Adrian Gubčo 10.09.2025 18:27

Dobré správy pre predmestie Bratislavy: Dvojica kľúčových obchvatov je strategickou investíciou

Obce a mestečká v Malokarpatsku v zázemí Bratislavy sa vyznačujú peknými historickými jadrami so vzácnou architektúrou a rozvíjajúcim sa cestovným ruchom. Nanešťastie, drasticky ich narúša intenzívna automobilová doprava. Riešením majú byť dlho diskutované obchvaty malokarpatských obcí a miest. Teraz sa ich realizácia citeľne priblížila.

Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Malokarpatský región je malebnou časťou Slovenska s bohatými vinohradníckymi a kultúrnymi tradíciami a príťažlivými sídlami. V čoraz intenzívnejšej miere je vyhľadávaný turistami, ktorí sem chodia za históriou, umením, prírodou, cyklotrasami, vínom i gastronómiou. Výhodou je v tomto prípade blízkosť Bratislavy, ktorá je zdrojom návštevníkov a napomáha rozvoju cestovného ruchu.

Vzdialenosť od metropoly je ale na druhej strane aj dôvodom, prečo sa do miest a obcí sťahujú tisíce nových obyvateľov. Tí sa následne do Bratislavy prepravujú autom, čo zvyšuje záťaž a vedie k zhoršeniu bezpečnosti, devastácii prostredia hlukom a emisiami aj k zníženiu kvality verejného priestoru. Využívajú pritom cestu II/502. Podľa sčítania z roku 2022 tadiaľto denne prechádza 12- až 17-tisíc vozidiel.

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) sa už dlhšie zaoberá riešením neúnosnej situácie, ktorým má byť tzv. Obchvat obcí Malokarpatska. Má ísť v podstate o preložku cesty II/502, ktorá by po novom bola umiestnená mimo intravilánu, čo by umožnilo vytlačiť tranzit a zhumanizovať prostredie v obciach či mestách.

Vybudovaná už bola akási nultá fáza v podobe spojenia cesty III/1059 s cestou II/129, čím vznikol čiastočný obchvat Chorvátskeho Grobu a spojenie s diaľnicou D1 na Triblavine. Kľúčovými sú ale obchvaty miest ako Pezinok alebo Modra.

Vznik týchto úsekov sa teraz významne priblížil realite. Vláda SR totiž v stredu 10. septembra 2025 schválila návrh na určenie investičného projektu „II/502 Pezinok obchvat a II/502 Modra obchvat“ za strategickú investíciu. Ako upozorňuje BSK, tento krok výrazne urýchli prípravu a povoľovanie výstavby obchvatov dvoch kľúčových miest v Malokarpatskom regióne.

Podľa kraja počíta projekt s vybudovaním preložky cesty II/502 mimo zastavané územia Pezinka a Modry. Celková plocha investície predstavuje 469.860 m² a náklady sa odhadujú na 194,9 miliónov eur s DPH. Financovanie sa má zabezpečiť z viacerých zdrojov – z úveru Európskej investičnej banky, z Programu Slovensko 2021-2027 a z vlastných zdrojov BSK.

Riešené sú dva úseky. Prvým je obchvat Pezinka, ktorý bude mať dĺžku 7,334 km a pôjde o štvorpruhovú cestu v kategórii C22,5/90 s návrhovou rýchlosťou 90 km/h. Druhým je obchvat Modry s dĺžkou 3,030 km v podobe dvojpruhovej cesty v kategórii C9,5/80 a návrhovou rýchlosťou 90 km/h. Oba úseky budú vedené mimo zastavaného územia, v súlade s územným plánom a s ohľadom na životné prostredie. Podľa všetkého budú na seba nadväzovať.

Podľa Juraja Drobu, predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, sa tak dramaticky zvýši kvalita života miestnych obyvateľov. „Je to obrovský úspech pre celý Bratislavský kraj. Obchvaty Pezinka a Modry prinesú menej kolón, menej hluku, menej emisií – a viac bezpečia, pohodlia a priestoru pre ľudí. Ide o strategickú stavbu, ktorá má zmysel a širokú podporu,“ zdôrazňuje Droba. Do budúcna sa očakáva aj dobudovanie obchvatov Sv. Jura, Dubovej a ďalších obcí.

Bratislavský samosprávny kraj dodáva, že štart realizácie prvého z nových úsekov – obchvatu Modry – by mohol prísť už v októbri 2026, teda o niečo vyše rok. Jeho výstavba by mala trvať asi dva roky. To isté platí o obchvate Pezinka, kde sa predpokladá začiatok stavebných prác v januári 2028. Dokončený by tak mal byť na začiatku roka 2030.

Obchvat obcí Malokarpatska. Zdroj: Bratislavský samosprávny kraj

Ak sa skutočne podarí zrealizovať oba obchvaty ešte do konca desaťročia, bude to pre obe mestá, teda Pezinok aj Modru, dramatická zmena. Dopravné intenzity sú s ohľadom na veľkosť oboch miest mimoriadne, čo má na život v nich výrazne negatívny dopad. Súčasné vedenie ciest cez Pezinok a zvlášť cez Modru sa obzvlášť zle odzrkadľuje na podobe verejného priestoru.

So vznikom obchvatov sa tak ponúka výborná príležitosť pre zásadné skvalitnenie miestneho prostredia. V prípade Pezinka to znamená predovšetkým obnovu Bratislavskej či Moyzesovej ulice, ideálne spojenú s ich zúžením, resp. rozšírením chodníkov ale realizáciou plnohodnotnej segregovanej cyklotrasy. V kontexte pripravovanej rekonštrukcie centra mesta vrátane Radničného námestia by išlo o skokové zlepšenie.

Ešte výraznejšie by sa prípadné utlmenie dopravy a otvorenie možností pre rekonštrukciu námestia podpísalo na Modre. V najlepšom prípade by mala samospráva už teraz pripravovať architektonickú súťaž, ktorá by priniesla novú podobu Štúrovej alebo Dukelskej. S ohľadom na dĺžku prípravných, projekčných a povoľovacích procesov by mohla byť okamžite po dokončení obchvatu Modra pripravená na štart revitalizácie.

Absencia obchvatov miest je vo všeobecnosti slovenským problémom. Štát sa dlhodobo zameriava na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest (hoci ani tie nenapredujú tak rýchlo, ako by sa dalo čakať), preto zostávajú mnohé mestá či obce zaťažené tranzitom. Netýka sa to len malých sídiel – plnohodnotné obchvaty dodnes nemajú Bratislava, Košice, Prešov či Žilina (hoci v prípade Košíc a Žiliny by sa to malo zmeniť do niekoľkých mesiacov).

Trpezlivosť došla Trnave, ktorá pred mesiacom podpísala zmluvu s víťazom verejného obstarávania na aktualizáciu dokumentácie pre výstavbu južného obchvatu. Mesto zastrešuje prípravu, hoci ide o projekt, ktorý by mal byť kompletne v gescii štátu. S ohľadom na skúsenosti z iných regiónov Slovenska je skôr prekvapivé, že je prvou samosprávou, čo sa odhodlala k danému kroku. Nemožno ale vylúčiť, že bude poslednou.

(YIM.BA, BSK, Mesto Trnava)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.