Adrian Gubčo 14.01.2026 18:49

Odpočinok v kultivovanom prostredí. Takto môžu vyzerať nové bratislavské cintoríny, prinesú tisíce hrobových miest

Bratislava nedávno potvrdila, že plánuje po dlhej dobe zriadiť nové cintoríny. Reaguje tak na roky skloňovaný problém v podobe nedostatočných kapacít hrobových miest. Ako vyplýva zo štúdie, ktorú spracovala mestská príspevková organizácia Marianum s Útvarom hlavného architekta mesta Bratislavy, Metropolitným inštitútom Bratislavy a kanceláriou bams, nachádzať by sa mohli v susedstve Jaroviec a v Rači.

Zdroj: bams

V slovenskej metropole sa už dlhšie hovorí o nedostatku hrobových miest a nutnosti riešenia. Mestská príspevková organizácia Marianum, ktorá sa venuje pohrebníctvu a správe cintorínov a pohrebísk, preto nechala spracovať štúdiu, ktorá mala zmapovať aktuálnu situáciu a priniesť návrh umiestnenia nových cintorínov.

Štúdia ukázala, že hrobových miest je nateraz dosť. „Na existujúcich 19 pohrebiskách spravovaných organizáciou Marianum zostáva voľných približne osem percent hrobových miest, pričom je rezervná kapacita rozložená nerovnomerne,“ skonštatoval riaditeľ organizácie Marianum Robert Kováč. Nízke kapacity sú najmä na historických a malých lokálnych cintorínoch, dostupné sú ešte na tých najväčších.

Počet hrobových miest sa môže napriek tomu vyčerpať do niekoľkých rokov. „Pri zachovaní súčasných preferencií by súčasná kapacita postačovala približne do roku 2029 – 2030,“ pripomína Kováč. „Realizáciou čiastkových rozšírení v rámci existujúcich cintorínov však dokážeme zvýšiť kapacitu pri hrobových miestach najmenej do roku 2035 a pri urnových miestach do roku 2045 až 2050.“

Mestské organizácie sa však okrem čiastkových riešení venujú aj možnostiam vzniku úplne nových cintorínov. Spojili sa pri tom s českou architektonickou kanceláriou bams. Ide o pomerne mladý ateliér, ktorý dosiaľ realizoval predovšetkým menšie projekty v Česku, ale v menšej miere aj na Slovensku. Členmi ateliéru sú však aj skúsené expertky, ktoré sa venujú problematike pietnych miest. Kancelária sa prezentuje kultivovanými riešeniami a postupne prichádzajúcimi úspechmi v architektonických súťažiach. 

V tomto prípade sa súťaž očividne nekonala. Hoci sa mesto aj MIB prezentujú záujmom o usporadúvanie architektonických či krajinárskych súťaží, v tomto prípade sa očividne zvolilo jednoduchšie odlišné riešenie, ktorého výstupom sú architektonické štúdie. Tie ešte nevylučujú možnosť usporiadania neskoršej súťaže, napriek tomu už dávajú tušiť, akou formou by sa mal rozvoj nových cintorínov uberať.

V každom prípade, z analýzy vyplynulo, že Bratislava bude v horizonte nasledujúcich 10–15 rokov potrebovať aj pri realizácii čiastkových opatrení veľký cintorín s minimálne 15-tisíc hrobovými miestami. Aj preto boli určené dve lokality, ktoré vyplývajú z Územného plánu, ale zároveň aj požiadaviek na dodržanie súčasných trendov a princípov udržateľného pohrebníctva. Výsledný dokument má slúžiť ako strategický odborný podklad pri stanovení ďalších krokov mesta.  

Cintorín Jarovce. Zdroj: bams

V prípade prvej lokality – teda Jaroviec – ide o priestor bývalej dunajskej lužnej krajiny. „Lokalita Jarovce sa nachádza v nive rieky Dunaj, v území slepých ramien, kde hladina podzemnej vody miestami dosahuje až približne jedného metra pod úroveň terénu,“ približujú architekti z kancelárie bams. To si prirodzene vyžiadalo špecifické krajinárske riešenia, ktoré zohľadnia náročné prírodné pomery.

Architekti tak navrhujú aktívne modelovať terén v cintoríne. „Pre vznik cintorína, určeného ku kostrovému pochovávaniu, je v tejto lokalite nevyhnutné vytvorenie terénnych platforiem, pričom navozená zemina je od pôvodného terénu oddelená nepriepustnou vrstvou,“ popisujú. Okrem toho zdôrazňujú, že o cintoríne je nutné uvažovať aj ako o kvalitnom verejnom priestore s rekreačnou a biodiverzitnou funkciou.

V rámci cintorína by tak mohli vzniknúť vyhliadky, vodné plochy a tône, ktoré by fungovali ako prírodné rekreačné oblasti a migračné i pobytové územie pro zver. Cintorín by bol zároveň naviazaný na rekreačnú lokalitu, ktorá sa v zmysle Územného plánu navrhuje východne od neho. Vo výsledku by vzniklo prírodné krajinné pohrebisko, ktoré podľa autorov vytvára dôstojné a kľudné prostredie nielen pre posledný odpočinok, ale tiež pre tichú rekreáciu, prechádzky a pozorovanie krajiny, zveri a vtáctva.

Celkovo by tu mohlo byť 12.000 až 13.500 hrobov, časť z nich by bola vyvýšená. V rámci štúdie sa navrhuje aj nástupný priestor, dvojica smútočných siení, služby (napríklad reštaurácia či kaviareň), kolumbárium či dostatočné parkovacie kapacity (240-250 miest). Tieto služby by sa nachádzali v severovýchodnej časti areálu, smerom k budúcej zástavbe a pravdepodobne aj nosnej linky verejnej hromadnej dopravy.

V prípade Rače – Hušteklí sú komplikáciou skalnaté podložie, historický vinohradnícky kontext a bezprostredná blízkosť chránenej krajinnej oblasti Malých Karpát. „Pre vznik cintorína, určeného ku kostrovému pochovávaniu, je v tejto lokalite nevyhnutné terénne modelovanie a vytvorenie terás,“ upozorňujú architekti. Aj tu sa vyskytujú náročné hydrogeologické pomery.

Vo výsledku je tu ale možné vytvoriť cintorín, ktorý rešpektuje prírodné i urbanistické podmienky územia a ponúka dodatočné funkcie, služby aj vyhliadky na Bratislavu i Malé Karpaty. Štúdia ráta s 4.030 hrobmi, smútočnou sieňou, službami alebo parkovaním pre 79 automobilov. Súčasťou architektonickej vízie je aj čistina pre lesnú zver, rozhľadňa, autobusová zastávka či električková zastávka na predĺženej Račianskej radiále.

Cintorín Rača. Zdroj: bams

Dnes ešte nemožno potvrdiť, či, kedy a v akej forme cintoríny vzniknú. Je však pravdou, že Bratislava potrebuje hrobové miesta, čo je dané aj demografickým vývojom. Populácia starne, čo nevyhnutne povedie aj k vyššiemu dopytu po pochovávaní a otváraní nových hrobových miest. Na túto situáciu sa treba pripraviť s predstihom.

Je paradoxné, že by to mohol byť práve cintorín, ktorý by bol prvou funkciou (okrem poľnohospodárskej) v území medzi Slnečnicami a Jarovcami, resp. diaľnicou D4. V Územnom pláne je tento priestor určený pre rozvoj mestskej zástavby, kde by malo vzniknúť množstvo bytov aj vybavenosti. Architekt Juraj Benetin, jeden z kľúčových autorov Slnečníc, sa položartom o lokalite vyjadril, že sa tu dá postaviť „druhá Žilina“.

Predtým, ako sa stane domovom desaťtisícov ľudí, sa však stane miestom posledného odpočinku pre tisíce iných. V tomto momente ešte nemožno povedať, či bude cintorín výsledkom architektonicko-krajinárskej súťaže. Išlo by však o ideálne riešenie. To isté platí aj o lokalite v Rači, ktorá sa zas vyznačuje blízkosťou k mimoriadne atraktívnej lesnej i vinohradníckej krajine a už dnes je navštevovaná cyklistami aj turistami.

Cintorín nie je každodenné zadanie, čo platí aj o Bratislave. Už desiatky rokov tu nevznikol žiaden nový cintorín a aj revitalizácia tých starších je skôr zriedkavá (čo nanešťastie platí aj o vzácnych historických areáloch). Otvára sa tak potenciál pre vznik unikátneho verejného priestoru. Metropola by mohla získať nielen vysoko kultivované prostredie pre posledný odpočinok, ale aj netradičné miesto pre rekreáciu, oddych a kontempláciu.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.