Adrian Gubčo 27.02.2020 15:15

Corwin prezrádza, čo vznikne v areáli Palmy

Developer Corwin postupuje v príprave projektu na premenu Palmy a v tejto chvíli je už schopný definovať základné rámce budúceho developmentu. V priestore v dotyku Račianskej ulice a Novej Cvernovky má vzniknúť nové sub-centrum Bratislavy, v ktorom sa zachová industriálne dedičstvo, zároveň tu však vzniknú nové byty a kancelárie.

Zdroj: Corwin

Ako Corwin prezrádza, priemyselné silo závodu Palma zostane dominantou bývalého výrobného areálu aj po jeho premene na nový rezidenčný, administratívny a verejný priestor. Vznikne tu teda multifunkčný development, ktorý má pamätať na dedičstvo minulosti. Koncept rozvoja priestoru spracúva investor spoločne s renomovanou kanceláriou Gehl Architects.

„Štúdia rozvoja územia stále prebieha. Už dnes však môžeme potvrdiť, že silo v nej zohráva dôležitú úlohu. V tejto chvíli je predčasné povedať, akú konkrétnu funkciu bude plniť. Táto špecifická industriálna stavba si však zaslúži, aby bola aj napriek svojej masívnosti a komplikovanej vnútornej dispozícii zachovaná a v budúcnosti sa z nej stal významný ikonický priestor v Bratislave,“ priblížil predstavy vlastníka Palmy projektový manažér Corwin Erik Fusík.

Nevylúčil pritom, že nové využitie by mohli nájsť aj niektoré ďalšie objekty, ktoré sa v bývalom podniku ešte nachádzajú. „Všetko bude závisieť aj od ich technického stavu,“  vysvetľuje Filip Gulan, projektový manažér projektu Guthaus. „V prvom rade musíme dbať na bezpečnosť. Napríklad, v minulosti sme museli z rovnakého dôvodu asanovať komín, ktorý bol súčasťou pozemku, na ktorom teraz vyrastá projekt Guthaus. Hoci sme chceli časť z neho zachovať ako spomienku na industriálnu minulosť tejto časti mesta, nemohli sme tak urobiť. V jeho konštrukcii sa totiž nachádzali zdraviu škodlivé látky, narušená bola aj statika.“

Developer nepriblížil bilancie budúceho projektu, opakuje však, že tu chce vybudovať lokálne centrum. Veľký potenciál predstavuje dobra dopravná budúcnosť a blízkosť rozvíjajúceho sa kultúrneho centra Nová Cvernovka. Corwin chce svoj silný záujem na kvalitnej premene územia zdôrazniť aj spojením s vyššie zmienenou kanceláriou.

Gehl Architects sa v minulosti podieľali na mnohých svetovo významných projektoch, napríklad na premene Times Sq. v New Yorku alebo prestavbe novozélandskeho mesta Christchurch. Z premien brownfieldov možno spomenúť prestavbu štvrte Trælasten v dánskom Aarhuse, ktorý sa mení na novú štvrť a prinesie mix viacerých funkcií, vrátane obytných budov rôznych veľkostí. Developer pripomína, že dôraz tu je kladený na fungujúce komunity, interakciu medzi ľuďmi, lokálne firmy a udržateľnosť.

„Ten istý prístup navrhujeme aj pre projekt Corwinu. Navyše, táto lokalita je aj v európskom rozmere unikátna svojím vynikajúcim napojením na električky či vlakové linky. Jej obyvatelia, ale i návštevníci sa tak budú môcť na miesto dopraviť bez auta, čo je obrovská výhoda. Aj to pomôže vytvoriť priestor, ktorý prinesie zásadné zlepšenie kvality tohto územia aj jeho okolia,“ potvrdil David Sim, partner a kreatívny riaditeľ Gehl Architects počas tohtotýždňovej prehliadky areálu Palmy v Bratislave. Zúčastnil sa jej spolu s kolegyňou Ninou Otrén, ktorá sa podieľa na príprave štúdie rozvoja tejto bývalej priemyselnej zóny.

Corwin ešte neprezradil presný harmonogram prípravy projektu, deklaruje však, že bude dostatočný časový priestor pre jeho správne nastavenie v spolupráci s Hlavným mestom, mestskou časťou, ale aj lokálnou komunitou. Prítomnosť svetových urbanistov má byť zárukou, že tento proces bude na špičkovej úrovni, rovnako ako jeho výstup. Z Palmy má byť jeden z popredných developmentov v Bratislave.

 

David Sim a Nina Otrén z Gehl Architects na obhliadke územia. Zdroj: Corwin

 

Informácia o zachovaní ďalšieho výrazného industriálneho objektu je mimoriadne potešiteľnou správou, jednou z mnohých, týkajúcich sa piemyselného dedičstva v metropole. Podstatná časť ešte existujúcich objektov s vyššou potenciálnou hodnotou sa tak tak nielen zachováva, ale sa aj dočká nového života.

Podľa všetkého sa to týka aj viacerých objektov, pri ktorých sa zdalo, že ich osud je spečatený. Príkladom je budova Vistra v areáli Istrochemu (fotografie tu), ktorá je v konaní za vyhlásenie za Národnú kultúrnu pamiatku a spoločnosť Mikona si tu chce vybudovať sídlo, Design Factory, kde vlastník, Západoslovenská energetika, pohrozil asanáciou, no po verejnom tlaku sa jeho postoj údajne zmenil, a nakoniec podľa všetkých náznakov aj piváreň Mamut v centre mesta. Konečne sa do tejto debaty zapája aj Hlavné mesto, ktoré vydalo analýzu brownfieldov a samé chystá premenu areálu na Bazovej ulici.

Škody narobené v minulosti sa už napraviť nedajú, no hrozba, že pamiatka na éru „uhorského Manchestru“, kedy bola Bratislava jedným z priemyselných centier Uhorského kráľovstva, zanikne, je do veľkej miery asi zažehnaná. Pre atraktivitu, ale aj úroveň života v meste je to zásadný posun, ktorý dáva nádej, že podobne chránené môžu byť aj hodnotné pripomienky iných období – napríklad povojnovej moderny alebo postmoderny, ktoré zatiaľ nemajú ideálne podmienky.

Všetky tieto stopy vedú k vzniku unikátnej bratislavskej situácie, na ktorú poukazujú aj architekti z Gehl Architects (pozrite nižšie). Kvalitná transformácia tých objektov či areálov, ktoré sú využiteľné aj dnes, zároveň prispeje k tvorbe kompaktného, kontinuálneho a živého mesta, ktoré dokáže vytvárať dobré podmienky pre bývanie, prácu i zábavu a byť atraktívne pre pôvodných aj nových obyvateľov.

Bratislava tak postupne začína využívať svoj dlho spiaci potenciál – potenciál byť mestom so špičkovou kvalitou života, a to v celoeurópskom kontexte. 

 

Prečítajte si rozhovor s Davidom Simom z Gehl Architects o Bratislave aj budúcnosti Palmy. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.