Adrian Gubčo 12.10.2025 15:01

Len aby sme v hanbe nezostali. Bratislavu čakajú medzinárodné podujatia, prinesú výrazné investície

K vlastnostiam Slovenska patrí, že sa odhodlá k výkonom až v čase, keď je na krajinu vyvinutý citeľný tlak. Týka sa to aj Bratislavy, ktorá zažila vlny rekonštrukcií a bola v pozornosti vlády najmä v čase pred organizáciou významnejších medzinárodných podujatí. Týka sa to predovšetkým Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji alebo predsedníctva Slovenska v Rade EÚ. Na konci tohto desaťročia by sa mali obe udalosti zopakovať.

Zdroj: Immocap, Nino Belovič / YIM.BA

Na rozdiel od mnohých iných krajín, slovenská vláda štandardne ignoruje potreby Bratislavy a necháva starostlivosť o mesto čisto v rukách samosprávy. Kompetencie bratislavského primátora či starostov a starostiek sú však limitované a finančné možnosti obmedzené. Rozpočtová kapitola pre hlavné mesto neexistuje a Bratislava daňovo nebenefituje z ekonomickej činnosti, ktorá sa tu vykonáva. Výsledkom je obrovský investičný dlh.

Tento sa prejavuje v mnohých oblastiach. Dopravná i technická infraštruktúra je zastaraná, počet nájomných bytov vo vlastníctve mesta i mestských častí nízky a verejný priestor v zlom stave. V Bratislave sa nebudujú výrazné kultúrne stavby ako inde a každý významnejší projekt je financovaný z eurofondov. K tým má navyše metropola ako „bohaté mesto“ sťažený prístup.

Štát sa k tejto situácii nezriedka stavia s blahosklonnosťou. Nezriedka sa pritom objavuje argumentácia, že Bratislava žije na úkor ostatných regiónov a preto si nezaslúži zvýšenú podporu či starostlivosť. Obrat nastáva len v jednom prípade – keď sa blíži medzinárodné podujatie a Slovensku hrozí medzinárodná hanba.

V minulosti sa preto udialo už niekoľkokrát, že sa tesne pred takýmto podujatím v metropole narýchlo realizovali úpravy. V čase stretnutia Bush – Putin v roku 2003 prebiehali rýchle úpravy Bratislavského hradu, pred Majstrovstvami sveta v ľadovom hokej v roku 2011 sa opravovala Hlavná stanica a mesto zmodernizovalo prístupové cesty k Zimnému štadiónu Ondreja Nepelu (a vybudoval sa prakticky aj úplne nový štadión, to je však prirodzené).

V roku 2016, keď Slovensko prvýkrát predsedalo Rade EÚ, dostalo mesto financie na lokálne úpravy verejného priestoru a obnovu ulíc, smerujúcich k vládnym budovám. Pred rokom 2019, keď bola Bratislava opäť dejiskom MS v ľadovom hokeji, sa znova realizovali určité zlepšenia na železničnej stanici. Nedá sa povedať, že by tieto investície dramaticky zlepšili obraz Bratislavy, aspoň v malej miere ale zlepšili situáciu.

Teraz sa opäť približujú tak Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, ktoré budú v roku 2029, ako aj slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, naplánované na prvú polovicu roka 2030. V krátkom čase po sebe sa tak budú v Bratislave konať dve prestížne podujatia. Kým majstrovstvá majú tradične významné postavenie kvôli pozícii hokeja ako národného športu, predsedníctvo v Rade EÚ je pre malé krajiny ako Slovensko príležitosťou pracovať na svojom imidži. Možno teda očakávať nejaké zmeny pred týmito podujatiami?

Blížia sa ďalšie majstrovstvá sveta v hokeji, stanicu čaká ďalšia rekonštrukcia. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Všetko nasvedčuje tomu, že áno. Podľa dostupných informácií budú kľúčové investície opäť smerovať do niekoľkých kľúčových oblastí, predovšetkým do skvalitnenia Hlavnej stanice, ale aj do zlepšenia zázemia pre organizáciu stretnutí na najvyššej úrovni a zvýšenia úrovne vládnych a reprezentačných budov. Mnohé projekty sú rozbehnuté už dnes.

V prípade Hlavnej stanice štát ohlásil, že plánuje masívnu investíciu, minimálne vo výške 20 miliónov eur, ktorá prinesie výrazné zlepšenie stavu priestorov stanice. V rámci projektu, kde len dokumentácia má stáť 2,5 milióna eur, sa majú zreorganizovať interiérové priestory, zvýšiť ich štandard, zlepšiť služby, zabezpečiť bezbariérovosť a zvýšiť energetická efektivita. Vedenie Železníc Slovenskej republiky tvrdí, že stanica už nebude hanbou Slovenska.

V tomto momente nemožno potvrdiť, či to tak naozaj bude. ŽSR nešli cestou vyhlásenia architektonickej súťaže, čím by zvýšili šancu na zisk skutočne špičkových výsledkov. Bratislavu tak nemusí čakať príbeh Českých Budějovíc alebo Plzne, kde sa nedávno zrekonštruovali miestne stanice v mimoriadne vysokej kvalite. V každom prípade, dodávateľ projektovej dokumentácie má byť vysúťažený ešte tento rok.  

Následne by sa mali začať postupne realizovať prvé práce, hoci naplno sa má rekonštrukcia rozbehnúť zhruba o rok. Dokončené majú byť v roku 2028, tesne pred majstrovstvami. Podľa slov vedenia ŽSR prebiehajú rokovania aj s Hlavným mestom, zamerané na zvýšenie kvality verejného priestoru v blízkosti stanice.

Druhý veľký projekt je zameraný na vytvorenie kvalitných podmienok pre organizáciu mítingov a konferencií na vysokej úrovni. Miestom týchto podujatí bude podľa všetkého Istropolis na Trnavskom mýte. Súčasťou rozvoja polyfunkčného komplexu od developera Immocap je aj vznik kultúrno-spoločenského centra, tvoriaceho náhradu za pôvodný Dom odborov Istropolis a jeho kongresovú časť.

Podľa developera vznikne v Istropolise špičková sála, prispôsobená na organizáciu širokej škály podujatí vďaka vysokému stupňu flexibility. Predpokladaná kapacita je približne 1.800 miest na sedenie a 3.000 miest na státie. Navýšiť ju má ešte doplnenie balkóna či balkónov. Immocap tvrdí, že ide o ideálnu kapacitu pre Bratislavu, pričom sála bude využívaná najmä pre kultúrne podujatia. Nezastupiteľné miesto v nej majú mať aj kongresy.

Práve predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ bude pre Istropolis od veľkej miery zaťažkávajúcou skúškou. Developer tvrdí, že dobudovaná bude do konca roka 2029 – práve včas pred začiatkom predsedníctva. Aktuálne čaká na vydanie stavebného povolenia, aby sa mohol okamžite pustiť do realizácie. Súčasťou projektu je aj vznik cateringového zázemia či rozptylových plôch pred budovou v podobe verejných priestorov.

Napokon, pre rokovania na tej najvyššej úrovni má slúžiť zrekonštruovaný kaštieľ v Rusovciach. Investor, ktorým je Úrad vlády Slovenskej republiky, má v tomto prípade taktiež naplánované dokončenie na rok 2029. Do tohto termínu chce mať pripravený a zariadený obnovený kaštieľ, zrevitalizovaný susedný park a vybudovaný bývalý čeľadník pre verejnosť.

Zrekonštruovaný kaštieľ v Rusovciach prinesie náročne zreštaurované interiérové priestory, vybavené historickými výmaľbami, umeleckými dielami aj kombináciou historického a nového mobiliáru. Nachádzať sa tu budú viaceré salóniky a miestnosti, prispôsobené na rokovania a diplomatické stretnutia. Umiestnené tu majú byť aj prepychovo zariadené ubytovacie priestory pre významných hostí či stravovacie zázemie. Kaštieľ nebude verejne prístupný.

Popri týchto investíciách ešte prebieha niekoľko ďalších, zameraných na vládne budovy. Štát využil zdroje z Plánu obnovy a odolnosti aj vlastné rezervy na rekonštrukciu budov Karácsonyiho paláca, Úradu vlády SR s areálom či budovy Národnej rady Slovenskej republiky. Do roku 2030 tak Bratislava bude o čosi lepšie pripravená na reprezentatívne podujatia.

Bratislava mohla dostať veľké reprezentatívne kongresové centrum, dostane len jeho menšiu náhradu. Zdroj: Immocap

Hoci sa na prvý pohľad tieto investície javia ako dobrá správa, do istej miery ide o tradičný slovenský prístup – o nekoncepčnú Potemkinovu dedinu, kde štát uprednostnil lacnejšiu záplatu pred komplexným riešením. Rozhodne to platí o Hlavnej stanici či o Istropolise. Azda len obnova kaštieľa v Rusovciach je niečo, čo bolo naozaj dlhodobo potrebné a konečne sa tento projekt aj realizuje – hoci sa dal lepšie, lebo ani tu sa nerealizovala architektonická súťaž.

V prípade Hlavnej stanice ide o drahší facelift, hoci už desaťročia sa hovorí o potrebe komplexnej modernizácie stanice. Tá by nezahŕňala len zvýšenie štandardu staničnej budovy, ale aj zlepšenie technických parametrov tak stanice, ako aj koľajiska. Nedostatky stanice sú dlhodobo omieľané – koľaje sú v zákrute, kapacita nedostatočná, nástupištia úzke a krátke, podchody bariérové a taktiež úzke, stanica je neprístupná z Pražskej. Tieto problémy sa s prichádzajúcou obnovou nevyriešia, lebo štát nie je schopný uvoľniť potrebné prostriedky.

Pri Istropolise zas štát s radosťou využije možnosti Istropolisu, ktorého kultúrno-spoločenská časť sa bude realizovať v obmedzenej, zmenšenej verzii. Pôvodne sa tu však uvažovalo so vznikom Národného kultúrno-kongresového centra, ktorý by priniesol omnoho väčšiu sálu a oveľa lepšie podmienky pre naozaj veľké podujatia. Štát však odmietol takýto projekt podporiť. Bratislava tak zostáva a aj nadlho zostane jediným hlavným mestom EÚ bez náležitej kongresovej infraštruktúry.

Metropola naostatok zostáva dlhodobo podfinancovaná, čo ešte zhoršujú vládne zásahy do rozpočtov samospráv. Bratislava takto prišla za posledné roky o desiatky miliónov eur, ktoré sa namiesto toho mohli prejaviť vo zvyšovaní kvality verejného priestoru. Mesto by mohlo kontinuálne zlepšovať jeho stav tak, aby v rokoch 2029 a 2030 návštevníkov vítalo autenticky udržiavané prostredie a nie len narýchlo upravená východoeurópska náhražka.

To však nie je „slovenské“. V duchu slávnej hry Jána Chalupku z roku 1830 je miestny prístup založený na malomeštiackom správaní k svojmu okoliu. Obava z medzinárodnej hanby je jediným dôvodom, prečo sa miestna spoločnosť dokáže rozhýbať k skutku, ktorý mal v skutočnosti nastať už dávno. Nanešťastie, presne dve storočia po premiére tejto hry sa Chalupkove slová ukazujú ako nesmrteľné.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.