Simona Schreinerová 10.07.2026 14:35

Obrovský omyl sa tak skoro nenapraví. Sanácia Vrakunskej skládky sa komplikuje, zámer musí prejsť novým posudzovaním

Sanácia Vrakunskej skládky, jednej z najväčších environmentálnych záťaží na Slovensku, sa opäť komplikuje. Správny súd zrušil rozhodnutie, podľa ktorého projekt nemusel prejsť úplným procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), a vec vrátil na nové konanie. Posudzovanie zámeru sa tak natiahne, čo však prináša aj určité pozitíva.

Skládka vo Vrakuni. Zdroj: Google Maps

Spor o podobu sanácie trvá roky

Vrakunská skládka patrí medzi najvýznamnejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Do centra pozornosti sa dostala najmä pre dlhodobo neriešenú otázku jej sanácie, ktorá sa už roky posúva bez definitívneho výsledku. Znečistenie je dôsledkom niekdajšej chemickej výroby v areáli bývalej Dynamitky, neskôr známej ako Istrochem.

Skládka vznikla v roku 1966, keď sa environmentálnym dôsledkom podobných činností nevenovala taká pozornosť ako dnes. V tom období neexistovali prísne požiadavky na zabezpečenie úložísk chemického odpadu, a preto sa pri ich budovaní nepoužívali nepriepustné tesniace vrstvy ani ďalšie ochranné opatrenia. Odpad z chemickej výroby sa ukladal alebo vylieval do koryta Mlynského ramena vo vrstvách, ktoré sa následne prekryli a zarovnali s okolitým terénom. Takýto spôsob ukladania odpadu pokračoval 13 rokov. Rekultivácia skládky sa uskutočnila v roku 1980.

V súčasnosti zostáva časť územia nevyužitá, zatiaľ čo ďalšie plochy slúžia na prevádzkové a technologické účely. Skutočnosť, že ukladanie chemického odpadu bez primeraného zabezpečenia predstavuje vážne riziko pre životné prostredie, dnes potvrdzujú viaceré odborné analýzy. Ministerstvo životného prostredia SR sa problematikou Vrakunskej skládky začalo zaoberať už v roku 1992, napriek tomu sa ju dodnes nepodarilo vyriešiť.

V roku 2016 rezort prevzal zodpovednosť za odstránenie environmentálnej záťaže. Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie začal v roku 2018 a nezaobišiel sa bez odvolaní. Zámer sa podľa pôvodného rozhodnutia nemal ďalej posudzovať, teda sa nemala predložiť takzvaná veľká EIA.

Znečistenie sa nachádza pod podstatnou časťou Bratislavy a ohrozuje zdroje podzemnej vody aj zdravie obyvateľstva. Zdroj: OZ Za našu vodu via Denník N

Pripomienok bolo veľa

Mestské časti Vrakuňa a Ružinov vo svojich odvolaniach požadovali dopracovanie podmienok sanácie. Žiadali, aby konkrétne technológie čistenia podzemných vôd boli určené až na základe doplnkového geologického prieskumu a výsledkov ďalších povoľovacích konaní. Zároveň navrhli povinnosť informovať o prípadnom odhalení nových zdrojov znečistenia počas sanačných prác.

Samosprávy tiež požadovali, aby všetky technológie, ktoré neboli predmetom posudzovania v procese EIA, prešli samostatným hodnotením vplyvov na životné prostredie. Upozornili tiež na potrebu vyriešiť prepravu kontaminovanej zeminy tak, aby čo najmenej zaťažovala dopravu a neohrozovala obyvateľov.

Podľa oboch mestských častí bol zámer v čase posudzovania nedostatočne rozpracovaný. Kritizovali najmä absenciu jasne definovaných sanačných postupov, nevyhodnotené zdravotné riziká a nesúhlasili s tvrdením, že navrhované opatrenia predstavujú dostatočnú prvú fázu sanácie.

Ďalší účastníci konania namietali, že viaceré podmienky rozhodnutia iba odkladajú riešenie zásadných otázok do ďalších etáp prípravy projektu. Podľa nich mal byť zámer dopracovaný ešte pred vydaním rozhodnutia. Zároveň upozornili, že viaceré uložené podmienky nemajú stanovené termíny ani spôsob kontroly ich plnenia.

Kritizovali tiež rozdelenie sanácie na viacero etáp a tvrdili, že navrhované riešenie nie je komplexné ani v súlade s viacerými právnymi predpismi vrátane rámcovej smernice o vode. Výhrady smerovali aj k nakladaniu s odpadom, keďže podľa nich nebol dostatočne zmapovaný rozsah chemického odpadu, spôsob jeho zneškodnenia ani vplyv vznikajúcich nebezpečných odpadov na životné prostredie.

Environmentálna záťaž vo Vrakuni. Zdroj: GEO test / EIA

Odvolatelia spochybnili metodiku stanovenia cieľových hodnôt sanácie a rizikovej analýzy, ako aj kvalitu údajov o znečistení podzemných vôd. Kritizovali tiež nejasnosti v povoľovacích procesoch a upozornili, že bez splnenia zákonných podmienok nemusí byť možné sanáciu zrealizovať.

Vo svojich záveroch označili zámer za nedostatočne pripravený. Poukazovali na chýbajúce údaje o rozsahu znečistenia, zdrojoch kontaminácie, zdravotných rizikách, nakladaní s odpadmi či ekonomických dôsledkoch projektu. Kritizovali tiež absenciu variantných riešení a komplexného systému sanácie podzemných vôd. Jeden z odvolateľov navyše požadoval posúdenie viacerých variantov sanácie vrátane úplného odstránenia odpadu. Nesúhlasil ani s vyňatím čistiarne odpadových vôd z procesu EIA a upozornil na možný konflikt záujmov.

Ďalší namietal, že pripomienky verejnosti neboli dostatočne vyhodnotené a rozhodnutie je podľa jeho názoru v rozpore so slovenskou aj európskou legislatívou. Ďalší odvolateľ požadoval, aby sa v procese EIA posudzoval aj variant úplnej aktívnej sanácie a aby navrhovaná izolácia znečistenia bola považovaná iba za dočasné riešenie s následnou úplnou sanáciou v stanovenom časovom horizonte.

Odpad na skládke pochádzal z Istrochemu. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Sanácia Vrakunskej skládky posudzovaná ako jeden celok

Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, však po niekoľkých mesiacoch odvolania voči rozhodnutiu zamietol a potvrdil pôvodné rozhodnutie okresného úradu. Tým sa však prípad neskončil a celou vecou sa začal zaoberať správny súd.

Ten napokon rozhodol, že rozhodnutie okresného úradu ruší a vec vracia orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok bol vynesený v januári 2026 a právoplatnosť nadobudol koncom marca tohto roka. Správny súd dospel k záveru, že ministerstvo aj prvostupňový správny orgán nesprávne právne posúdili zámer sanácie Vrakunskej skládky, keď rozhodli, že nepodlieha povinnému procesu EIA.

Súd zdôraznil, že sanáciu environmentálnej záťaže treba posudzovať ako jeden komplexný projekt, nie ako sériu samostatných etáp. Odkázal pritom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej nemožno obchádzať povinnosť posudzovania vplyvov na životné prostredie rozdelením projektu na menšie časti.

Podľa súdu mali správne orgány vyhodnotiť kumulatívne vplyvy všetkých etáp sanácie naraz. Tým, že posudzovali iba prvú etapu, dostatočne nezistili skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdili. Na záver rozsudku súd rozhodol, že napadnuté rozhodnutie ruší a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie. Ten bude musieť doplniť dokazovanie, opätovne posúdiť vplyvy zámeru na životné prostredie a vydať nové rozhodnutie v súlade s právnym názorom súdu.

Súd zároveň upozornil, že správny orgán je jeho právnym názorom viazaný. Ak by v ďalšom konaní postupoval v rozpore s rozsudkom a súd by musel rozhodnutie opäť zrušiť z rovnakých dôvodov, môže správnemu orgánu uložiť pokutu.

Rozhodnutie správneho súdu predstavuje významný obrat v dlhoročnej príprave sanácie Vrakunskej skládky. Prvostupňový správny orgán bude musieť projekt opätovne posúdiť, doplniť dokazovanie a zohľadniť právny názor súdu, podľa ktorého treba sanáciu hodnotiť ako jeden celok. To síce môže celý proces opäť predĺžiť, zároveň však vytvára predpoklad na komplexnejšie posúdenie jednej z najzávažnejších environmentálnych záťaží na Slovensku.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.