Martina Gregová 25.06.2025 20:00

Na troskách vzniklo mesto budúcnosti. Odvážny prístup urobil z Rotterdamu jednu z najprogresívnejších metropol Európy

Počas druhej svetovej vojny boli mnohé európske mestá takmer úplne zničené. Niektoré sa pokúšali o návrat do slávnej minulosti, iné skúšali hľadať cestu medzi históriou a súčasnosťou a ďalšie sa jednoznačne zamerali na budúcnosť. Patril k nim aj Rotterdam, ktorý sa stal laboratóriom moderného urbanizmu, kde sa stretáva odvaha, kreativita a funkčnosť. Jeho príbeh ukazuje, ako môže kríza otvoriť cestu k výnimočným riešeniam v architektúre aj živote mesta.

Zdroj: Rotterdam 360, Archdaily

Rotterdam, druhé najväčšie mesto Holandska, je domovom približne 660-tisíc obyvateľov a nachádza sa v západnej časti krajiny pri ústí rieky Nieuwe Maas. Toto prístavné mesto je známe najväčším európskym prístavom a jedinečnou architektúrou, ktorá kontrastuje s historickými centrami iných holandských miest. Zatiaľ čo Amsterdam si zachoval svoj pôvodný urbanistický charakter, Rotterdam sa rozhodol ísť úplne inou cestou – modernou, experimentálnou a často až futuristickou. Mesto sa stalo akýmsi architektonickým laboratóriom, kde sa skúšajú nové prístupy k mestskému plánovaniu, bývaniu i verejnému priestoru.

Rotterdam nevyzeral vždy tak ako dnes – jeho transformácia je dôsledkom tragédie. Počas druhej svetovej vojny, konkrétne 14. mája 1940, bolo mesto takmer úplne zničené počas nemeckého bombardovania. Centrum vrátane historických budov, kostolov a ulíc padlo za obeť ohňu a explóziám, ktoré zanechali mesto v ruinách. Odhaduje sa, že počas tohto útoku bolo zničených okolo 25-tisíc domov, čo viedlo k evakuácii približne 85-tisíc obyvateľov.

Namiesto obnovy v štýle minulosti sa Rotterdam rozhodol pre radikálny krok – vybudovať úplne nové prostredie. Už v roku 1946 vznikol prvý urbanistický plán, ktorý navrhol široké bulváre, funkčné zóny a priestor pre moderný životný štýl. Vláda spolu s mestskou radnicou investovali do výstavby infraštruktúry, dopravy a najmä do architektonickej vízie, ktorá nemala byť nostalgická, ale odvážna. Rotterdam sa tak z trosiek premenil na synonymum pre architektonickú inováciu a otvorenosť voči experimentu.

Obnova prebiehala v niekoľkých fázach, pričom hlavný dôraz bol kladený na vytvorenie nového centra, ktoré by fungovalo nielen ako obchodný a kultúrny uzol, ale aj ako symbol nového začiatku. Mesto prilákalo mladých architektov a urbanistov, ktorí dostali príležitosť realizovať vízie, ktoré by inde nemali šancu. Vznikla moderná infraštruktúra, nové sídliská a verejné priestory s dôrazom na svetlo, vzdušnosť a prepojenie s vodou. Rotterdam sa týmto spôsobom stával jedným z najprogresívnejších miest západnej Európy.

Jedným z najznámejších príkladov tejto premeny je Markthal – multifunkčný komplex od kancelárie MVRDV, ktorý kombinuje tržnicu, byty a podzemné parkovisko. Dokončený v roku 2014, Markthal sa rýchlo stal ikonou moderného Rotterdamu, a to nielen pre svoje využitie, ale aj vďaka svojej monumentálnej oblúkovej konštrukcii a umeleckému stropu s digitálnou freskou. Tento projekt ukazuje, ako sa dá skĺbiť funkčnosť s vizuálnym umením a zároveň vytvoriť verejný priestor, ktorý láka domácich aj turistov. Markthal nie je len budova, ale spoločenský uzol, kde sa stretáva každodennosť s výnimočnosťou.

Cube Houses. Zdroj: Rotterdam 360

Ďalším symbolom novej identity mesta sú Cube Houses (Kubuswoningen), ktoré navrhol architekt Piet Blom v 70. rokoch. Ide o radikálne riešenie bývania, kde sú domy pootočené o 45 stupňov, čím vznikol dojem geometrickej hry v mestskom priestore. Tieto domy sú nielen architektonickou atrakciou, ale aj dôležitým míľnikom v hľadaní nových spôsobov života v meste. Cube Houses ukazujú, že bývanie nemusí byť uniformné a že kreativita môže ísť ruka v ruke s funkčnosťou.

Projekt De Rotterdam, prezývaný aj "vertikálne mesto", navrhol slávny architekt Rem Koolhaas a jeho ateliér OMA. Táto trojvežová budova na brehu rieky Maas spája kancelárie, hotel, byty a reštaurácie do jedného komplexu. De Rotterdam je najväčšou budovou v Holandsku a symbolizuje ambíciu mesta vytvoriť vertikálne urbanistické štruktúry, ktoré efektívne kombinujú rôzne funkcie. Tento projekt poukazuje na to, ako môže výšková výstavba slúžiť mestu bez toho, aby stratila ľudský rozmer.

Medzi ďalšie významné projekty patrí Erasmusbrug, elegantný most prezývaný „labuť“, ktorý spája severnú a južnú časť mesta a stal sa jedným z najfotografovanejších symbolov Rotterdamu. Jeho dizajn od Bena van Berkela nielen zlepšil dopravu, ale aj definoval panorámu mesta. Okrem toho tu nájdeme kultúrne inštitúcie ako Boijmans Van Beuningen Depot – prvé verejné umelecké depo na svete, kde návštevníci môžu nahliadnuť priamo do zákulisia múzejnej zbierky. Rotterdam tak vytvára kultúrnu identitu, ktorá nestojí na minulosti, ale na otvorenosti voči novým formám umenia, architektúry a života.

De Rotterdam. Zdroj: Kem Koolhaas

Mesto sa tiež venuje udržateľnosti a klimatickej adaptácii, čo je vidieť na projektoch ako „Water Square“ – verejnom priestranstve, ktoré slúži ako park, ihrisko, ale zároveň aj rezervoár dažďovej vody pri silných dažďoch. Ide o ukážku toho, ako môže architektúra reagovať na klimatické výzvy a zároveň zlepšiť kvalitu verejného priestoru. Rotterdam tiež podporuje cyklistickú infraštruktúru, zelené strechy a urbánne farmy, čím integruje ekologické princípy do každodenného života. Architektúru tak slúži nielen ako forma, ale aj ako nástroj adaptácie a zlepšovania života obyvateľov.

Významnou súčasťou transformácie je účasť obyvateľov na tvorbe mesta – prostredníctvom komunitných projektov, participatívneho plánovania a podpory lokálnych iniciatív. Rotterdam chápe, že architektúra nie je o stavbách, ale najmä o ľuďoch, ktorí ich používajú a pretvárajú. Tak vznikajú priestory, ktoré nie sú anonymné, ale zakorenené v miestnom kontexte a potrebách. Týmto spôsobom sa mesto stáva nielen vizuálne zaujímavým, ale aj spoločensky inkluzívnym.

Rotterdam je dôkazom, že aj z tragédie môže vzniknúť niečo výnimočné, ak sa k tomu pristúpi s víziou, odvahou a ochotou experimentovať. Namiesto nostalgie po stratenej minulosti si zvolil budúcnosť ako svoju identitu a stal sa mestom, kde sa testujú nápady, ktoré môžu inšpirovať celý svet. Pre iné metropoly, ktoré čelia problémom deindustrializácie, demografických zmien alebo klimatických hrozieb, môže byť Rotterdam vzorom v tom, ako premeniť krízu na príležitosť. Jeho príbeh ukazuje, že obnova mesta nemusí znamenať návrat do starých koľají, ale môže byť začiatkom novej éry – estetickej, funkčnej a spoločensky spravodlivej.

(Rotterdam 360, Architectuul, Archdaily, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.