračuje: Incheba a JTRE spochybňujú závery občianskeho združenia, Immocap kritiku odmieta

22.12.2021 17:20:09 Adrian Gubčo

V priebehu minulého týždňa bola konečne zverejnená analýza Občianskeho združenia Národné kultúrne a kongresové centrum (OZ NKKC), ktorá mala odpovedať na otázku, kde by sa tento dôležitý prvok vybavenosti mal nachádzať. Pracovná skupina za najlepší návrh označila Nový Istropolis od Immocapu, čo ostatní developeri odmietajú. Odkazujú pritom na posudok Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP).

Čítať viac

Národné kultúrne a kongresové centrum: Ktoré je najlepšie?

10.08.2021 09:52:00 Adrian Gubčo

Čoskoro by malo byť známe, ktorá ponuka na lokalitu a projekt pre Národné kultúrne a kongresové centrum (NKKC) je najlepšia. Odborná komisia, zostavená združením NKKC, by mala predstaviť výsledky štúdie uskutočniteľnosti, kde porovnávala vízie potenciálnych partnerov v Novom Istropolise, Inchebe alebo Novom Lide. Ktoré z uvažovaných centier by mohlo mať na základe známych informácií najväčšiu šancu byť NKKC?

Čítať viac

Komentáre