Adrian Gubčo 06.10.2021 13:20

Metropolitný inštitút predstavil ďalšie manuály, tentokrát venované zeleni

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) pokračuje v príprave nových koncepčných materiálov, tvoriacich rozšírenie Manuálu verejných priestorov. Dvojica najnovších publikovaných Princípov a štandardov sa týka zelene – konkrétne usmernení pri jej výsadbe a starostlivosti o ňu. Od využívania manuálu si sľubuje správne vysádzanie stromov či dlhšiu životnosť zelene.

Ako MIB uvádza, zeleň bola vždy neoddeliteľnou súčasťou Bratislavy, ktorá je historický spätá s okolitou krajinnou zeleňou. V meste by mala tvoriť komplexnú sieť zelenej infraštruktúry, teda prepájať jednotlivé dôležité priestranstvá medzi sebou. Navyše, je dôležitá z hľadiska zmierňovania vplyvov klimatických zmien. Preto je potrebné s ňou pri rozvoji mesta plánovať, a to tak, aby sa novovysadenej, ale aj existujúcej zeleni v mestských podmienkach darilo a bola zdravá. Rovnako dôležitá je však aj starostlivosť, ktorú MIB označuje za jeden z dlhodobých problémov Bratislavy.

Aj preto pripravila organizácia ďalšie pokračovania Manuálu verejných priestorov v podobe dvojice materiálov: Princípov a štandardov starostlivosti o zeleň v meste a Princípov a štandardov zelene. Ide o sériu pravidiel, usmernení a príkladov, ako so zeleňou v Bratislave narábať. „Podarilo sa nám pripraviť zrozumiteľný návod pre všetkých, ktorí majú záujem vysádzať novú zeleň podľa najnovších poznatkov, aby sa predĺžila jej životnosť,“ hovorí Roman Žitňanský, riaditeľ sekcie verejných priestorov na Metropolitnom inštitúte Bratislavy. Materiály sú pomerne rozsiahle a detailné.

„V manuáloch tiež vysvetľujeme, ako sa správne starať o zeleň, popisujeme techniky ošetrujúcich rezov, či aká by mala byť veľkosť výsadbovej jamy v pomere ku koreňovému balu a ďalšie parametre, aby každý kto bude vykonávať v meste výsadbu či starostlivosť, mal návod, ktorým sa môže riadiť,” vysvetľuje Žitňanský. Materiály sú robené tak, aby boli okamžite aplikovateľné do praxe. Mesto aj mestské organizácie tak už môžu s manuálmi pracovať a využívať – čo sa už stalo v prípade výsadby stromov na Trnavskom mýte či úprav chodníkov na Ulici Prokopa Veľkého, Jeséniovej, Vajnorskej či Račianskej, kde sa vytvorili nové súvislé výsadbové plochy alebo rozšírili existujúce. Manuál sa využíva aj pri nových projektoch MIBu.

Vďaka aplikácii manuálov sa majú v budúcnosti redukovať situácie, kedy tvoria stromy či vysadená zeleň prekážku na chodníku z dôvodu nesprávnej výsadby a starostlivosti, prípadne nebezpečné situácie, kedy rozrastené koruny tvoria vizuálnu bariéru pre vodičov pri priechodoch pre chodcov alebo neumožňujú vidieť protiidúce auto. Výhodné to má byť aj pre zeleň, ktorá si takto zabezpečí dlhšiu životnosť. Princípy a štandardy zelene sa venujú aj vysádzaniu stromoradí s ohľadom na uličné profily, výsadbe na parkoviskách alebo podmienkam pre výsadbu.

R. Žitňanský ukazuje potenciál manuálu na príklade Štefánikovej ulice. „Ak sa dnes pozrieme na Štefánikovu ulicu, tak vidíme, že pred desiatimi rokmi sa pri vysádzaní stromov nemyslelo na to, že raz bude na tomto mieste taká dopravná záťaž a stromy dosiahnu takú veľkosť, že ich vzdialenosť od fasád bude nedostačujúca, čo sa prejaví na tvare ich koruny a samotnej stabilite stromu. Pozabúda sa aj na dodatočné prekopávky spôsobené inštaláciou inžinierskych sietí, kedy sú dreviny vystavené riziku a ich poškodenie sa prejaví až po rokoch.” V budúcnosti sa tak mesto takýchto situácii vyvaruje.

Materiál, zameraný na údržbu zelene, sa zas venuje postupom pri zhodnotení stav drevín, nárokom na povýsadbovú starostlivosť a tiež sú vysvetlené správne techniky zásahov. Priblížená je aj ochrana stromov pri výstavbe, ktorá sa výrazne podieľa na poškodzovaní zelene, alebo ochrana pred zvieratami (močiacimi psami). Odborný manuál vychádza z už spracovaných arboristických publikácií, ktoré detailne približujú štandardy ochrany a údržby zelene.

Tak ako aj zvyšok Manuálu, dokumenty sú pre mesto a mestské organizácie záväzné a dopĺňajú napríklad "manuál asfaltovania". Pre mestské časti, súkromné spoločnosti či developerov majú odporúčací charakter. MIB sľubuje, že ešte tento rok prinesie ďalšie koncepčné materiály, konkrétne princípy osvetlenia, dláždenia, osádzania reklamy a prístreškov MHD. Ich postupná aplikácia má prispieť k unifikácii a zvýšenej kvalite prvkov verejného priestoru.

 

Mesto už využilo manuál pri obnove chodníkov na Vajnorskej ulici

 

Vznik Manuálu verejných priestorov, spoločne so súvisiacimi princípmi a štandardami, je dosiaľ najužitočnejším materiálom z dielne Metropolitného inštitútu. Jeho aplikácia do konkrétnych riešení pri pretváraní verejného priestoru v meste má potenciál oveľa hlbšej zmeny, ako to je pri mnohých iných, „ikonickejších“ projektoch. Mesto zároveň nastavuje kvalitatívny štandard, ktorý by mali mestské časti aj developeri – vo vlastnom záujme – dosiahnuť.

Dvojica najnovších dokumentov sa zameriava na mimoriadne dôležitú oblasť zelene, ktorá je v Bratislave spojená s mnohými emóciami. Časť verejnosti je ochotná za každú cenu chrániť akúkoľvek zeleň, počnúc vzácnymi parkami, končiac zvyškovými plochami s náletmi a burinou. Taktiež narába s tvrdením, že v meste je málo zelene, príp. že zelene nie je nikdy dosť. Menej ju však už zaujíma kvalita a starostlivosť o ňu, čo v spojení s jej rozsahom vedie ku katastrofálnemu stavu mnohých stromov, trávnatých plôch, parkov a stromoradí.

Hoci absencia vzťahu k tvorbe kvalitných parkov, záhrad a zelene vo všeobecnosti je možno daná už historicky – ako tvrdí krajinný architekt a spoluautor manuálu Michal Marcinov pre Denník N, v tomto smere zaostávame možno stáročia – dnes je úloha odbornosti o to dôležitejšia. Mestá sú výrazne vystavené vplyvom klimatických zmien a aspoň niektoré z nich dokáže zeleň redukovať. Určite to platí minimálne o prehrievaní, zachytávaní vody a psychickej pohode. To ale neznamená, že mesto má byť tvorené budovami, oddelenými zelenými pláňami. Udržateľný a klimaticky odolný urbanizmus je totiž aj o tom, že umožňuje redukciu zaberania krajinnej zelene.

Väčší dôraz na kvalitu namiesto kvantity by tak možno prispel k uvedomeniu, že Bratislava má naozaj dosť zelene, vrátane parkov a parčíkov. Ich nízka úroveň, zanedbanosť, neschopnosť poskytnúť viacero možností pre rekreáciu a celková zastaranosť je jedným problémom. Druhým je ich neprepojenosť, keďže mnohým uliciam chýbajú zelené línie – kvalitné stromoradia, dôležitá súčasť zelenej infraštruktúry. Ak sa však začnú v tomto smere robiť pokroky, pričom nové materiály sú k tomu predpokladom, situácia a celkové vnímanie sa môže zmeniť. Predovšetkým sa ukáže, že vyššia hustota zastavanosti skutočne nemusí byť problémom.

Budúcnosť mesta tak nespočíva v pretváraní všetkých voľných plôch na parky. Nová Bratislava má byť kompaktná, porovnateľne hustá ako vnútorné mestá európskych metropol, s aktívnymi ulicami a preferenciou verejnej, cyklistickej a pešej dopravy. Zároveň má mať ale ulice navrhnuté tak, aby mohli byť všade stromoradia, aby mohla vznikať kvalitná zeleň vo vnútroblokoch a aby bol z každej štvrte dostupný obnovený park s precízne udržiavanými stromami, kríkmi, kvetmi či trávnikmi, ako aj možnosťami pre rekreáciu a pobyt.

Tvorba podobných koncepčných materiálov je ďalší malý krôčik, ktorým sa mesto môže dostať bližšie k tejto vízii. Ďalším je jej realizácia. Na to však bude treba nielen viac peňazí, ale aj odvahy.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.