Adrian Gubčo 14.10.2019 14:35

Polyfunkčný komplex Matador mení názov a odhaľuje aktuálnu podobu

Oblasť bývalého priemyselného areálu Matador čakajú veľké zmeny. Postupne tu pribúdajú viaceré projekty, ktorých súčasťou sú aj výškové budovy. Jedným z nich je polyfunkčný komplex Matador, ktorý je v príprave už dlhšiu dobu. Zdá sa však, že čoskoro by mohol development od spoločnosti Metrostav pokročiť, čoho dôkazom je nový názov a vizualizácie.

Zdroj: WOOW Studio

Projekt sa po novom volá Petržalské terasy Kopčianka, čím sa odkazuje na lokalitu, kde má projekt vzniknúť. Aktuálne projekt žiada o stavebné povolenie, jeho vydanie možno očakávať už v najbližšej dobe. Development by mal vzniknúť v dvoch etapách.

Kopčianka vznikne na pozemku juhovýchodne od historického objektu Smaltovne, bližšie ku Kopčianskej. Tvorený je riadkovou zástavbou pozostávajúcou zo série štyroch domov s nižšou šesťpodlažnou časťou a vyššou jedenásť- až dvanásťpodlažnou. Medzi nimi budú parkovo upravené nádvoria so vstupmi do objektov a aj prevádzok občianskej vybavenosti.  

V zmysle investičného zámeru by sa tu malo nachádzať 308 bytov, kde by mohlo žiť 638 obyvateľov. Dá sa predpokladať, že s ohľadom na lokalitu tu budú výrazne zastúpené aj menšie byty, hoci zámer hovorí o vytvorení infraštruktúry aj pre seniorov alebo rodiny. Presné detaily však dosiaľ zverejnené neboli, rovnako ako internetová stránka zámeru.

Čo sa týka retailu, očakávaný je vznik priestorov vo výmere 813 metrov štvorcových, čo je v kontexte očakávaného rozvoja okolia akceptovateľné. Parking je riešený predovšetkým v podzemných garážach, ale aj po obvode obytného súboru, kde budú vybudované nové komunikácie.

Architektom projektu je kancelária Pantograph, ktorá nemá dlhú históriu, napriek tomu si už vybudovala meno oceňovanou realizáciou Poľovníckeho domu v Kuchyni alebo víťazstvom v súťaži na Nemocnicu budúcnosti v Martine. V Bratislave sa podieľa na viacerých projektoch, napríklad na Sky Parku ako projekčný partner, Discovery Residence, alebo na zatiaľ nepredstavenom projekte vo Vrakuni.

V prípade Kopčianky je vizuál budov založený na striedaní kompaktných plôch fasády s lichobežníkovými otvormi, do ktorých sú vložené loggie a balkóny. Tento motív je kopírovaný aj v prípade parteru. Šachovnicové prestriedanie vyšších hmôt umožňuje lepšie presvetlenie nádvorí. Týmito prvkami sa tak mierne ozvláštňuje inak pomerne banálna urbanistická schéma.

Ak developer obdrží stavebné povolenie v dohľadnom čase, teda v horizonte niekoľkých týždňov, výstavba prvej etapy by mohla byť ukončená v priebehu roka 2022.

 

Zdroj: WOOW Studio

 

Okrem Kopčianky a Matadorky, ktorá v týchto dňoch dosiahla plnú výšku, by mal v susedstve vzniknúť jeden z najzaujímavejších pripravovaných projektov v Bratislave, Nová Matadorka, ktorá ráta s nadstavbou vzácneho objektu bývalej Smaltovne a dostavbou jej areálu. V rámci prvej časti developmentu má vzniknúť séria bodových bytových domov, v druhej fáze sa však ráta aj s výškovou budovou.

Spoločne s ostatnými existujúcimi vežami tu tak postupne vzniká základ akéhosi „clusteru“, teda vyššej koncentrácie výškových budov, ktorý bude tvorený minimálne ôsmimi budovami. Pri diaľkových pohľadoch bude zóna pôsobiť ako akýsi „downtown“ Petržalky, hoci napríklad Petržalské terasy výškou nepresiahnu iné panelové domy, no vďaka polohe mimo sídlištnej zástavby budú výraznejšie. Na druhej strane, lokalizácia „downtownu“ v blízkosti železničnej stanice je logická a azda aj správna.

Dá sa len predpokladať, že rozvoj zóny bude ešte pokračovať. Zo zaznávaného a prehliadaného územia sa môže rýchlo stať jedna z najatraktívnejších častí Petržalky – ak bude rozvoj uchopený správne. Koordinácia jednotlivých zámerov by nemala byť ponechaná len na jednotlivých developerov, zasiahnuť by mala aj mestská časť, ideálne s pomocou Metropolitného inštitútu, ktorý by sa mal v budúcnosti viac zaoberať aj zmenami mimo Starého Mesta.

Petržalka sa môže pomaly zbaviť biľagu sídliska a „nocľahárne“. Potrebný je však otvorený prístup k rozvoju, čo znamená, že nebude odmietať nový development, zahusťovanie a transformáciu nevhodne využitých pozemkov, ale bude v rámci jednotlivých zámerov hľadať možnosti, ako ich urobiť čo najviac prospešné verejnosti.

Nejde o jednoduchú úlohu, neexistuje však úspešné mesto, ktoré by s developermi bojovalo – práve naopak, vždy sú to mestá, ktoré dokážu s veľkými spoločnosťami spolupracovať ako s partnermi, ktoré excelujú v rebríčkoch kvality života. V Bratislave, ani vo väčšine mestských častí, sa tento cieľ zatiaľ naplniť nedarí.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.