Adrian Gubčo 19.04.2021 13:51

STU pokračuje v rekonštrukcii svojich budov a avizuje veľké plány

Na kampuse Slovenskej technickej univerzity v centre mesta, konkrétne na Stavebnej fakulte, možno v týchto týždňoch pozorovať stavebné práce na obnove fasády bloku B. Budova získava úplne novú podobu. Okrem toho by obnovou mali prejsť aj ďalšie objekty, a predovšetkým ožíva dlhodobý plán vzniku Univerzitného centra STU, ktorý má byť jadrom života našej najvýznamnejšej technickej školy.

Rekonštrukcia Stavebnej fakulty napreduje

Rekonštrukcia budovy Stavebnej fakulty (SvF) STU, resp. bloku B, nadväzuje na postupnú obnovu ďalších objektov – zmodernizovanú fasádu má „nová budova“ Fakulty chemickej a potravinárskej technológie a výšková budova Stavebnej fakulty (Blok C). Celá SvF bola postupne vybudovaná v rokoch 1964-1974 a pozostáva z trojice blokov. Architektom je Oldřich Černý, ktorý fakultu navrhol v typickom štýle neskorej moderny. Typickými prvkami bloku B sú najmä lomenica nad vstupom a donedávna aj keramický obklad.

Práve ten prechádza výmenou za nový obklad z alucobondu hliníkových kompozitných panelov. Rozsah prác je však väčší. „V súčasnosti pokračuje rekonštrukcia bloku B, SvF. Konkrétne sa to týka rekonštrukcie strechy, ukončenie sa plánuje do 31.5.2021. Zároveň prebieha rozsiahla rekonštrukcia opláštenia toho istého bloku, ukončenie je naplánované na koniec novembra 2021. V najbližšom čase sa začne výmena vzduchotechniky, resp. rekuperácia, ukončenie do konca roka 2021,“ vymenúva aktuálne práce Juraj Rybanský, manažér komunikácie a hovorca STU.

Podoba budovy aj od ulice sa tak zásadne zmenila. Hoci farebne fasáda nadväzuje na predošlý stav či na susednú Strojnícku fakultu s travertínovým obkladom, celkové vyznenie je zásadne iné. Na druhej strane, modernizácia prináša zásadné zlepšenie technického stavu budovy. Tá doteraz čelila havarijnému stavu obalového plášťa, vysokej energetickej náročnosti a nemožnosti zabezpečenia vhodných parametrov vnútorného prostredia. Po dokončení stavebných prác by sa mohli obnoviť aj didaktické zariadenia a vnútorné vybavenie.

Celková obnova SvF by sa mala dokončiť v najbližších rokoch. „Pripravuje sa verejné obstarávanie na rekonštrukciu bloku A, SvF,“ upozorňuje J. Rybanský. „V rámci plánovanej akcie sa bude rekonštruovať opláštenie stavebného objektu a zároveň sa zrekonštruujú interiérové priestory, predpoklad ukončenia je záver roka 2022. Pripravuje sa ešte rekonštrukcia auly akademika Belu, blok B, SvF, predpoklad ukončenia je záver roka 2022.“ V dohľadnej dobe bude mať celá Stavebná fakulta novú podobu, za ktorou stoja autori priamo zo Stavebnej fakulty.

Modernizácia kampusu STU bude pokračovať obnovou ďalších budov. „Prebieha verejné obstarávanie na rekonštrukciu parapetnej časti budovy Strojníckej fakulty, zo strany ulice a dvora, ukončenie prác bude v roku 2022. Pred podpisom je zmluva na rekonštrukciu starej budovy FCHPT. Je to rozsiahla rekonštrukcia interiérov, vrátane výmeny okien a zariadení v laboratóriách. Predpokladané ukončenie na jeseň 2022,“ hovorí hovorca STU. Tieto budovy sú z architektonického hľadiska hodnotené ako mimoriadne vzácne (architektom FCHPT je Vladimír Karfík a Strojníckej fakulty Martin Kusý st.), preto budú musieť byť zásahy omnoho citlivejšie.

Postupne sa tak do uspokojivého stavu dostávajú takmer všetky hlavné objekty v rámci centrálneho kampusu STU. Ide o jeden zo základných predpokladov pre zvýšenie kvality inštitúcie a tým aj rozvoja vzdelávania a vedy na Slovensku. Škola by chcela ukázať, že poskytuje rovnakú alebo vyššiu kvalitu ako porovnateľné inštitúcie napríklad v Brne, a práve absencia modernej alebo „ikonickej“ infraštruktúry a objektov jej v tom bráni. Študenti sú motivovaní aj fotogenickými, nedávno dokončenými vedeckými centrami v Česku, preto má STU problém so získaním talentu.

 

 

Vízia Univerzitného centra STU je o čosi bližšie

Najlepšou šancou, ako napraviť tento nedostatok, je prestavba dnes len minimálne využívaného veľkého nádvoria staromestského kampusu STU. Ako som písal už v poslednom článku k tejto téme, jednotlivé v centre umiestnené fakulty STU (okrem FAD STU) tvoria svojim členením megablok, vnútri ktorého ostáva veľká plocha. Emil Belluš uvažoval nad vznikom botanickej záhrady, táto idea sa však nenaplnila a areál STU v podstate nikdy nebol dobudovaný. Dosiaľ nevznikla ani nová budova rektorátu a tento sídli v bývalých Učňovských školách a Škole umeleckých remiesiel J. Vydru na Vazovovej ulici.

Už dlhodobo sa preto uvažuje nad vznikom „Univerzitného centra STU“, vďaka ktorému by sa niektoré nedostatky preklenuli a celý kampus aj univerzita by sa posunuli do 21. storočia. Prvé vízie boli predstavené už dávnejšie a nedávno prebehla študentská súťaž MUNISS, kde sa riešili verejné priestory. Vízia centra však počíta s asanáciou existujúceho objektu Ťažkých laboratórií na nádvorí a vznikom komplexnejšej novostavby. Nápady pre jej možnú budúcu podobu a inšpirácie sa už hľadajú.

„V súčasnosti prebieha medzinárodná študentská súťaž na riešenie Kampusu STU v rámci Inspireli Award, ktorá je zameraná pre študentov architektúry z celého sveta. Cieľom súťaže je získať ideové návrhy na reprezentatívne centrum Slovenskej technickej univerzity v Bratislave,“ hovorí Juraj Rybanský. „Má zahŕňať inovačné vedecké centrum STU, edukačné, spoločenské, viacúčelové a voľnočasové priestory v interiéri aj v exteriéri.“ Je zrejmé, že to predpokladá radikálnu premenu celého nádvoria. STU ho plánuje maximálne využiť.

„Centrum STU by malo slúžiť študentom, pedagogickým, výskumným pracovníkom a zamestnancom STU a súčasne odborníkom z praxe, samospráve a verejnosti. Má vytvárať podmienky pre súčinnosť akademického prostredia s praxou a ako dôležitý komunikačný priestor smerom k verejnosti,“ pokračuje hovorca. Kontakt s verejnosťou má byť otvorením areálu, ktorý je dnes v podstate uzavretý. Vznik skutočne atraktívneho priestoru by mohol dobre nadviazať na okolité významné priestranstvá, kde sa plánujú ďalšie projekty revitalizácií – či už na Kollárovom námestí, Námestí slobody, výhľadovo aj v prípade Hurbanových kasární alebo Mickiewiczovej.

Symbolicky by tak vzniklo nielen srdce kampusu, ale aj celej univerzity. „Význam spoločného centra je kľúčový vzhľadom na skutočnosť, že STU sídli vo viacerých budovách a dokonca lokalitách Bratislavy, jedna fakulta aj v Trnave. Práve diverzita lokalít a absencia spoločného kampusu STU motivuje k vzniku spoločného reprezentatívneho centra posilnením významu historicky založeného jadra univerzity, dnes tvoreného 4 fakultami,“ dodáva Juraj Rybanský.

Študentská súťaž neprinesie projekt, ktorý sa bude realizovať, bude však dôležitým zdrojom nápadov a podkladov, z ktorého sa bude čerpať pre skutočnú architektonickú súťaž. „Verejná urbanisticko-architektonická súťaž, podporená Slovenskou komorou architektov, by mala nasledovať po uzavretí medzinárodnej študentskej súťaže,“ potvrdzuje STU. Súťaž sa ukončí v októbri. Ide o veľmi atraktívne zadanie, akých na Slovensku nebýva veľa, preto možno očakávať mimoriadny záujem architektov. STU by konečne mohla získať svoju ikonu.

Otázkou je samozrejme možnosť realizácie projektu, keďže súťaž je v podstate najjednoduchšia časť celého procesu. STU si je toho vedomá. „Realizácia projektu je závislá nielen od projektovej prípravy, ale v zásadnej miere i od získania finančných zdrojov na jej realizáciu,“ potvrdzuje. „V tomto zmysle sa univerzita bude usilovať o získanie zdrojov zo štrukturálnych fondov.“ Vznik centra by predstavoval jeden z najlepších spôsobov, ako európske fondy využiť, preto snáď bude STU v tomto smere úspešná.

 

Staršia štúdia Univerzitného centra od architekta Ľubomíra Závodného. Zdroj: STU

 

Bratislava potrebuje špičkovú univerzitu

Význam investícií do zlepšenia kvality škôl je enormný. Hoci sám osebe nestačí (nutná je aj kvalita financovania výskumu a úroveň samotných odborníkov a študentov), je základným predpokladom pre vytvorenie inštitúcií, ktoré sú schopné pripravovať a vychovávať vynikajúcich profesionálov, tvoriť inovácie a posúvať hranice výskumu, čo je následne predpokladom pre rozvoj nových ekonomických odvetví. Kvalitné školy navyše menia charakter celých miest (v pozitívnom zmysle) a robia z nich dôležité medzinárodné centrá.

Tento význam pripomína ekonóm Andrej Svorenčík, keď pri úspechu Sillicon Valley a Bay Area v USA (konurbácia miest okolo Sanfraciského zálivu) odkazuje na zásadný podiel Stanfordovej univerzity. Nie je prvý, rovnako toto prepojenie pripomína aj harvardský ekonóm Edward Glaeser vo svojej knihe Triumf mesta. V skratke, blízkosť špičkovej univerzity a schopnosť prenášať poznatky do praxe je motorom rozvoja tých miest, ktoré dokážu vycítiť význam inovácií a so školami dobre spolupracovať. Bratislava v tomto robí určité kroky, ale zatiaľ je to málo, keďže nutné sú aj nemalé investície.

Svorenčík navrhuje, aby v Bratislave došlo k integrácii existujúcich vysokých škôl, ktoré by boli spoločne jednou z dvoch vlajkových lodí slovenskej vedy a výskumu. Ich spojením by mohlo dôjsť k potrebným synergiám, odstráneniu neproduktívnych pracovísk, a celkovo lepšej východiskovej pozícii tejto novej školy, prepojenej aj so Slovenskou akadémiou vied. Príklady daného prístupu existujú, úspešne sa to podarilo vo Fínsku, kde sa takto novozlúčená univerzita prepracovala do druhej stovky najlepších univerzít sveta. Zlúčením rozpočtov a posilnením pri získavaní grantov by mohla byť takáto škola na tom lepšie aj finančne.

Názor, podľa ktorého by vznikla bratislavská superuniverzita, má svoje rácio. Slovensko je veľmi malá krajina na to, aby si mohla dovoliť živiť toľko vysokých škôl. Zároveň nemôže byť nikto natoľko naivný, aby si mohol myslieť, že má takú kapacitu na to, aby sa na všetkých produkoval kvalitný výskum, aj keby systém podpory vedy fungoval ideálne – na to jednoducho nikdy nebude dostatok ľudí, ktorí by pochádzali z domácich, alebo aj zahraničných zdrojov. Na to krajina aj jej metropola postrádajú príťažlivosť.

Nová veľká univerzita s modernými kampusmi, výskumnými budovami, a postupne aj internátmi, by ale mohla byť čoraz atraktívnejšia pre študentov zo Slovenska aj zahraničia. Ak by sa zároveň podarilo preplatiť zahraničných odborníkov, ktorí by tu vyučovali a pôsobili (čo je oveľa reálnejšie pri veľkej škole), táto univerzita by mohla skutočne začať na rebríčku kvality vysokých škôl výrazne stúpať. Následne prichádza rola mesta, ktoré musí vytvoriť podmienky pre to, aby tu študenti aj experti chceli dlhodobo ostať.

Výsledkom všestrannej spolupráce by mohlo byť nielen zlepšenie jednej školy, ktorej by STU bola integrálnou súčasťou, ale aj zvýšenie významu Bratislavy, posilnenie kvality života, zlepšenie základov pre ekonomický rast a zvýšenie kvality a významu slovenskej vedy. Nejde o nereálnu predstavu, pokiaľ budú aktéri hľadieť ďalej ako za horizont funkčného alebo volebného obdobia. V súčasnosti je posilnenie univerzít jednou z dôležitých výziev pre slovenskú metropolu aj štát.

Keď vznikala na začiatku 20. storočia Alžbetínska univerzita, otcovia mesta sa nadchýnali tým, že Bratislava bude konečne univerzitným mestom. Sľubovali si od toho novú éru prosperity a prestíže. Dnes je situácia odlišná – Bratislava už univerzity a vysoké školy má – no stále ešte nie sú takou súčasťou života a významu mesta, ako by byť mohli. Možno je čas, aby sme sa vrátili k pôvodnému entuziazmu a našli v podpore vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií zdroj nového rozvoja Bratislavy v 21. storočí.

 

Fotografie z 11.4. 2021. Pozrite si viac vo fotoalbume. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.