Martina Gregová 06.11.2023 20:38

Drsné podmienky a tradičný prístup. Svetoví architekti ukazujú, že klasické vzory netreba prehliadať

Moderná architektúra a nadšenie z nových technológií v uplynulých desaťročiach nezriedka vymazali citlivý prístup k prírodnému či kultúrnemu kontextu prostredia, kde nové stavby vznikali. Trvalo desaťročia, kým si spoločnosť uvedomila, že to nemusel byť najvhodnejší postup. Rastúci počet príkladov z celého sveta, vrátane klimaticky najdrsnejších regiónov, ukazuje, že klasické vzory vo výstavbe majú stále čo povedať aj najlepším súčasným architektom. 

Zdroj: Henning Larsen Architects

Faerské ostrovy sú autonómnym regiónom so špecifickými poveternostnými podmienkami, patriacim pod Dánske kráľovstvo. Tomuto predpokladu sa musela v minulosti prispôsobiť tradičná architektúra a spôsob jej výstavby. Rovnakej výzve však čelia aj súčasné stavby. Mnohí architekti preto pri výstavbe nových objektov v tomto regióne vychádzajú z tradičného tvaroslovia budov aj z ich materiálového riešenia, ktoré sú overené časom a skúsenosťami v oblasti stavebníctva.

Na základe rovnakého predpokladu bol navrhnutý jeden z najnovších projektov od svetoznámeho architektonického štúdia Henning Larsen Architects. Ide o úplne nový univerzitný kampus v hlavnom meste Tórshavn s podlažnou plochou viac ako 8-tisíc metrov štvorcových. V najbližších rokoch bude kancelária zámer realizovať, a to na základe architektonickej súťaže, ktorej víťazmi sa stali len pomerne nedávno. Univerzitný kampus nebude ani zďaleka prvým projektom od Henning Larsen, ktorý má byť v Tórshavne postavený. V minulosti už spoločnosť vyhrala napríklad súťaž na novú podobu štvorhviezdičkového hotela či nového sídla spoločnosti Smyril Line.

Umiestnenie a natočenie budovy v rámci pozemku bolo dané na základe rozsiahlej analýzy svetla a vetra. „Nový objem sme na pozemok umiestnili tak, aby bol čo najviac chránený pred poveternostnými vplyvmi. Vďaka tomuto prístupu zároveň umožňujeme študentom tráviť mimo vnútorných priestorov až o 150 dní v roku viac, ako by tomu bolo bez vykonania analýzy," tvrdia architekti.

Súčasťou univerzitného kampusu má byť séria menších objektov s prevažne sedlovou strechou, ktoré budú prepojené do jedného funkčného celku. Na základe overených postupov výstavby bola prevažná časť komplexu navrhnutá z drevených konštrukčných prvkov. Na Faerských ostrovoch sa totiž nachádzajú jedny z najstarších, stále bezproblémovo fungujúcich drevených budov na svete, z ktorých niektoré pochádzajú už z 11. storočia.

Aj tvaroslovie nových objektov nadväzuje na architektúru, typickú pre danú lokalitu. Existujúce budovy v rámci pozemku budú vo veľkej časti zachované, niektoré prejdú miernymi úpravami. „Naša vízia čerpá inšpiráciu z tradičných faerských stavebných metód a drevených budov a zároveň ponúka univerzite na Faerských ostrovoch moderný kampus, ktorý hladko zapadne do krajiny a jej rozmanitého kontextu," povedal o projekte Ósbjørn Jacobsen, partner Henning Larsen Architects.

Najväčšou výhodou návrhu je popri jeho materiálovom riešení aj jeho dispozícia, ktorá v niekoľkých formách stiera hranicu medzi exteriérom a interiérom. V strede centrálneho objektu sa má totiž podľa návrhu nachádzať menšie zelené nádvorie, na ktoré priamo nadväzuje výrazný interiérový peší ťah.

Nádvorie bude obklopovať niekoľko ďalších priestorov, ktoré podporia interakciu medzi študentmi a skvalitnia im trávenie voľného času v čase prestávok aj mimo vyučovacieho procesu. V centrálnej časti bude situovaná knižnica, jedáleň, kaviareň, neformálne študijné priestory, kancelárie administratívnych pracovníkov a flexibilná poslucháreň. Takéto riešenie vnútorných priestorov zároveň zaistí, že študenti budú mať pocit, že trávia čas v exteriéri, a to aj v prípade nepriaznivého počasia.

S cieľom podporiť komunitný život a pobyt na čerstvom vzduchu došlo v rámci projektu aj k odstráneniu niekoľkých parkovacích miest a k ich nahradeniu zelenými pobytovými plochami. Keďže sa univerzitný kampus bude rozprestierať na mierne vyvýšenom pozemku, predpokladá sa, že sa po výstavbe stane jasnou priestorovou dominantou mesta.

Dôležitou súčasťou novej podoby kampusu má byť jeho zelená strecha, ktorá síce kvôli tvaru nebude pochôdzna, no vďaka zeleni dopomôže k tomu, aby objekt ľahšie zapadol do prírodnej scenérie ostrova. Zeleň bude zo strechy ďalej plynulo pokračovať na niektoré fasády. Tento prístup má svoje výhody z hľadiska energetickej úspornosti projektu.

Nová podoba univerzitného kampusu v meste Tórshavn vznikla na základe rozsiahlych znalostí stavebníctva v danom regióne. Na poveternostné podmienky budova reaguje svojim tvarom, orientáciou na pozemku, zvolenými materiálmi aj dispozíciou. Vzniku kvalitnej architektúry v tomto prípade predchádzala detailná analýza územia.

Citlivosť ku kontextu je niečo, čo bolo počas vlády modernej architektúry a urbanizmu do istej miery zanedbané. Tí najlepší svetoví tvorcovia súčasnosti však tento prístup prehodnotili. Výsledkom môžu byť špičkové projekty, ktoré vhodne nadväzujú na krajinné a historické prostredie mesta či regiónu a využívajú tradičné vzory vo svoj prospech. Nezriedka sa ukazuje, že prístupy, považované za zastarané, dokážu lepšie reagovať na súčasné a budúce výzvy ako rozličné moderné riešenia. Široké použitie ekologických materiálov je už len povestnou čerešničkou na torte. 

 

(Henning Larsen, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.