Adrian Gubčo 04.11.2025 18:56

Posledné hurá. Bratislava predstavila rozpočet na rok 2026, naznačuje spomalenie rozvoja

Neistá ekonomická situácia a nutnosť konsolidovať verejné financie sa neprejavuje len na podobe štátnych výdavkov, ale aj plánoch samospráv. Bratislava v tomto smere nie je výnimkou. Na rozdiel od zahraničných metropol, ktoré predstavujú ambiciózne zámery a rýchlo zvyšujú kvalitu života, slovenské hlavné mesto sa bude musieť uskromniť. Naznačuje to aj návrh rozpočtu na rok 2026.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR, Nino Belovič / YIM.BA

Hlavné mesto predložilo na štvrtkové rokovanie Mestského zastupiteľstva návrh rozpočtu Bratislavy na rok 2026. Ako vyplýva z materiálu, Hlavné mesto plánuje v roku 2026 hospodáriť s rozpočtom viac ako 760,47 milióna eur. Ide o približne 130 miliónov eur viac, ako bola pôvodná výška rozpočtu na rok 2025. Ten bol pred úpravami schválený vo výške 626,8 miliónov eur.

Hlavné mesto ale pripomína, že napriek tomu jeho tvorbu ovplyvnila ekonomická a spoločenská situácia. „Strategickým zámerom zostavenia rozpočtu na rok 2026 je zabezpečiť stabilné a efektívne financovanie rozvoja mesta, ktorý zároveň reflektuje potrebu konsolidácie verejných financií v období pokračujúcej ekonomickej neistoty,“ uvádza dôvodová správa materiálu.

Pri zostavovaní rozpočtu sa údajne kládol dôraz na zodpovedné riadenie dlhu s cieľom podporiť finančnú stabilitu a udržanie finančného zdravia Hlavného mesta. K zostaveniu budúcoročného rozpočtu pristúpil Magistrát podľa vlastných vyjadrení s ohľadom na súčasný makroekonomický vývoj, legislatívne rámce a strategické priority rozvoja mesta.

Makroekonomický výhľad podľa neho indikuje spomalenie ekonomiky v dôsledku vysokej miery neistoty v globálnom obchode, najmä pre clá, ktoré ovplyvňujú dopyt a investície. Napriek týmto vonkajším vplyvom sa predpokladá priaznivejší vývoj na trhu práce, čo podľa magistrátu umožní navýšenie výnosov z dane z príjmov fyzických osôb o 9,5%, ktoré sú hlavným zdrojom príjmov mesta.

Návrh rozpočtu na rok 2026 je zostavený s vyrovnaným výsledkom hospodárenia. Príjmy sú plánované vo výške 760,5 milióna eur, čo predstavuje medziročný nárast o 13,7%. Dominantnú časť príjmov tvoria daňové príjmy (najmä DPFO), nedaňové príjmy a granty zo štátneho rozpočtu a európskych fondov. „Kapitálové granty a transfery sú prioritne orientované na projekty, ktoré zahŕňajú modernizáciu a rozvoj dopravnej infraštruktúry, verejnej dopravy, opravy mostov, zariadení pre seniorov a ďalších projektov s celomestským významom,“ podotýka Magistrát.

Výdavky na rok 2026 reflektujú podľa Hlavného mesta rast inflácie a nákladov spojených so zabezpečením zachovania rozsahu a kvality štandardu služieb poskytovaných obyvateľom, ako sú sociálne programy, starostlivosť o verejné priestory, bezpečnosť a vzdelávanie. Kapitálové výdavky sú podľa magistrátu nastavené na podporu infraštruktúrnych investícií s dôrazom na udržateľný rozvoj mesta a zvýšenie kvality života. Zadlženosť Hlavného mesta by mala v roku 2026 dosiahnuť podľa magistrátu úroveň 44,14%.

Základným východiskom pre tvorbu rozpočtu je aj usmernenie Ministerstva financií SR. Určuje, že ak samosprávy schvália svoje rozpočty pred 22. novembrom 2025, sankcie vyplývajúce zo zákona o dlhovej brzde sa na ich rozpočty a hospodárenie počas roka 2026 nebudú vzťahovať. V roku 2026 budú môcť samosprávy hospodáriť bez uplatnenia najprísnejších sankcií tzv. dlhovej brzdy. Povinnosť zostaviť rozpočet v súlade s pravidlami vyplývajúcimi z dlhovej brzdy tak vznikne až pre rozpočty na rok 2027, ak budú sankcie stále platné.

Najvýraznejšou finančnou položkou bude modernizácia Ružinovskej radiály. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Mesto uvádza, že rozpočet na rok 2026 nadväzuje na predchádzajúce rozvojové rozpočty. Tvorený je ôsmimi hlavnými programami, kde sú sumarizované jednotlivé oblasti podľa priorít a disponentov. Programy sa ďalej členia na podprogramy, prvky a projekty pokrývajúce všetky rozhodujúce oblasti na rok 2026.

Už príjmová časť rozpočtu naznačuje, že sa na budúci rok plánujú veľké transfery, nasmerované do podpory významných investičných projektov. Dotácie z EÚ a štátneho rozpočtu napríklad tvoria viac ako 16,8 milióna eur, k čomu patria okrem sociálnych služieb aj kapitálové investície. Kapitálové príjmy však predstavujú až 107,2 miliónov eur a určené budú najmä na dopravné zámery.

Mesto taktiež upozorňuje, že nárast výnosu dane z nehnuteľnosti je ťahaný novou výstavbou. Prognóza neuvažuje so zvyšovaním sadzieb, medziročný nárast výnosu je ťahaný očakávaným zvyšovaním počtu stavieb, bytových a nebytových priestorov, za ktoré bude daň odvádzaná. V budúcom roku sa predpokladá aj vyše 10% medziročný nárast poplatku za rozvoj.

Celková výška kapitálových výdavkov bude v budúcom roku predstavovať 136,2 miliónov eur, čo je výrazný nárast oproti roku 2025, keď to bolo 94,8 miliónov. Na druhej strane, prognóza na budúce roky je radikálne nižšia (60,8 miliónov eur v roku 2027 a len 29,7 miliónov v roku 2028), čo odzrkadľuje predpokladanú absenciu zdrojov z fondov EÚ. Hlavné zdroje kapitálových výdavkov sú ďalej fond mobility, fond na podporu rozvoja telesnej kultúry, návratné zdroje financovania, dotácií zo zdrojov štátneho rozpočtu, poplatok za rozvoj alebo nevyčerpané prostriedky z minulých rokov.

Na základe takto nastavenej situácie sa ukazuje, že najviac financií pôjde v roku 2026 do Verejnej infraštruktúry, a to až 110,7 miliónov eur. Nasleduje Správa a nakladanie s majetkom mesta s bezmála 8,8 miliónmi, Príspevkové organizácie, podpora služieb a cestovného ruchu so 6,6 miliónmi a takmer zhodne dostanú Mobilita a verejná doprava či Efektívna a transparentná samospráva so štyrmi miliónmi, resp. 3,9 miliónmi.

V prípade Verejnej infraštruktúry pôjde najviac peňazí – takmer 51 miliónov eur – na modernizáciu Ružinovskej radiály. Na dokončenie električkovej trate v Petržalke je alokovaných 4,9 milióna, na výstavbu trolejbusovej trate medzi Patrónkou a Riviérou 4,8 milióna a na Bulharskej – Galvaniho 1,8 milióna. Tieto projekty sú hradené v prevažnej miere z eurofondov. Viac ako 1,1 milióna sa plánuje investovať do vysporiadania majetkových vzťahov pre električkovú trať na Pribinovej a Košickej.

Masívna suma – takmer 20,8 milióna – je určených aj na Infraštruktúru verejných priestranstiev a zelene. Najväčšiu položku tvorí Živé námestie, teda rekonštrukcia Námestia SNP, Námestia Nežnej revolúcie a Kamenného námestia. Na tento účel pôjde až 13,2 miliónov.

K významným projektom patrí aj revitalizácia jazera Rohlík (1,7 milióna), revitalizácia verejného priestoru Dom služieb v Dúbravke (914.500 eur), revitalizácia vnútrobloku Uzbecká (867.500 eur), revitalizácia verejného priestoru OC Saratov (710.000 eur), Ulica Kataríny Brúderovej (682.000 eur), zastávky Zochova (425.000 eur) alebo alej Vrančovičova (300.000 eur). Mesto chce menšími sumami podporiť aj obnovu lesoparku v Petržalke, obnovu Prüger-Wallnerovej záhrady a dokončiť zmeny pri skateparku pod Mostom SNP.

Výstavba a údržba parkovísk dostane 2,8 milióna na kapitálové investície. Patrí sem P+R parkoviskom v Janíkovom dvore (850.000 eur), parkomaty (680.000 eur), P+R parkovisko pri ZOO (463.165 eur) alebo majetkové vysporiadania (425.000 eur). Opravy existujúcich parkovísk sú zaradené pod bežné výdavky, smerovať sem bude milión eur, z toho ale 300.000 eur tvorí obnova značenia a 90.000 eur zimné a letné čistenie.

Obnova Námestia SNP bude ďalší veľkým projektom. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Až 7,6 milióna eur je určených na výstavbu cyklotrás. Päť miliónov z toho však tvorí výstavba cyklotrasy Devín – Sihoť. Zvyšné projekty, ktoré sa majú realizovať, sú R14: Vajnorská radiála (Junácka-VIVO), O6 6. okruh - Harmincova (M. Sch. Trnavského - Polianky), R33 Podkarpatská radiála - Horská, Muštová (Sliačska - Otonelova), R17 Prievozská radiála, Mlynské Nivy, R12 Lamačská radiála - Ostružinový chodník, Zidiny (Cesta mládeže - Valentína Matrku) a R55 Letisková radiála - Ivanská cesta (Trnavská cesta žel. priecestie - Slowackého). Majetkovo sa má vysporiadať cyklistické spojenie Dúbravky a Lamača ponad železnicu. Na opravu a údržbu značenia chce mesto alokovať viac ako 1,1 milióna, čo môže priniesť nové ochranné pruhy.

Bezmála 15,8 miliónov pôjde do rozvoja cestnej infraštruktúry. Viac ako 3,8 milióna pôjde na projekty ako Mesto pre deti, Prestupné uzly, bezbariérové úpravy alebo realizácia zelených ostrovčekov. Na inteligentnú správu a údržbu ciest pôjde takmer 2,9 milióna eur, na modernizáciu mostov 1,3 milióna. Až 7,3 milióna je určených na nové dopravné stavby. Za pozornosť stojí turbookružná križovatka Eisnerova (1,2 milióna), mimoúrovňové križovanie Bojnická (833.000 eur), rozličné malé dopravné stavby (680.000 eur), revitalizácia areálu Zlaté Piesky (935.000 eur), rozšírenie vstupu do Čunova (680.000 eur) alebo sanácia múrov na Podkolibskej (510.000 eur).

Kľúčovou časťou kapitálových výdajov v kapitole Správa a nakladanie s majetkom mesta je správa bytového a nebytového fondu, kam pôjde takmer 8 miliónov eur. Oddelenie pozemných stavieb využije takmer 5,9 miliónov eur, a to na rekonštrukciu ubytovne Fortuna (1,1 milióna eur), obnovu a sprevádzkovanie objektu Mičurin (jeden milión eur), rekonštrukciu CVČ Gessayova 6 (940.000 eur), rekonštrukciu CVČ Hlinická (670.000 eur) alebo areál na Technickej 6 (642.000 eur). Na pochôdzne terasy pôjde 531.250 eur.

Oddelenie správy bytov dostane 1,8 milióna eur, a to najmä na obnovu domov, kde má mesto podiel, kým Oddelenie správy a údržby technických objektov 212.500 eur na obnovu petržalských terás. Na výstavbu nových nájomných domov nepôjde veľa – len 812.600 eur, za čo sa podarí zrealizovať park pri dome na Muchovom námestí a určité aktivity by mohli prebehnúť v prípade pripravovaného zámeru Na vrátkach.

Do sociálnych programov pôjde s výnimkou rekonštrukcie veľkokapacitného zariadenia Dom tretieho veku (1,36 miliónov eur) minimum prostriedkov na kapitálové investície, na vzdelávanie ešte menej. Do kultúry pôjde asi 1,5 milióna eur, čo je na mnohé investície málo – mestská knižnica napríklad odložila zámer nového schodiska a výťahu do letnej čitárne U červeného raka. Necelého pol milióna eur pôjde na obnovu Mirbachovho paláca, 800-tisíc na aktivity, súvisiace s obnovou budovy na Beblavého 1.

V Bratislavskom lesoparku sa za 425.000 eur vybuduje promenáda na Kamzíku, STaRZ chce odstrániť havarijný stav kľúčových technických zariadení na kúpalisku Rosnička (722.500 eur) a dokončiť rekonštrukciu plavárne Pasienky (306.791 eur). Marianum opraví dom smútku na cintoríne v Rusovciach a zmodernizuje kremačné pece. Na obnovu pamiatok nepôjde v podstate nič, tri milióny ale dostane na novú techniku Komunálny podnik.

Okrem týchto investícií možno ešte zmieniť tri milióny eur na nový dopravný model mesta, necelý milión pre rozličné kapitálové výdavky Dopravného podniku Bratislavy, nákup vozidiel pre Mestskú políciu za 85.000 eur, klimatizáciu budovy Magistrátu za 127.500 eur alebo takmer 1,9 milióna eur na rozšírenie metropolitnej optickej siete a senzoriky pre získavanie dát.

Veľký finančný balík je určený aj na cyklotrasy. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o veľkorysé zámery a investície. Bratislava plánuje viacero projektov, ktoré citeľne zmenia jej podobu a zvýšia kvalitu života. V skutočnosti budú ale tieto prínosy len obmedzené a nedostatočné.

Veľká časť investícií je totiž určená na niekoľko málo väčších projektov, najmä električkové a trolejbusové trate či rekonštrukciu Námestia SNP. Iné potrebné zámery tu ale chýbajú vôbec. Zmieniť možno predĺženie Saratovskej ulice do Borov, intenzívnejšiu podporu rozvoja nájomného bývania alebo rekonštrukciu Divadla P. O. Hviezdoslava, ktoré je v dezolátnom stave. Dôvod je prostý – Bratislava v skutočnosti nemá dosť peňazí.

Nakoľko zlá situácia môže byť, naznačuje prognóza kapitálového rozpočtu na nadchádzajúce roky. V roku 2027 to bude veľmi zlé, v roku 2028 katastrofálne. Je pravdepodobné, že sa ešte zmení, pokiaľ sa mestu podarí vyrokovať viac peňazí z európskych zdrojov – napríklad na električkovú trať na Pribinovej a Košickej alebo predĺženie Ružinovskej a Dúbravskej radiály. V každom prípade sa ale ukazuje závislosť metropoly od eurofondov.

Štátu doteraz vyhovovalo, že samosprávy, hoci hospodária omnoho zdravšie, získavajú zdroje na svoj rozvoj z externého prostredia. Keďže sa ale javí, že v novom programovom období sa už budú tieto peniaze viac využívať na obranyschopnosť a nie na lokálne projekty, v plnej nahote sa ukáže, do akého stavu sa miestne financie dostali. Nie je to pritom v takej miere ich vina, ako skôr dôsledok snahy štátu financovať veľkorysé sociálne programy z veľkej časti aj peniazmi, ktoré boli pôvodne určené mestám a obciam.

Rok 2026 tak môže byť akýmsi posledným hurá predtým, ako sa Bratislava obráti smerom k úpadku. Deje sa to v rovnakom čase, ako iné európske metropoly naopak masívne investujú do mohutných projektov. V Prahe sa buduje nová linka metra, električkové trate a rekonštruujú námestia, v Brne sa zlepšuje už tak kvalitná verejná doprava aj kultúrna vybavenosť, Krakov chystá svoje vlastné metro a Varšava pripomína iný vesmír.

Slovenské hlavné mesto sa v priebehu budúceho roka zlepší a skultivuje. Pribudnú lepšie verejné priestory, zlepší sa mobilita, začne sa modernizovať dôležitá električková trať. Skvalitniť by sa mohla cyklodoprava a dokončí sa vlna modernizácií centier voľného času. Ide ale o drobnosti oproti tomu, čo by reálne potrebovalo. Naostatok, rokmi sa bude situácia skôr zhoršovať.

(YIM.BA, TASR)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.