Adrian Gubčo 09.05.2026 20:56
Stavať, stavať a stavať. Odborná zhoda rastie, Bratislava potrebuje masívny populačný rast
Bratislava je malé mesto s nedostatočnou výstavbou, čo brzdí ekonomický rozvoj celej krajiny. Ide o kontroverzný názor, čoraz častejšie však zaznieva aj zo strany odbornej obce. Nejde pritom len o developerov alebo ľudí z realitného biznisu. Hovoria to rešpektovaní experti a aspoň v náznakoch a bojazlivo aj niektoré mestské strategické materiály. Rozvoj Bratislavy sa musí zrýchliť.
Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Slovenská metropola dnes patrí k európskym hlavným mestám s najnižšou dostupnosťou bývania. Podľa rozličných odhadov tu chýbajú desiatky tisíc bytov. Okrem toho je roztiahnutá, neefektívne zastavaná a finančne náročná na správu. Produktivita práce je v Bratislave najvyššia na Slovensku, keďže tu ale žije pomerne malý podiel slovenského obyvateľstva, jej ekonomický prínos, hoci významný, je predsa len limitovaný.
Tvrdenia vyššie nie sú názormi, ale dátami podložené fakty. Potvrdzujú to štatistiky najrešpektovanejších inštitúcií aj široký odborný konsenzus. Bratislava v súčasnosti dopláca jednak na to, že je malá, rovnako ako na to, že je nevhodne zastavaná. Napriek na prvý pohľad rozsiahlej výstavbe v posledných rokoch je v skutočnosti počet cenovo dostupných bytov nízky, pričom dopyt po takomto type bývania je vyšší ako ponuka.
Viaceré hlasy preto volajú po zmene. Najnovšie sa k nim pridal uznávaný ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. „Bratislavskí čitatelia ma budú možno nenávidieť, ale Bratislava je málo zastavaná a stále má veľký priestor na viac bytov,“ vyjadril sa pre Denník E. Hovoril pritom nielen o nájomných bytoch, ale aj komerčných na predaj.
Baláž vidí jasný návod na zrýchlenie rozvoja mesta. „Treba upraviť územný plán a zrýchliť povoľovacie procesy, aby sa výstavba vedela flexibilnejšie prispôsobiť trhu. Ten by potom prirodzene určil, kde vzniknú drahšie byty, kde bežné a kde napríklad sociálne bývanie,“ konštatuje.
Ekonóm pripomenul, že v Bratislave žije asi osem percent populácie krajiny, kým inde (napríklad Rakúsku či Maďarsku) to býva aj pätina. Z pohľadu rozlohy ju prirovnal (nie celkom presne) k Singapuru, ktorý je v skutočnosti dvakrát väčší. Napriek tomu, populačne je so šiestimi miliónmi obyvateľov viac ako dvanásťkrát väčší. To má prirodzene svoje konzekvencie a ekonomicky priaznivo vplýva na miestnu spoločnosť. Základný princíp je podľa Baláža jednoznačný. „Základná myšlienka je, že ľudia sa majú presúvať za prácou, nie naopak,“ zhŕňa.
Na Slovensku to zatiaľ platí len do istej miery. Kým časť verejnosti sa podľa toho správa, vládne ani miestne politiky na to nereflektujú. Dôvodom sú najmä rozličné tradičné predsudky, predstavy, pocity a lokálny konzervativizmus (NIMBYizmus), podľa ktorých je Bratislava presaturovaná a treba podporovať najmä štrukturálne zaostalé regióny.
Ide samozrejme o totálny omyl. Porovnanie s inými vyspelými ekonomikami ukazuje jasný návod aj pre Slovensko. Budúcnosť krajiny nespočíva v investovaní do zaostalých regiónov a vidieka, minimálne v súčasnosti. Namiesto toho musí krajina získať silné urbánne centrá, ktoré budú ohniskami inovácií, rozvoja a ekonomického rastu, vďaka čomu sa zisky automaticky „prelejú“ aj do zvyšku krajiny vďaka posilneniu domáceho trhu aj podnikateľskej sféry.
Na Slovensku sú v podstate len dve mestá, ktoré majú potenciál byť významnými medzinárodnými centrami – Košice a samozrejme a predovšetkým Bratislava. Práve tieto dve metropoly potrebujú masívnu podporu zo strany štátu aj totálnu zmenu nastavenia svojich samospráv. V praxi sa to musí odraziť na zmenách nielen v územných plánoch, ale aj legislatíve (stavebnej a zákone o obecnom zriadení), financovaní, kompetenciách a investičných prioritách.
V prípade Bratislavy to znamená súbor viacerých opatrení. Nový pripravovaný územný plán, tzv. Metropolitný plán, nemôže vychádzať z existujúcej demografickej prognózy. Namiesto toho musí byť pripravený na rast mesta prostredníctvom masívnej migrácie. Stavebná legislatíva musí zodpovedať súčasnosti a zbaviť sa reštriktívnych noriem o preslnení, parkovaní, odstupoch, zazelenaní alebo hluku. A bratislavský rozpočet napokon nemôže byť v súčasnej výške – na začiatok by bolo vhodné, aby bol aspoň štvornásobný.
To všetko sa musí prejaviť aj na fyzickej tvári mesta. Musí sa rozbehnúť výstavba na každom dostupnom pozemku zhruba v hraniciach daných diaľnicou D4, ktorý nie je priamo určený pre parkovú alebo krajinnú zeleň alebo nie je iným spôsobom chránený. Musí sa začať skutočne preferovať kompaktná, bloková zástavba, ktorá je ekonomicky aj urbanisticky najefektívnejšia. Musia sa zvýšiť investície do infraštruktúry, tak železničnej, električkovej, ale aj chýbajúcej cestnej. A v neposlednom rade, rozvíjať sa musí inovačný potenciál mesta a jeho obyvateľstva.
Práve toto je cesta pre Bratislavu aj pre Slovensko. Krajina si môže vybrať medzi dvoma scenármi. Na jednej strane je vyspelý európsky štát s výkonnou a odolnou ekonomikou, založený na silných mestách s dobrou kvalitou života. Na strane druhej je upadajúca rurálna spoločnosť, ktorá žije v naivných predstavách o silnom tradičnom vidieku, no v skutočnosti bude len chudobným príveskom celého kontinentu.
Zatiaľ ide odhodlane druhou cestou. Prispievajú k tomu nielen celospoločenské nálady, ale bohužiaľ aj oficiálne proklamované postoje mnohých bratislavských politikov. Bratislava musí byť lídrom celkovej zmeny. V takom prípade však musí začať otvorene hovoriť o potrebe obrovského rastu a prestavby v rozsahu, aký zatieni aj povojnovú éru.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
