Adrian Gubčo 02.04.2020 14:40

Metropolitný inštitút Bratislavy má jeden rok, zmena mesta je stále skôr ambíciou

Presne pred rokom vznikol v Bratislave Metropolitný inštitút, odborné pracovisko Hlavného mesta v oblasti architektúry, plánovania a strategického rozvoja. Inštitút mal byť kľúčovým nástrojom pre zmenu Bratislavy na mesto so špičkovou kvalitou života. Rok po jeho vzniku sa túto ambíciu zatiaľ darí naplniť len čiastočne a s pochybnosťami.

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) patrí ku kľúčovým cieľom, vyplývajúcim z publikácie Plán Bratislava – Návod pre lepšie mesto, ktorá je programovým dokumentom súčasného vedenia Hlavného mesta. MIB zaujíma v celej knihe centrálnu polohu: mesto chce svoj rozvoj a politiku založiť na odbornosti, objektívnych faktoch a dátach, a presne na to má slúžiť MIB ako špičkové pracovisko, ktoré bude tvoriť vízie, koncepcie a strategické materiály. Náplňou jeho práce má byť aj vzdelávanie verejnosti, architektonické súťaže či skvalitňovanie verejného priestoru.

Schválenie vzniku MIBu bolo jednou z prvých vecí, ktoré súčasné vedenie po svojom nástupe na úrad zrealizovalo, pričom potvrdilo ambíciu, že chce postupovať podľa modelu, načrtnutého v knihe. Ten stanovoval vznik štvorice sekcií – (1) strategického plánovania, (2) rozvoja a plánovania mesta, (3) komunikácie, participácie a vzdelávania a nakoniec (4) sekcie prevádzky a špecifických činností.

V rámci sekcií sa mali tvoriť jednotlivé útvary, ktoré by sa špecializovali na rozličné činnosti: napríklad v Sekcii rozvoja a plánovania mesta by vznikli útvary územného plánovania, súťaží a projektov alebo Útvar verejného priestoru. V Sekcii komunikácie, participácie a vzdelávania mali vzniknúť útvary komunikácie a vzdelávania, participácie a pod hlavičkou tejto sekcie má byť aj uvažované Centrum rozvoja mesta.

Rok po vzniku MIBu sa už tvorí kostra budúcej mohutnej inštitúcie, ktorá postupne priberá jednotlivé aktivity. Mesto naplánovalo jej budovanie v troch fázach – štartovacej, transformačnej a stabilizačnej – z ktorej by už malo prechádzať na finálnu. Výkon inštitútu by tak mal priebežne rásť a po ukončení poslednej fázy približne do konca tohto roka by MIB mal mať viacmenej finálnu formu a naplno pracovať na zmene Bratislavy.

Dnes, po roku existencie a po vyše polovici času, počas ktorej sa mal inštitút budovať, už možno hodnotiť prvé výsledky. Stáva sa z MIBu skutočne kľúčový nástroj k zmene Bratislavy? Čo sa podarilo a čo, naopak, hodnotím kriticky?

Čo sa Metropolitnému inštitútu podarilo

Čerstvo založený MIB sa okamžite pustil do dvoch tém: do zmien verejného priestoru v podobe transformácie Námestia SNP a Kamenného námestia, čo bolo pokračovaním iniciatívy Živé námestie, a do prípravy architektonických súťaží. Tímy a pracovníci venujúci sa súťažiam a Živému námestiu boli zároveň prvými zamestnancami Metropolitného inštitútu.

V tomto ohľade sa pracovalo na nastavení mechanizmu architektonických súťaží aj na implementovaní opatrení, ktoré by (na prvý pohľad) jednoducho a lacno zmenili fungovanie verejného priestoru. Znie to ako jednoduché zadanie, treba však pripomenúť, že mesto v tomto začínalo od nuly; za predchádzajúce volebné obdobie Magistrát vyhlásil len jedinú architektonickú súťaž na Námestie Slobody (resp. dve, ak rátam aj ideovú súťaž na kontajnerové stojiská) a revitalizáciám verejných priestranstiev sa venoval minimálne – zmeny sa realizovali v podstate len vďaka iniciatívam EÚ a práci developerov. Bolo preto potrebné nastaviť celý koncept fungovania takýchto úprav či kompetícií.

Mravenčia a na prvý pohľad neviditeľná práca už prináša svoje prvé výsledky: na Námestí SNP a v okolí sa podarilo rozšíriť plochy pre peších a spraviť celý priestor príjemnejším a bezpečnejším, čo je prvý krok k hlbšej (predovšetkým mentálnej) transformácii územia. Podobný úspech sa podaril v prípade Komenského námestia, kde sa bývalé parkovisko premenilo na verejný priestor s potenciálom aktívneho využívania. Medzičasom, Útvar súťaží a projektov spustil prvé súťaže, z ktorých začínajú prichádzať výsledky.

V doterajšom marazme Bratislavy, kedy mali skoro všetky investície, ak nejaké boli, pochybnú kvalitu, je profesionalita súťaží alebo prístup pri zmenách vo verejnom priestore prísľubom výrazného zvýšenia kvality mestského prostredia. Metropola už dosiahla úroveň, kedy rieši nielen existenčné problémy, ale môže (a musí) sa zaoberať aj kvalitou. Výsledky prvej súťaže na nájomný bytový dom na Terchovskej sú vynikajúce a je možné, že podobne to dopadne aj v budúcnosti.

S doterajším postupom v týchto oblastiach je spokojný aj samotný inštitút. „Aktuálne prebieha súťaž na obnovu kúpeľov Grössling, Námestia SNP a Kamenného námestia – to sú obrovské projekty, ktoré sú síce ešte len na začiatku, ale máme zadanie, teda prvé kroky k projektovej dokumentácii a následnej realizácii priestorov, ktoré zlepšia charakter centra mesta,“ hovorí Marcela Glevická, manažérka komunikácie v Metropolitnom inštitúte Bratislavy. „Do súťaží sa zapájajú desiatky slovenských aj zahraničných ateliérov, čo bolo vidno aj pri úspešnej súťaži na riešenie bytového domu Terchovská.“

MIB má dnes rozpracované okrem zmieňovanej súťaže na Námestie SNP (čo je mimochodom prvý príklad tzv. súťažného dialógu na Slovensku, pričom v tejto chvíli sú už vybraté štyri tímy, ktoré budú tvoriť koncept námestia) a kúpele Grössling aj súťaž na predĺženie promenády na Železnej studničke, ktorá je už v druhom kole. Ukončená je súťaž na tzv. zmluvných architektov, ktorí budú spracovávať menšie zadania. Víťazom je renomovaná kancelária plusminusarchitects, prvým výstupom by mal byť bufet na Železnej studničke.

Čo sa týka pripravovaných súťaží, podľa Marcely Glevickej sa chystajú súťaže na ďalšie dva nájomné bytové domy (podľa mestského rozpočtu by mohlo ísť o Krásnu v Prievoze a Šustekovu v Petržalke), v téme verejných priestranstiev je tesne pred vyhlásením súťaž na revitalizáciu na Komenského námestia, spracúva sa zadanie pre revitalizáciu Jurigovho námestia, tiež zadanie pre riešenie priestranstiev v dotyku plánovanej električkovej trate v Petržalke. V úvodnom štádiu rozpracovanosti je súťaž na nové zariadenie sociálnych služieb, súťaž na konverziu brownfieldu (na Bazovej ulici) a ďalšie, ktoré bude MIB priebežne zverejňovať.

Za ďalší úspech považujem vznik Útvaru participácie, ktorý je vedený známou urbanistkou Milotou Sidorovou. Útvar už od svojho vzniku hýri aktivitou a realizuje participačné aktivity súvisiace s prebiehajúcimi aj pripravovanými projektami MIBu. Príkladom je participácia pri projekte na Terchovskej alebo na Krížnej, kde sa mesto pripravuje v súvislosti s modernizáciou Ružinovskej radiály na komplexnú transformáciu ulice.

Ide o ďalšiu vec, ktorá podľa MIBu doteraz nebola bežná, no má potenciál zlepšiť komunikáciu s verejnosťou aj jej prístup k iniciatívam mesta. Ako to môže vyzerať v praxi, popisuje M. Glevická: „Boli sme na druhom stretnutí s občanmi v Ružinove, kde sme predstavovali návrh nájomného bytového súboru Terchovská, aký by v susedstve mal vyrásť. Padla otázka, ako vieme zabezpečiť, že sa tam postaví táto budova, aby sa to už nemenilo. Pre mňa toto je kompliment zo susedstva.“

Za posledný zo zásadných úspechov považujem vznik tzv. platformy Plánu Bratislava 2030, čo má byť nový strategický plán Hlavného mesta na obdobie rokov 2020-2030, zároveň ale pôjde aj o koncepčný dokument Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) 2020-2030, ktorý síce mala Bratislava aj predtým, ale vôbec podľa neho nepostupovala. To sa má teraz zmeniť, a to aj vďaka oveľa širšej odbornej participácii a ambícii výrazne zvýšiť kvalitu dokumentu.

V tomto smere už prebehlo prvé „Metropolitné fórum“, odborné grémium, ktoré rozoberalo podstatné rozvojové výzvy, stojace pred Bratislavou. Išlo o úvodné podujatie, ktoré ešte malo svoje nedostatky, prístup Útvaru participácie však naznačuje, že existuje skutočný a úprimný záujem o tvorbu všeobecne akceptovaného a kvalitne spracovaného materiálu, ktorý bude schopný mesto posunúť.

Do prvej architektonickej súťaže na nájomný bytový dom na Terchovskej ulici sa zapojilo až 76 kolektívov, víťazom sa stala kancelária The Büro. Zdroj: The Büro / Metropolitný inštitút Bratislavy

Čo sa Metropolitnému inštitútu nepodarilo

Úspechy Metropolitného inštitútu za prvý rok jeho existencie sú nemalé, napriek tomu je viacero vecí, ktoré sa podľa môjho názoru nevydarili a vrhajú aj na tie pozitívne výstupy tieň a pochybnosti. Niektoré z týchto chýb by mohli byť potenciálne nebezpečné pre imidž organizácie a poškodiť všetky prospešné aktivity, ktoré tu prebiehajú, pričom náprava bude dlhá a ťažká.

Tou najzásadnejšou, o ktorej som sa zmienil už aj v minulosti, je veľmi oneskorený vznik Útvaru komunikácie. MIB až do februára 2020 nemal svojho hovorcu (hovorkyňu) a sám nevydával žiadne výstupy – komunikáciu zastrešoval priamo Magistrát. Ako sa ukazuje, výsledkom boli viaceré nedorozumenia a rozpačité reakcie, ktorým sa dalo prechádzať, pokiaľ by mal MIB ucelenú komunikačnú stratégiu.

Témy rozvoja mesta, architektúry, urbanizmu či skvalitňovania verejného priestoru sú totiž vysoko odborné, napriek všeobecnému pocitu, že architektúre rozumie každý. Nie je tomu však tak a mnohé veci treba vedieť zrozumiteľne vysvetliť, čo sa Magistrátu, ktorý komunikuje veľké množsto tém a nemá dostatok odborných kapacít, nepodarilo. Aj také pozitívne zásahy, ako je oživenie Komenského námestia alebo rozšírenie peších plôch na Námestí SNP spojené s grafickým zvýraznením, sa tak u nemalej časti verejnosti stretli s hanlivými označeniami a celkovým nepochopením.

Nová komunikácia MIB najmä na sociálnych sieťach začína byť postupne viditeľná, to však nestačí. Inštitút (alebo jeho vedenie) by nemal zabudnúť na jednu z hlavných úloh: vzdelávanie verejnosti a osvetu, k čomu nestačia statusy na Facebooku ani príbehy na Instagrame. Inštitút bude musieť „vyjsť von“ a spustiť kampane, prednášky, vychádzky alebo iné formy podujatí, aby sprostredkoval aktuálne témy širokej verejnosti – laickej, odbornej aj dovnútra blízkych organizácií.

Keď sa pozrieme do Česka, k prvým aktivitám Kancelárie architekta mesta Brna patrila séria prechádzok, kde hlavný architekt a riaditeľ Kancelárie predstavil občanom výnimočnú architektúru a kvality mesta, kým v Prahe usporadúval v súvislosti s tvorbou Manuálu tvorby verejných priestranstiev Institut plánování a rozvoje – z ktorého si MIB berie inšpiráciu – prezentácie dobrých riešení a princípov manuálu.

MIB zatiaľ takéto ambície nemá. „Už za prvé mesiace činnosti kancelárie participácie sa uskutočnili viaceré vzdelávacie aktivity smerujúce voči zamestnancom magistrátu, školenia o participatívnom procese, rodovo citlivom nájomnom bývaní,“ zhŕňa Marcela Glevická. „Verejné vzdelávacie aktivity nateraz nie sú plánované.“

Navrhovaná štruktúra MIBu, s ktorou sa mesto spočiatku stotožňovalo, bola pozmenená vznikom Útvaru prierezových činností. Jeho relevantnosť považujem za otáznu. Zdroj: Platforma pre Bratislavu

Jedným z dôvodov, prečo sa nemôže MIB inšpirovať príkladom z Brna, je aj absencia definitívneho vedenia – teda minimálne teoreticky. Výberové konanie na nového riaditeľa či riaditeľku Metropolitného inštitútu je ďalším masívnym zlyhaním prvého roka jeho existencie. Ani mimoriadna prestíž, šanca byť pri vzniku novej významnej inštitúcie a možnosť zásadne ovplyvniť budúcnosť slovenskej metropoly nepresvedčila dostatok potenciálnych kandidátov, v čoho dôsledku musela byť lehota na zaslanie žiadosti o zaradenie do výberového konania predĺžená. Nakoniec však ani to nestačilo.

Porota totiž vybrala najvhodnejšieho kandidáta – známeho košického architekta Michala Hladkého – mesto a MIB sa však nedokázali s M. Hladkým dohodnúť na spolupráci. Zastupujúca riaditeľka, právnička Zuzana Stanová, tak musela po pol roku v súlade s novoprijatými zásadami Hlavného mesta o vedení mestských organizácií prenechať svoje miesto ďalšiemu zastupujúcemu riaditeľovi a právnikovi Jánovi Mazúrovi.

Či však ide o zastupujúceho riaditeľa, je otázne. Pohľad do zmlúv Metropolitného inštitútu ukazuje, že kým Z. Stanová bola uvádzaná len ako štatutár, J. Mazúr je už v zmluvách uvádzaný ako riaditeľ. Z mojej komunikácie s viacerými aktérmi, ktorí s MIBom spolupracovali, vychádza, že nové výberové konanie sa už neplánuje a vyhýbavú odpoveď podal aj samotný MIB. „Zatiaľ nie je stanovený termín tohto výberového konania. Žiaľ vzhľadom na aktuálne okolnosti sa aj iné výberové konania na riaditeľov príspevkových organizácií prerušili alebo odložili,“ konštatuje M. Glevická.

Hoci všetci, ktorí spolupracovali s J. Mazúrom a Metropolitným inštitútom, sa zhodujú na vysokej kompetencii nového riaditeľa a zatiaľ ani ja nemám pocit, že by tomu bolo inak, fakt, že mesto porušilo vlastné prijaté pravidlá a princípy a to práve pri organizácii, ktorá má byť etalónom kvality, transparentnosti a nového prístupu, je znepokojivý. Na dôvere nepridáva ani fakt, že sa o novom výberovom konaní mlčí už dlho. Ak by mesto trvalo na konkurze, minimálne komunikácia sa mala spustiť ešte pred vypuknutím koronakrízy, keďže polročná lehota pre dočasné vedenie organizácie uplynula práve teraz.

Nejde o jedinú nie celkom vysvetlenú personálnu otázku. Pochybnosti vyvoláva aj zriadenie Útvaru prierezových činností, teda niečoho, čo nebolo ani v Pláne Bratislava, ani v modeli organizácie, ktorý prezentovalo Hlavné mesto ešte v priebehu apríla minulého roku. Podľa M. Glevickej „prierezové činnosti zastrešujú najmä koordinačné, produkčné a projektové úlohy, ktoré prechádzajú cez viaceré útvary na MIB alebo aj na meste.“ Z aktuálne prebiehajúcich aktivít hovorkyňa vymenúva tvorbu koncepcie využívania verejných priestorov alebo humanizáciu Obchodnej ulice, v minulosti tento útvar usporiadal podujatie „Deti pre Bratislavu.“

Z výpisu aktivít mi nie je celkom zrejmé, prečo je na tieto činnosti potrebné zriadenie samostatného útvaru na Metropolitnom inštitúte a či by nedokázali dané činnosti dostatočne pokryť existujúce odbory Magistrátu alebo špecializované mestské organizácie, napríklad BKIS. Útvar vedie módna návrhárka, dizajnérka a politička Dana Kleinert, ktorá kandidovala na starostku mestskej časti Staré Mesto, kde je dnes miestnou poslankyňou, ako aj mestskou poslankyňou za mestskú časť. Ide o jednu z kľúčových politických spojenkýň vedenia Hlavného mesta a vysoko postavenú kandidátku strany Progresívne Slovensko.

Všetky tieto chyby možno v skutočnosti ani nie sú chybami, ale absencia komunikácie – Metropolitný inštitút doteraz nemá vlastnú webstránku a zamestnanci nie sú verejne dohladateľní – dodáva MIBu imidž uzatvorenej a elitnej organizácie, ktorá tvorí vízie, odtrhnutá od iných bratislavských tém. Na webe sa už údajne pracuje a bude spustený v najbližších mesiacoch, viac ako rok po vzniku inštitútu je to však veľmi oneskorený krok.

Hoci zásah na Komenského námestí je ideálnou formou rýchleho oživenia verejného priestoru, verejnosť sa s projektom celkom nestotožnila, keďže jej chýbalo lepšie vysvetlenie, prečo bola zvolená daná forma

Budúci vývoj

Inštitút teraz smeruje do druhého roka svojej existencie, kedy už má takmer vybudovanú základnú štruktúru a môže sa naplno venovať témam, ktoré si zaumienil pri svojom vzniku. Po architektonických súťažiach a verejnom priestore sem patrí konečne aj strategické a územné plánovanie.

Pri verejnom priestore sa však treba ešte zastaviť. Útvar verejného priestoru patrí k menej známym útvarom, keďže na prvom zásadnom výstupe – Manuále tvorby verejných priestranstiev – ešte stále pracuje a pri všeobecnej absencii komunikácie je informácií minimum. Ako som však písal už dávnejšie, tento materiál, na ktorý Bratislava čaká už roky, by sa skutočne mohol stať v tomto roku aspoň v čiastočnej podobe realitou.

Bratislavský manuál totiž nebude mať podobu pražského alebo prešovského, ktoré sú vizuálne príťažlivé, avšak len zložito aplikovateľné. Namiesto toho vznikne akýsi postupne rozširovaný katalóg vzorových riešení, ktorý bude pokrývať jednotlivé tematické okruhy. V tomto roku by mala byť dokončený "Manifest verejného priestoru", teda úvod so základnými princípmi, a manuál asfaltovania. Daný typ manuálu pripomína postupy, ktoré sa s veľkým úspechom aplikujú napríklad v Londýne.

K novým odborom na MIBe bude patriť predovšetkým Útvar územného plánovania. M. Glevická predpokladá, že pod inštitút prejdú pracovníci z Magistrátu už v najbližšom období. „V najbližších týždňoch, v závislosti od okolností, by malo pod MIB prejsť oddelenie územného plánovania, teda časť sekcie územného plánovania, ktoré bude pracovať na strategickej tvorbe územného plánu,“ hovorí.

Inou cestou sa MIB rozhodol ísť pri dátovej politike, ktorý síce podľa vízie má byť súčasťou inštitútu, zatiaľ sa to však diať nebude. „V súčasnosti sme sa vybrali variantom, že pri dátovej politike veľmi intenzívne spolupracujeme s magistrátom. Tam sa podarilo posilniť tím a podklady od nich využívame pri témach, kedy ich potrebujeme rovnako ako ostatné útvary,“ vysvetľuje MIB. V Prahe tvoria zamestnanci na prísušnom oddelení najväčšiu časť pracovníkov IPR.

Každopádne, koordinácia medzi MIBom, Magistrátom a jeho útvarmi, mestskými organizáciami či mestskými časťami je považovaná za jednu z kľúčových výziev pre inštitút, ako pripomína M. Glevická. „Veľkou výzvou je koordinácia jednotlivých aktérov, ktorí do procesu vstupujú. Nájsť a vytvoriť koncept, aby na území mesta so 17 mestskými časťami, vďaka nemu vznikali vo verejnom záujme projekty a zásahy, ktoré sa budú spolu dopĺňať. Koordinácia útvarov mesta, MIB a GIBu, či iných realizátorov je náročná, no my sa usilujeme znižovať transakčné náklady na realizáciu spoločných projektov.“

K ďalším témam patrí nastavenie systému revitalizácie ulíc, pričom Krížna slúži ako určitá forma pilotného projektu, ktorý má tímu dodať skúsenosti, alebo nastavenie systému dynamizácie realizácie koncepčných zmien, kde je ako problém vnímaná zložitá vlastnícka štruktúra a prelínajúce sa kompetencie. Ako najvýznamnejšiu výzvu Metropolitný inštitút dlhodobo zmieňuje nájdenie kvalitných zamestnancov.

Metropolitný inštitút má aktuálne 30 kmeňových zamestnancov a niekoľko spolupracujúcich externistov. V blízkej dobe sa okrem presunu pracovníkov z Oddelenia územného plánovania na Magistráte pripravuje už len príchod dvoch ľudí, ktorí budú pracovať na projektoch vo verejnom priestore. Pandémia koronavírusu by nateraz nemala viesť k prepúšťaniu, keďže veľká časť agendy sa dá riešiť aj online, MIB však pozastavil nové prijímacie konania.

Revitalizácia Námestia SNP, teda pokračovanie inciatívy Živé námestie, bude aj v tomto roku jednou z kľúčových tém, ktorým sa MIB venuje. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Záver

Nebudem tajiť, že aktivity Metropolitného inštitútu Bratislavy sledujem veľmi pozorne aj kriticky. Som z veľkej väčšiny autorom príslušnej kapitoly v Pláne Bratislava a inštitút doteraz vzniká viacmenej podľa modelu, ktorý som v publikácii načrtol. Do istej miery tak považujem inštitút aj za „svoj“ a preto mi mimoriadne záleží na tom, aby mal špičkovú kvalitu a bol skutočne tým, čím by mal podľa (nielen) mojej idey byť: kľúčovým prvkom v procese premeny Bratislavy na lídra v kvalite života na globálnej úrovni.

Prvý rok jeho existencie priniesol veľmi veľa dobrých správ. Architektonická súťaž už nie je v Bratislave unikátom, práve naopak, stáva sa pravidlom. Úroveň architektúry v meste bude nepochybne rásť a slovenskú metropolu si snáď vo väčšej miere všimnú aj zahraničné ateliéry, ktoré nás doteraz skôr obchádzali. Kvalitu by konečne mohli získať nové verejné budovy aj priestory, ktorých úpravy boli doteraz skôr výsledkom kamarátskych vzťahov investora a architekta, ako skutočne najkvalitnejšou formou riešenia. Existuje veľká nádej, že z participácie sa skutočne stane participácia (a nie sebapotvrdzovanie alebo formalita, ako to občas bolo) a začne vznikať uchopiteľnejší Strategický plán.

Na druhej strane, nemožno sa vyhnúť určitým výhradám. Výstupy Metropolitného inštitútu smerom k verejnosti sú rozpačité a taký je aj jeho imidž. Mnoho obyvateľov sa nepodarilo presvedčiť, že vznik novej mestskej organizácie mal zmysel a nie ojedinelé komentáre na sociálnych sieťach naznačujú, že MIB je pre mnohých len „odkladisko“ spriaznených kolegov architektov. Dôležité však je, že pochybnosti majú aj viacerí odborníci alebo kľúčoví aktéri z biznisu, ktorí sú zaskočení nízkou otvorenosťou organizácie.

Nad týmito pocitmi nemožno mávnuť rukou. Aktuálna kríza bude viesť k zníženiu príjmov Hlavného mesta, čo vyvolá potrebu „škrtať“ investície do menej zásadných projektov a úloh. Keďže MIB zatiaľ mnohými nie je vnímaný ako esenciálna potreba mesta, môže sa stať, že sa mladá organizácia dostane pod tlak oponentov zo strany verejnosti i politikov.

Metropolitný inštitút Bratislavy mal od začiatku vysvetľovať svoju úlohu: mesto skutočne nemôže fungovať a dúfať v lepšiu kvalitu projektov, verejného priestoru, rozvoja i rozhodovania bez existencie organizácie podobného typu. Mestský organizmus je príliš zložitý systém na to, aby si hocikto mohol myslieť, že mu dokonale rozumie a aj bez podkladov vie, čo má robiť. A experti potrebujú mať vytvorené dobré, motivujúce a autonómne prostredie preto, aby pre mesto skutočne pracovali, keďže súkromná sféra ich inak veľmi ochotne preplatí.

Inštitút nie je anomáliou, anomáliou bol doterajší stav, kedy Bratislava takúto dostatočne silnú organizáciu nemala. Toto musí MIB jasne vysvetliť a mať nepriestrelný imidž pracoviska, ktoré všetkým ostatným ukazuje, ako sa to má vo vyspelom meste 21. storočia robiť.

V jednom z rozhovorov, ktoré som nedávno poskytol, som dostal otázku, čo považujem za hlavnú úlohu Metropolitného inštitútu. Vtedy som povedal, že musí verejnosť hlavne presvedčiť o zmysle svojej existencie. Nie je to úroveň opravených ulíc či námestí ani počet architektonických súťaží; je to vedomie, že Bratislava je vedená odborne, ktoré bude kritériom kvality inštitútu. A na tomto sa nič nemení ani po roku, odkedy MIB vznikol.

Prečítajte si všetky správy o Metropolitnom inštitúte Bratislavy.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.