Adrian Gubčo 06.11.2025 18:12

Dopravný kolaps v downtowne? Najlepšia správa pre jeho budúcnosť

Stredajšia poobedná špička bola v bratislavskom downtowne obzvlášť náročná. Kombinácia viacerých faktorov spôsobila, že došlo prakticky ku kolapsu dopravy, čo viedlo k obrovským zdržaniam na strane individuálnej aj verejnej dopravy. Pre ľudí, ktorí boli touto situáciou zasiahnutí, išlo samozrejme o veľkú nepríjemnosť. Z hľadiska budúceho rozvoja zóny ale išlo o pozitívny jav.

Ilustračný záber. Zdroj: Immocap

Dopravnú situáciu v stredajších (5. novembra 2025) podvečerných hodinách v novom centre Bratislavy možno označiť jedine ako katastrofálnu. Súbeh viacerých faktorov vrátane protestov v Starom Meste, dopravných nehôd a nevhodných reakcií viacerých vodičov spôsobil, že sa v downtowne, ale nielen v ňom, vytvorili súvislé stojaté kolóny. Polícia Slovenskej republiky dokonca upozorňovala vodičov, smerujúcich do miestnych nákupných centier, aby hľadali alternatívne trasy.

Včerajší dopravný kolaps bol síce svojim rozsahom mimoriadny, v skutočnosti ale dochádza v posledných rokoch k zhoršovaniu dopravnej situácie. Niektorí z toho vinia rozvoj cyklistickej infraštruktúry, a to aj na úkor ciest, doteraz využívaných automobilmi. Vplyv týchto úprav je však marginálny, nakoľko ideálna situácia nebola ani predtým. Bližšie by boli tí, ktorí by obvinili výstavbu v lokalite.

Faktom je, že v poslednom období skutočne vznikli v tomto území obrovské kapacity bývania, kancelárií aj retailu. Kým v roku 2015 sa v priestore medzi Páričkovou a Dunajom nachádzali dve výškové budovy, dnes ich tu je 15 a ďalšie sú vo výstavbe. Vybudované bolo jedno úplne nové veľké nákupné centrum, ďalšie sa rozšírilo, vďaka čomu je najväčším nákupným centrom na Slovensku.

To všetko zásadne zmenilo dopravný model Bratislavy. Prirodzene, do úvahy treba vziať aj rast počtu automobilov. Na konci roka 2015 evidoval Krajský dopravný inšpektorát v Bratislave 266.032 osobných vozidiel. Zatiaľ posledné dáta z 30. júna 2025 hovoria o 368.809 osobných vozidlách. Prirodzene, k týmto číslam treba pripočítať aj desiatky tisíc ďalších vozidiel. Naostatok, do Bratislavy dochádzajú pracujúci z predmestí, čo pridáva minimálne desaťtisíce ďalších automobilov.

Vnútromestská infraštruktúra sa za toto obdobie zmenila len málo. Zmieniť možno prestavbu a rozšírenie Mlynských nív, rekonštrukciu križovatky Košickej a Landererovej či výmenu asfaltu na Račianskej. Do blízkosti centra bola vovedená rýchlostná cesta R7, čo prinieslo určité úpravy a vyvolané investície. Inak bolo ale zásahov málo.

Rovnako chudobne je na tom v konečnom dôsledku aj verejná doprava. Vybudovaná bola jediná nová električková trať v Petržalke a zmodernizovaná trať na časti nábrežia, v Karlovej Vsi alebo časti Nového Mesta, doplnená o lokálne úpravy. Priamo v downtowne ale v prospech verejnej dopravy pribudol prakticky len buspruh na Mlynských nivách.

S ohľadom na danú situáciu sa nemožno čudovať, že existujúca infraštruktúra naráža na limity. Pri zhode nešťastných okolností – tak ako včera – to musí viesť zákonite ku kolapsu a zápcham, ktorých sa v priebehu včerajška nechcene stali súčasťou desiatky tisíc ľudí. Je takmer isté, že k podobnému javu by došlo bez ohľadu na to, či sa na Vajanského nábreží, Dunajskej alebo Ul. 29. augusta nachádza cyklotrasa (resp. ochranný pruh) alebo nie.

Zápchy prinášajú mnoho problémov. Okrem toho, že sú psychicky ubíjajúce, vedú k ekonomickým aj ekologickým škodám. Mestá na celom svete vynakladajú miliardy eur, aby ich vyriešili. Napriek tomu možno v tomto konkrétnom prípade povedať, že kolaps, ktorých zachvátil centrum Bratislavy, je dobrou správou. Prečo?

Vízia električkovej trate v downtowne v tejto podobe pochádza už z roku 2018, napriek tomu zostáva termín štartu výstavby nejasný. Zdroj: JTRE

O rizikách, spojených s masívnou výstavbou v tejto časti mesta, sa vie už veľmi dlho. Úvahy o prestavbe bývalého priemyselného zázemia Bratislavy na reprezentatívnu štvrť sa rozvíjali už od 60-tych rokov 20. storočia. Konkrétnejšiu formu získali na konci 80-tych rokov a v 90-tych rokoch sa rozhodlo, že sa tu budú koncentrovať výškové budovy. Vzniknúť tu mal „bratislavský Manhattan“.

Obrovská výstavba v oblasti sa mala vo veľkom rozbehnúť na konci prvej dekády tohto storočia, plány však zhatila hospodárska kríza. Išlo však len o dočasný odklad. Už o niekoľko rokov začali poprední bratislavskí developeri realizovať prvé masívne developmenty a začala sa formovať súčasná tvár lokality. Dnes je prezentovaná ako symbol úspešnej transformácie slovenskej metropoly.

Nanešťastie, ani roky k dobru neviedli k tomu, aby sa vopred pripravila dopravná infraštruktúra, predovšetkým infraštruktúra verejnej dopravy. V súlade so slovenskou tradíciou hasiť problémy až v momente, keď začne horieť, sa začali aj možnosti obsluhy územia riešiť pomerne neskoro. S víziami však neprišlo mesto, ale opäť až developeri. Po pomerne extravagantnom nápade umiestniť tu akúsi lanovku predstavilo JTRE koncepciu električkovej trate na Pribinovej a Košickej.

Tento zámer v tom čase nebol ani len v územnom pláne. Bratislava sa ešte stále spoliehala na nereálnu víziu obsluhy v podobe metra, prípadne podzemnej železničnej trate, spájajúcej Filiálku s Nivami a Petržalkou. V dobe predstavenia električkovej trate od JTRE bolo každému jasné, že sa ani jeden z týchto systémov v najbližších desaťročiach nepostaví. Napriek tomu bolo prijatie plánu developera pomerne zmiešané.

Odvtedy už prešlo viac ako osem rokov – a budúcnosť električkovej trate ostáva naďalej nejasná. Hoci mesto sa s ňou stotožnilo a zmenilo územnoplánovaciu reguláciu, aj naďalej trvajú diskusie s odporcami. Patrí k nim najmä Slovenské národné divadlo, Ministerstvo kultúry SR a malá komunita ľudí z kultúrneho, architektonického či aktivistického prostredia. Tieto debaty blokujú skorý štart realizácie.

Dôsledkom v podstate úplne zbytočných hádok je fakt, že dnes nie je ani len známe, kedy sa začne s prácami. Developer mal už pritom v čase bližšej prezentácie projektu v roku 2018 pripravenú významnú časť dokumentácie. Mesto potvrdilo v roku 2019, že o projekt má záujem, v roku 2022 sa malo začať stavať. Ak by sa to skutočne podarilo, dnes by už mohla byť trať teoreticky dokončená.

Keďže však nie je, ľudia sú nútení stáť v zápchach bez existujúcej alternatívy. Autobusy aj trolejbusy sú totiž v konečnom dôsledku nútené zdieľať cesty aj s autami, takže sa cestujúci kongescii vyhnúť nevedia. Výhodu majú tí, ktorí bývajú v pešej vzdialenosti, jazdia bicyklami alebo sa vedia presunúť k najbližšej električkovej zastávke. To je však menšina z celkového počtu prepravujúcich sa ľudí.

Dnes sa ukazuje, že sú potrebné naozaj až kritické situácie, aby verejnosť vyvinula tlak na zodpovedné orgány a verejný dopyt prehlušil hlasy malej, no vplyvnej skupiny kritikov. Jednou z takých bol práve včerajší kolaps. Pre bratislavský downtown by bolo azda najlepšie, keby sa opakoval pravidelne, aby došlo k urýchlenému postupu na riešení v podobe rozvoja koľajovej dopravy.

Pre Bratislavu je už bežné, že namiesto predchádzania problémom ich začne riešiť až v čase, keď sa vyskúšajú všetky zlé alternatívy. Inak to nie je ani v tomto prípade. Mesto potrebuje poriadnu facku, aby sa začalo seriózne zaoberať dopravou, hoci už pred dvadsiatimi rokmi bolo jasné, že takáto situácia raz nastane. Dôležité však je, že priestor pre zlepšenie ešte stále existuje. Stojí za to ho realizovať, aj keď môže byť spojené s určitou nepohodou a nutnosťou robiť kompromisy.

Mimochodom, ozývajú sa hlasy, podľa ktorých by bolo do budúcna vhodné regulovať výstavbu, kým nevznikne potrebná infraštruktúra. To by však bola fatálna chyba – ako vidíme aj z tejto situácie, pokiaľ nebude tlak, nebude ani snaha tému riešiť. Bratislava si pomalosťou svojich reakcií strieľa už do jednej nohy. Nepotrebuje si streliť aj do druhej.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.