Adrian Gubčo 19.05.2026 17:22
Keď menej nebýva viac. Mesto sa pripravuje na voľby a zlacňuje realizované projekty
Už na jeseň čakajú slovenské samosprávy komunálne voľby. V mnohých mestách a obciach to znamená zvýšenú aktivitu primátorov či starostov, ktorí sa snažia nakloniť si voličov novými projektami a rozličnými zlepšeniami. Bratislava v tomto smere nie je výnimkou. Hlavné mesto realizuje hneď niekoľko výrazných zásahov, pri ktorých sa však očividne myslelo nielen na kvalitu, ale aj na kvantitu.
Okolie zastávky Zochova. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy
Mnohí zastupitelia nastupujú do úradov s ambicióznymi sľubmi o zásahoch, ktoré plánujú zrealizovať počas najbližších štyroch rokov. Tieto plány bývajú viac či menej realistické. V každom prípade, očakávania voličov sú nezriedka veľké a po uplynutí volebného obdobia vystavia predmetnému primátorovi či starostovi účet.
V Bratislave je tlak na vedenie mesta relatívne silný. Metropola sa výrazne mení a mnohí developeri realizujú kvalitné a architektonicky prepracované riešenia, či už sa to týka nových budov alebo exteriérových priestranstiev v ich blízkosti. Mestská samospráva im musí sekundovať, zvlášť v prípade, keď je verejný priestor a jeho úroveň centrálnym motívom rétoriky jej vedenia. Jednotlivé realizácie to majú zohľadňovať.
Preto Hlavné mesto už roky realizuje početné úpravy verejného priestoru, hoci skôr menšieho charakteru. Nemožno poprieť, že oproti minulosti sa ich kvalita štandardne zvýšila. Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý pre mesto zabezpečuje plánovanie významnejších zásahov, pracuje s dobre pripravenými manuálmi a renomovanými architektmi, vďaka čomu vznikajú nadčasové riešenia, v niektorých prípadoch inšpirujúce aj v zahraničí.
Na druhej strane, mesto nie je ovplyvňované len kvalitatívnymi kritériami, ale aj ekonomickými a politickými. Rozpočet Bratislavy je pomerne obmedzený a neumožňuje realizovať mnohé náročné riešenia. Snaha vedenia mesta o znovuzvolenie zas káže, aby sa intervencií realizovalo čo najviac, čo najskôr a boli čo najviditeľnejšie. S ohľadom na to sa niektoré detaily prehliadajú či odkladajú do budúcna.
Príkladov je viditeľných hneď niekoľko. Možno najvýraznejším je rekonštrukcia Námestia SNP a okolia, označovaná ako Živé námestie. Ide o vlajkový projekt súčasnej administratívy, hoci pripravovať ho začala ešte minulá (spoločne so širokou skupinou vtedy ešte aktivistov). Podľa prísľubu mesta sa má dramaticky zlepšiť kvalita jedného z najdôležitejších verejných priestorov Bratislavy, ktorý bude funkčnejší, bezpečnejší, zelenší a krajší.
Práce napredujú v dobrom tempe a celá prvá etapa má byť dokončená – mimoriadne výhodne – v októbri. Mesto intenzívne informuje o jednotlivých zlepšeniach, menej ale už hovorí o jednej veľkej prehre a odklone od pôvodného projektu. Pôvodne sa totiž rátalo s výraznejším dopravným utlmením Námestia SNP, zjednotením povrchov, predláždením električkovej trate a priľahlých ciest a lepšími podmienkami pre cyklistov.
Takmer nič z toho sa nerealizuje, namiesto toho sa akurát obnovil asfalt. Prístup pre automobily však zostane naďalej zachovaný, električková trať sa dočkala len čiastočných úprav, pre cyklistov sa toho zmenilo len málo. Mesto to vysvetlilo nedostatkom prostriedkov a danú úpravu odložilo na neurčito. Pritom už v roku 2006 bolo veľmi kvalitne obnovené Hurbanovo námestie, ktoré bolo latkou aj pre Živé námestie.
Asfalt nemal byť pôvodne na Námestí SNP vôbec prítomný. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR
Druhým príkladom je nedávno začatá modernizácia zastávky Zochova a jej priľahlého okolia. Podľa originálnej vízie MIBu malo dôjsť na výraznejšie zlepšenie priestoru aj podchodu, spojené s debarierizáciou a zvýšením pobytového potenciálu lokality. Vysoká mala byť aj materiálová úroveň, na Pilárikovej mala napríklad pribudnúť kamenná dlažba.
Prezentovaná vizualizácia úprav aj stanovisko mesta však potvrdzujú, že došlo k racionalizácii. Kamennú dlažbu nahradila betónová, výťah do podchodu sa realizovať nateraz nebude a v prípade podchodu dôjde len na „hĺbkové čistenie“. Jedno z problematických miest Bratislavy a výrazne exponovaná plocha tak bude zlepšená menej, ako sa pôvodne plánovalo a ako mesto sľubovalo.
Podobné lacnejšie riešenia vidno aj pri iných projektoch. Pri úprave chodníkov v rámci budovania trolejbusovej trate medzi Patrónkou a Riviérou mesto nerešpektuje vlastné manuály, v prípade revitalizácie Sadu Janka Kráľa sa rozhodlo ísť cestou malých každoročných zásahov namiesto predtým uvažovaného komplexného projektu. Vo všeobecnosti je vidno zmenu prístupu, keď mesto uprednostňuje väčší počet projektov pred ich celkovou úrovňou.
Ide o večnú diskusiu medzi starostami či primátormi – či radšej opraviť viac chodníkov, ale s asfaltom, alebo menej a s dlažbou. Hlavné mesto podľa určitých náznakov volilo v posledných rokoch druhý prístup, čím vznikla nadčasová hodnota, (aj ekonomicky) udržateľnejšie riešenie a ulice sa vo väčšej miere okrášlili. Pred voľbami je však očividne vhodný aj prvý variant.
Vedenie sa možno spolieha na to, že nároky verejnosti nie sú až také vysoké a stačiť bude aj relatívne úspornejšie riešenie. Nemožno vylúčiť, že má v tomto smere pravdu. Na druhej strane si tým ale Bratislava do istej miery strieľa do nohy. Kvalitnejšie zásahy tým pri nedostatku zdrojov odsúva o desaťročia.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
