Simona Schreinerová 15.11.2023 16:50

Bratislava konečne lídrom. Slovenská metropola udáva trend v ochladzovaní prostredia

Zvyšujúce sa teploty miest prinášajú so sebou výzvy, ktoré si vyžadujú efektívne riešenia. Fenomén mestských ostrovov tepla, spojený s urbanizáciou a zmenami vo využívaní pôdy, je závažnou skutočnosťou, ktorá ovplyvňuje kvalitu života obyvateľov a mestskú mikroklímu. Bratislava sa však za posledné roky ochladila.

Sad Janka Kráľa. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Výrazne chladnejšie mesto

Mnoho miest je vo veľkej miere tvorených veľkými spevnenými plochami a nepriepustnými materiálmi, ktoré efektívne absorbujú slnečné žiarenie a akumulujú teplo. Výsledkom je efekt, nazývaný mestský ostrov tepla, ktorý vedie k zvyšovaniu teploty v hustejšie zastavaných lokalitách. Teplota v mestách tak býva vyššia ako vo vidieckych oblastiach s vyšším podielom otvorenej krajiny.

Fenomén mestského ostrova tepla neobchádza ani Bratislavu. Podľa Utilitybidder však patrí slovenská metropola medzi najlepšie mestá z pohľadu ochladzovania. Táto štúdia síce vychádza z pomerne jednoduchej metodiky, založenej na sledovaní priemerných teplôt v mesiaci august, hlavné mesto Slovenska sa ale každopádne umiestnilo na veľmi lichotivom druhom mieste.

Utilitybidder meral teplotu hlavných miest krajín OECD. Na porovnanie teplôt analytici použili portál historické štatistiky Weather Underground. Priemerné augustové teploty sledovali za roky 2023, 2019, 2014 a 2004, pričom údaje boli analyzované k 4. augustu 2023. Od priemernej teploty v roku 2019 sa odpočítala priemerná teplota v roku 2023, ktorá bola vydelená údajom z roku 2019.

Výsledkom je percentuálna zmenu teploty za posledných päť rokov. Rovnaký výpočet bol spravený aj s údajmi z roku 2014 a 2004, aby sa zistila zmena teploty za dlhšie časové obdobie. Priemerná teplota v Bratislave v roku 2019 bola 22,9 °C, v roku 2023 dosiahla hodnotu 18,2 °C. To predstavuje zníženie teploty o 20,59 %. Lepšie na tom bol iba Luxemburg s hodnotou 24,29 %. V porovnaní s rokom 2014 sa Bratislava ochladila o 5,8 %, medzi rokom 2004 a 2023 prišlo k zníženiu teploty o 13,27%.

Najhoršie hodnoty za posledných päť rokov dosiahli mestá Ankara (+14,93%), Tallinn (+15,8%) a Helsinki (+18,42%), ktorých priemerná augustová teplota sa za posledných päť rokov výraznejšie zvýšila. Naopak, k značnému ochladeniu prišlo napríklad v Paríži, Bruseli, Prahe či Amsterdame.

Dlhodobé priemerné letné teploty tak ukázali, že v Bratislave prichádza k znižovaniu teploty a k ochladzovaniu prostredia. Dôvodov tohto javu bude viac, nepochybne však ide o pozitívnu správu.

 

K ochladzovaniu mesta prispieva aj premena brownfieldov na mestské štvrte s rozsiahlymi plochami zelene. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

 

Prečo sa Bratislava ochladzuje?

Dôvodov, prečo štatistiky ukazujú znižovanie priemernej teploty v Bratislave, bude nepochybne viac. Patriť by k nim mohla postupujúca revitalizácia a urbanizácia brownfieldov, teda bývalých priemyselných areálov, rozširovanie mestských lesov, rast mestskej zelene i rozbiehajúce sa realizácie vodozádržných opatrení.

Pretváranie brownfieldov na mestské štvrte má svoj význam z pohľadu rozvoja mesta aj zmeny klímy. Bývalé výrobné zóny boli často tvorené spevnenými plochami či mohutnými objektmi, ktoré prispievali k prehrievaniu lokalitu. Keďže plochy brownfieldov sú naozaj rozsiahle, ich vplyv pravdepodobne nebude úplne zanedbateľný.

Dnes ale mnohé spevnené plochy nahradili nielen nové objekty, ale tiež významné plochy zelene či vodné prvky. Napríklad Sky Park v bratislavskom downtowne prinesie po celkovom dokončení 35.200 m² parkovo upraveného priestoru, čo je veľkosť Medickej záhrady. Nové zelené plochy prinášajú aj ostatné projekty, keďže to od nich vyžadujú prísne územnoplánovacie regulácie. 

Dôležitou súčasťou boja proti otepľovaniu sú aj Mestské lesy, v ktorých je od roku 2014 výraznejšie obmedzená ťažba dreva za účelom podpory rekreácie pre obyvateľov a v roku 2019 boli viaceré oblasti vyhlásené za bezzásahové. Bratislavský lesopark je jedným z pokladov mesta. Aj on prispieva k tomu, že Bratislava je jedným z najzelenších hlavných miest na svete.  

Okrem lesov má väčšina obyvateľstva, žijúceho na sídliskách, zeleň priamo pod oknami. Aspoň pokiaľ žijú na sídliskách, ktoré boli budované so zámerom bývania v zeleni. Hustejšie zastavané centrum mesta je zas obklopené pásom parkov a zelených území, od Horského parku, cez Prezidentskú záhradu, Námestie Slobody, Kollárovo námestie, Medickú záhradu, Ondrejský cintorín, Sad Janka Kráľa až po Hradný kopec. Zeleň medziročne rastie a spolu s ňou aj jej potenciál ochladzovania prostredia. Keďže je jej v Bratislave veľa, vie to ovplyvniť celkové výsledky a mikroklímu mesta.  

Pozitívnou správou pre ochladzovanie mesta je aj postupný rozvoj vodozádržných opatrení. Zatiaľ jedným z najvhodnejších príkladov pozitívnej praxe je Guthaus od developera Corwin. K ponuke spoločných priestorov patrí parčík, ktorého súčasťou je altánok s grilom, sedenie, rozsiahla výsadba a na slovenské pomery mimoriadne vodozádržné opatrenia. Parčík pretínajú žľaby, ktoré sú v skutočnosti zvodmi z odkvapov. Zvedené sú do retenčnej nádrže, ktorá umožní dažďovú vodu ponechať v území. 

Z verejných projektov je na vodozádržné opatrenia zameraná rekonštrukcia parku na Račianskom mýte. Projekt, oficiálne nazvaný Adaptácia parku na Račianskom mýte prostredníctvom vodozádržných opatrení, prinesie úpravu najznámejších častí parku v prospech vyššej adaptability na suchá a letné horúčavy.

Vznikajú tu dve dažďové záhrady, nepriepustné povrchy sa menia za spevnené priepustné povrchy s vododozádržnou funkciou a za plochy zelene s funkčnou vegetáciou. Pod parkom bude voda zadržaná v dvoch poldroch. Okrem toho sa vysadia stromy, vymenia lavičky, vybuduje sa nové detské ihrisko, lúka s fitness prvkami, multifunkčné športové ihrisko, picie fontány aj bylinkové záhrady.

Podobné projekty, zamerané na zlepšenie retencie dažďovej vody, sa aktuálne realizujú aj v Rači (park Strelkova) alebo v Starom Meste (Grassalkovichova záhrada). Veľké plány má v tomto smere Hlavné mesto, ktorý rozvoj zelene a ochladzovania prostredia označuje za jednu z priorít. 

 

Rekonštrukcia parku na Račianskom mýte sa zameriava aj na vodozádržné opatrenia. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Ako pomôcť ochladzovaniu mesta v budúcnosti?

V posledných rokoch sa začína vo vyspelých mestách pracovať s koncepciou ochladzovacích parkov. Takéto parky vo všeobecnosti profitujú zo svojej strategickej polohy v blízkosti vodných tokov a v prípade vertikálne členitejšieho terénu aj z tzv. katabatického prúdenia v atmosfére, keď hustejší a ťažší studený vzduch klesá nadol a ochladzuje územie pod sebou.

Prvý ochladzovací park v Bratislave by mal vzniknúť na Mlynských nivách v rámci developmentu Mlynárka. Cieľom súťaže „YIT zóna Mlynské Nivy“, ako sa pôvodne projekt označoval, bola premena brownfieldu na plnohodnotnú mestskú zónu. Medzi ocenenými porotu osobitne zaujal spoločný návrh ateliérov Sadovsky&Architects a Marko&Placemakers.

Azda najväčšou pridanou hodnotou víťazného návrhu bol jeho environmentálny aspekt. Porotcovia nešetrili superlatívmi na adresu autorského tímu, ktorý podľa nich priniesol „kvalitný návrh uceleného vnútorného parku na rastlom teréne“, umožňujúci „ochladzovanie prostredia a zadržiavanie vody v území“.

Efektu ochladzovania bude napomáhať charakter zástavby. „Masa zelene dokáže v nočných hodinách akumulovať chladný vzduch z prostredia, pričom sa následne cez deň postupne otepľuje. Túto vlastnosť podporuje priečne difúzne otvorená štruktúra zástavby, ktorá pracuje s prevetrávaním a umožňuje chladnému vzduchu od rieky prenikať cez územie,“ vyjadril sa ešte minulý rok architekt a urbanista Igor Marko z kancelárie Marko&Placemakers.

Pripomína však, že park bude mať prírodný charakter a veľmi pozorne sa bude dbať na manažment dažďových vôd. Budú sa zadržiavať, a to vo forme suchých poldrov alebo dažďových záhrad. Voda sa bude využívať na zavlažovanie počas suchších období.

Z environmentálneho hľadiska je rovnako dôležitý rozvoj udržateľnej dopravy. V bratislavských pomeroch to znamená najmä využívanie verejnej dopravy a cyklodopravy, ktorá by sa mala uprednostňovať pred individuálnou automobilovou. Nadmerné používanie áut v meste, a to najmä pri krátkych vzdialenostiach, však v Bratislave dominuje, čo ukazujú zistené dáta z Územného generelu dopravy, citované v dokumente Bratislava 2030. Cesty autom, uskutočnené na území mesta, boli v priemere dlhé len 6,27 km.

Vzdialenosti do 7,5 km sú pritom považované za ideálne pre použitie bicykla, s novým trendom elektrobicyklov sa táto vzdialenosť zdvojnásobuje. Napriek tomu sa stále nedarí výraznejšie znížiť objem automobilovej dopravy - za posledný rok dokonca počet áut v meste vzrástol priližne o 12-tisíc. Mesto tak má rezervy, čo súvisí najmä s nedostatočnou infraštruktúrou či slabou represiou voči automobilizmu. Tým sa napokon líši od Paríža, ktorý postupne vytláča autá z centra, alebo Bruselu, kde sa zaviedlo plošné zníženie maximálnej povolenej rýchlosti na 30 kilometrov za hodinu. 

Podľa údajov z Utilitybidder má Hlavné mesto správny smer, ale určite existuje priestor pre ďalšie zlepšenie. Ochladzovacie parky sa dnes stávajú dôležitým príspevkom k boju proti horúčavám vo mestách. Sú nielen miestom, poskytujúcim úľavu od tepla, ale aj prostriedkom k adaptácii, mitigácii a rozširovaniu povedomia o nutnosti prijímať nové opatrenia. Plánovaný park na Mlynských nivách tak snáď nebude jediný. 

Nádejou do budúcna je aj rozvoj koľajovej dopravy v podobe električkovej vetvy Košická, predĺženia petržalskej radiály alebo začiatku výstavby prvého TIOPu vo Vrakuni. Stále je to však v kontexte rozsahu klimatickej zmeny a príspevku Bratislavy primálo. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.