Adrian Gubčo 04.09.2025 19:00

Ani Praha, ani Viedeň. Inšpirácia pre Bratislavu leží v budúcnosti, nie v minulosti

Slovenská metropola sa často porovnáva s inými stredoeurópskymi mestami. Najčastejšie padajú prirovnania k Viedni a Prahe, pričom mnohé riešenia z týchto veľkomiest sú predkladané ako vzory aj pre Bratislavu. Rizikom mnohých porovnávaní sú ale diametrálne odlišné východiskové pomery aj história daných miest, čo obmedzuje ich využiteľnosť.

Ilustračný záber. Zdroj: Róbert Lipták

Keď sledujete postoje verejnosti k rozvoju mesta či novej architektúre, v mnohých prípadoch padajú rovnaké výhrady. Jedna smeruje k atraktivite pre turistov, ďalší odmietajú nové zásahy, lebo vo Viedni alebo Prahe sa to robí inak. Mnohé realizácie a prístupy by sa mali podľa komentujúcich preniesť do Bratislavy 1:1, bez bližšieho vnímania lokálnych špecifík. Existujú aj hlasy, ktoré dokonca hlásajú reprízu budovania historickej zástavby.

Samozrejme, Viedeň aj Praha sú v mnoho kultúrne blízke a nemožno uprieť, že sa tu nachádzajú projekty alebo aktivity, hodné pozornosti. Rakúska metropola môže byť vzorom v ekologických opatreniach alebo rozvoji mobility, česká zas v niektorých legislatívnych postupoch či architektonických súťažiach. Samé osebe ale neposkytujú návod, ako spraviť z Bratislavy jedinečné mesto s vlastnou pozíciou medzi európskymi metropolami.

Hlavný rozdiel spočíva v histórii. Viedeň i Praha prešli kľúčovým rozvojom ešte pred druhou svetovou vojnou. Kým prvá menovaná sa len dnes priblížila k počtu obyvateľov, ktorý mala pred prvou svetovou vojnou a bola jadrom obrovskej monarchie, druhé mesto prechádzalo najväčším rozkvetom za Prvej československej republiky. Aj vďaka tomu dnes ide o mestá, ktorých identitu udáva najmä ich história.

Bratislava je naproti tomu relatívne mladé a moderné mesto. Do Prvej republiky vstúpila ako provinčné mesto, ktoré nemalo ani 100-tisíc obyvateľov. Veľká väčšina jej obyvateľov žije na modernistických sídliskách. Dodnes nepripomína tradičné európske veľkomestá s ich hustými kompaktnými centrami a množstvom historizujúcej zástavby – a nikdy ani nebude. Podstatná časť malého jadra bola navyše zrovnaná so zemou.

Slovenské hlavné mesto svoju identitu naďalej hľadá. Pripúšťajú to aj intelektuáli, ktorí sa ju pokúsili definovať v publikácii Plán Bratislava z roku 2018. Označili ju ako tekutú a premenlivú, v súčasnosti slovenskú, no zároveň multikultúrnu. Následné kroky vedenia mesta naznačili, že táto nejasnosť dodnes udáva tón verejným politikám, keď sa samospráva sústredí na oživovanie bratislavských tradícií, zároveň ale hľadá spôsob reakcie na nové výzvy.

Tých má Bratislava pred sebou mnoho. Patrí k nim hľadanie miesta v meniacom sa globálnom ekonomickom, spoločenskom a politickom prostredí, klimatické otázky, kríza dostupnosti bývania či demografická kríza. Veľmi dôležitá je konkurencia v rámci strednej Európy medzi jednotlivými mestami, konkurencieschopnosť či tvorba kvalitného prostredia pre život súčasných i budúcich generácií.

Jednotlivé mestá si vyvíjajú vlastné stratégie reakcie na tieto problémy, ktoré vychádzajú z ich histórie, kultúry, morfológie aj ľudského a ekonomického potenciálu. Pokiaľ sa bavíme o vyššie zmieňovanej Viedni, oprieť sa môže o svoju veľmi kompaktnú zástavbu, storočnú tradíciu rozvoja nájomného bývania a špičkovú úroveň miestnych univerzít. V prípade Prahy je to unikátna kultúrno-historická tradícia alebo povesť jedného z najkrajších miest sveta.

Bratislava nemá ani jedno, ani druhé. Má teda hľadať inšpiráciu v mestách, ktorých vybrané kvality nikdy nedosiahne?

Tvoriace sa nové centrum Rotterdamu. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Nie je to tak. Pokiaľ sa už musí odraziť od skúseností iných významných veľkomiest, mali by to byť tie, ktoré sa jednoznačne pozerajú do budúcnosti. V Európe je ich hneď niekoľko, či už ide o baskické Bilbao, holandský Rotterdam alebo niektoré mesta v Poľsku (najmä Varšavu a Katovice). Miera ich ambície sa líši, spoločný ale majú jednoznačný obrat smerom k budúcnosti.

Bilbao to dokázalo už v 90-tych rokoch, keď svoj prerod postavilo na kultúre. Tá dokázala zmeniť obraz upadajúceho, postindustriálneho mesta. Neskončilo to však len pri jednom ikonickom múzeu, v rozvoji tohto typu sa pokračuje aj naďalej. Rotterdam mal o čosi lepšiu pozíciu vďaka svojmu obrovskému prístavu, stále však čelil otázke, čo spraviť so svojim vybombardovaným centrom. Išiel cestou modernej architektúry, ktorá je prekvapivo príjemná. Pokračuje v tom doteraz.

Napokon, poľské mestá boli zdevastované vojnou aj desiatkami rokov v komunistickom područí. Kým historický Krakov alebo Gdansk sa môžu inšpirovať svojimi slávnymi dejinami, v prípade zničenej Varšavy a baníckych Katovíc stojí sa zmenou orientácia na špičkové odvetvia, kongresy a kultúru.

Bratislava síce zbombardovaná nebola, miera deštrukcie je ale podobná. Netrpela natoľko úpadkom priemyslu, stále však zostáva v kontexte iných stredoeurópskych miest prehliadnuteľná. Nie je Prahou, Viedňou ani Budapešťou, nikdy nebude mať ekonomiku výraznejšie založenú na cestovnom ruchu, nikdy sa o nej nebude hovoriť ako o najkrajšom meste. Môže sa však o nej hovoriť ako o najvyspelejšom meste.

Na to sa však potrebuje jednoznačne obrátiť do budúcnosti. V praxi to znamená otvorenie brownfieldov pre výstavbu, voľnejšiu výškovú zonáciu, silný dôraz na zdravú mobilitu, podporu podnikania a startupov, otvorenosť voči imigrácii talentovaných ľudí (zo Slovenska aj zo zahraničia) a masívne budovanie nového bývania – komerčného aj nájomného. Bratislava už nemôže ostať pokojným, provinčným mestom v zázemí. Tento pokoj totiž indikuje stagnáciu, čo si nemôže dovoliť ani mesto, ani krajina.

Želanú budúcnosť Bratislavy možno najlepšie precítiť v jadre Rotterdamu. Transformovaný prístav s výškovými budovami a mrakodrapmi, kvalitné verejné priestory, električkové trate, široké cyklotrasy a veľkorysé verejné stavby od najlepších súčasných svetových architektov vytvárajú mimoriadne príťažlivú a lákavú kombináciu. Prostredie dokonale slúži domácim obyvateľom. Ako také však láka aj turistov – lebo dnes sa hľadá aj autenticita, nielen Disneyland.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.