Bratislava dostane už o niekoľko mesiacov prvé nové nájomné byty po desaťročí. Projekt novej nájomnej bytovky na Muchovom námestí v Petržalke totiž napreduje v dobrom tempe. Ide o prvú etapu rezidenčného súboru, ktorý zlepší dostupnosť bývania pre nedostatkové profesie a zabezpečí náhradné bývanie reštituentom.
Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Na Muchovom námestí v Petržalke prebieha čulý stavebný ruch. Plnú výšku dosiahla prvá z nájomných bytoviek, ktorá tvorí obytný súbor s nájomným a náhradným bývaním. Realizácia začala na konci minulého leta, v priebehu predminulého týždňa dom dosiahol štádium hrubej stavby. Získal tak všetkých osem podlaží a začína sa chýliť k dokončeniu.
Z pohľadu Hlavného mesta, ktoré je stavebníkom, ide o nemalý úspech. Ide o prvú novú nájomnú bytovku, ktorá sa v Bratislave realizuje od roku 2014, keď bol dokončený projekt na Ulici Ondreja Štefanka – na mieste neslávne známeho Modrého domu v Petržalke. Realizácia ďalšieho projektu sa začala až o necelé desaťročie napriek mnohým plánom a úvahám.
Jednoduchá nebola ani príprava domu na Muchovom námestí. Stavať tu chcel pôvodne súkromný investor, mesto však s ním vysporiadalo pozemky (ktoré patrili mestskej akciovke METRO) a projekt v pokročilej fáze prípravy prevzalo. S architektmi staršieho zámeru, kanceláriou Pantograph, však spolupracovalo aj naďalej, pričom obytný súbor redizajnovalo. S upravenou verziou následne absolvovalo povoľovací proces a následne riešilo aj zabezpečenie financovania.
To trvalo približne rok, napokon sa ale podarilo vďaka spolupráci so Štátnym fondom rozvoja bývania realizáciu rozbehnúť. V Petržalke tak pribúdajú nové mestské byty – v prvej fáze 103, z toho bude 52 klasických nájomných bytov a 51 bude určených pre reštituentov. Umiestnené tu budú jedno- až trojizbové rezidencie, pričom každá by mala mať balkón. V druhej etape by malo vzniknúť ďalších približne 50 jednotiek.
Prvá časť projektu je tvorená dvojsekciovým bytovým domom so zalamovaným pôdorysom, druhá bodovým osempodlažným objektom. Okrem bytov bude súčasťou projektu aj niekoľko prevádzok v parteri domov a verejné priestory. Prvým z nich bude akési námestie – piazzeta medzi prvou a druhou etapou. Vďaka svojmu osadeniu a pôdorysu vytvoria vnútroblok, ktorý bude parkovo upravený. Zeleň pre rezidentov vznikne aj na streche oboch bytoviek.
Architektonické riešenie je jednoduché a racionálne, čo je s ohľadom na funkciu budov vhodné. Napriek tomu by mohli prostredie dotvoriť dobre – napokon, susedmi areálu sú panelové domy alebo supermarket. Kľúčový benefit v podobe verejného priestoru by mal byť v dobrej kvalite.
Dokončenie prvej etapy sa predpokladá v marci 2025. Najbližšie mesiace sa tak budú niesť v znamení dokončovacích prác. V tejto chvíli sú už osadené okná takmer po najvyššie podlažie, nasledovať bude realizácia fasády a interiérové práce. Treba povedať, že práce zatiaľ postupujú načas, čo nie je v prípade projektov realizovaných samosprávou celkom bežné. Zhotoviteľom je Kami Profit, ktorý opakovane pracoval na verejných projektoch v Rači.
Celkový rozpočet pre prvú etapu projektu by mal predstavovať okolo 9 miliónov eur. Ministerstvo dopravy SR udelilo dotáciu vo výške 4,4 milióna a ŠFRB poskytlo úver vo výške 2,6 milióna eur. Mesto v minuloročnom rozpočte alokovalo na tento projekt vyše 700-tisíc eur, pre rok 2024 to bolo 5,2 milióna eur.
Presné termíny zatiaľ nemá druhá etapa. Jej výstavba vo forme bytovky bola podmienená zmenou Územného plánu, ku ktorej došlo v priebehu minulého roka. Kým predtým išlo o občiansku vybavenosť, po novom môže ísť o bývanie. Potrebná je však zmena územného rozhodnutia. Druhá etapa prinesie okrem celkového dokončenia aj riešenie parkovania v rámci podzemnej garáže a parkovacieho domu pod estakádou električkovej trate.
Výstavba obytného súboru na Muchovom námestí je významným projektom, hoci problémy Bratislavy s dostupnosťou bývania to rieši len minimálne. Hlavné mesto napríklad musí len pre reštituentov zabezpečiť približne päťsto bytov, novým projektom tak zníži dopyt len o desatinu. Taktiež potrebuje zabezpečiť bývanie pre potrebné profesie – vodičov MHD, učiteľov, policajtov a ďalšie, ktorých je nedostatok a pre ktorých by malo ísť o zásadnú zamestnaneckú výhodu.
Hlavné mesto preto avizuje, že dobre napredujú aj ďalšie projekty. Podľa Lenky Antalovej Plavuchovej, námestníčky primátora Bratislavy pre oblasť dostupného bývania, ich je hneď niekoľko. „Najbližšie k vydaniu stavebného povolenia má Terchovská, následne dostane územné rozhodnutie Žitavská. Pokračujeme so Záhorskou Bystricou, ktorá je komplikovanejšia kvôli primárnej infraštruktúre,“ sumarizuje aktuálny stav už predstavených projektov.
Pribudnúť ich má ale viac. „Rozvíja sa projekt Bazovej, čo je revitalizácia bývalého brownfieldu... aktuálne sa tu spracúva štúdia bytového objektu.“ Pre ďalšie pozemky sa pripravujú objemové štúdie. Kľúčové sú pritom plochy na Šustekovej a Sosnovej v Petržalke, ktoré umožňujú vznik stoviek bytov naraz. „Plánujeme vyhlásiť architektonickú súťaž na prelome rokov 2024 a 2025,“ informuje Antalová Plavuchová.
Magistrát chce získať nové byty aj inými spôsobmi. Jedným z nich je rekonštrukcia existujúcich budov vo vlastníctve mesta, pričom sa spomínajú objekty na Zámockých schodoch, Velehradskej alebo Pri Habánskom mlyne. V minulosti sa hovorilo aj o Kozej, na ostatnom mestskom zastupiteľstve sa však rozhodlo o predaji historického objektu. Išlo o správne rozhodnutie, keďže cena za rekonštrukciu by bola privysoká a zisk v podobe zopár bytov nízky.
Ďalším – teoreticky kľúčovým – spôsobom je spolupráca s developermi pri zmenách Územného plánu. Keďže podľa mesta sa v dôsledku zmeny plánu otvára developerom možnosť zisku, časť z neho vo forme „nadhodnoty“ majú odovzdať mestu v podobe nájomného bytu. V prípade projektu o sto bytoch ide o malý počet – možno dva byty – sumárne ale môžu takto pribudnúť do majetku Bratislavy stovky rezidencií.
Veľmi pomaly sa tak začína meniť situácia, čo sa týka počtu bytov vo vlastníctve mesta. V súčasnosti ich Magistrát nespravuje ani 900. Brno, ktoré je v mnohých ohľadoch považované za vzor, narába s fondom asi 30-tisíc bytov. Viedeň má po storočí programu rozvoja nájomného bývania približne 220-tisíc bytov (takmer štvrtina celkového počtu bytov) a každý rok pribúdajú nové.
Kým sa Bratislava aspoň priblíži Brnu, prebehnú desaťročia. Úspešné prvé kroky tak treba brať do istej miery s rezervou, napriek tomu sú pokrokom. Slovenská metropola aspoň začala vnímať dostupnosť bývania ako vážny problém, čo otvára dvere k hľadaniu riešení.
Fotografie z 20.5.2024. Pozrite si výstavbu vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre