Adrian Gubčo 04.09.2026 20:02
Najlepšie mesto pre chodcov zostane len snom. Mesto váha pri peších zónach, argumentuje parkovaním
V 90-tych rokoch minulého storočia sa Bratislava odvážne podujala vytlačiť automobily z historického jadra. V nasledujúcich desaťročiach došlo k zlepšeniam v okolí Námestia SNP, na Židovskej a v niekoľkých málo lokalitách, ucelenejšie a plnohodnotné pešie zóny však už s výnimkou súkromných developerských projektov nevznikajú. Všetko nasvedčuje tomu, že sa to nezmení ani v dohľadnej budúcnosti.
Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
20. storočie zmenilo pohľad na využívanie mestského priestoru. Spočiatku boli ulice budované predovšetkým pre ľudský pohyb, doprevádzaný konskými záprahmi či postupne vznikajúcou mestskou hromadnou dopravou, najmä električkami. Postupne však začali získavať čoraz väčší priestor automobily, a to nielen kvôli dynamickej, ale aj statickej doprave. Mnohé mestá premenili predtým pešie ulice na cesty pre autá a parkoviská, čo sa týkalo aj Bratislavy.
Mierny obrat nastal v priaznivej atmosfére v 90-tych rokoch 20. storočia. Automobily sa podarilo postupne vytlačiť z ulíc historického jadra. Dnes už príde mnohým ľuďom ako nepredstaviteľné, že po Michalskej, Ventúrskej alebo Panskej bola vedená automobilová doprava a na Primaciálnom námestí bolo parkovisko. V súvislosti so snahou o zvýšenie turistickej atraktivity mesta sa ale premenili na zóny pre peších.
Akousi bodkou za veľkou premenou centra bola obnova Hviezdoslavovho námestia v roku 2002 a rekonštrukcia Hurbanovho námestia v roku 2006. Odvtedy boli zmeny len sporadické a mali skôr drobný charakter. Na začiatku 21. storočia totiž začala rásť kúpyschopnosť obyvateľstva, čo bolo spojené s veľkým nárastom počtu osobných automobilov. Verejná podpora pre rozširovanie peších zón bola nízka a snahy o zlepšenie verejného priestoru obmedzené.
Pohľad na verejné priestranstvá sa dramaticky zmenil po roku 2018 s nástupom súčasného vedenia mesta. Skvalitnenie stavu mestského prostredia bolo jeho prioritou. Založený bol Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý mal týmto snahám dodať vyššiu kvalitu a štandard, organizovať súťaže a dohliadať nad prípravou prepracovaných projektov.
Postupne sa začali objavovať prvé aktivity a realizácie, ktoré mali dramaticky zvýšiť kvalitu pešieho pohybu v meste. Viacero z nich skutočne prispelo k lepším podmienkam pre chodcov. Taktiež sa zorganizovalo niekoľko súťaží, ktorých výsledky sa dokonca aj pretavili - aspoň čiastočne - do reality. Napriek tomu možno s výnimkou Komenského námestia alebo časti Námestia SNP, resp. Námestia Nežnej revolúcie len sotva hovoriť o vzniku celistvej pešej zóny.
Spodná časť Kollárovho námestia ponúka vysoký potenciál pre rozšírenie plôch pre peších, využitý nebude. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Mesto tvrdí, že zlepšovanie podmienok pre peších (a cyklistov), zostáva medzi jeho zásadnými cieľmi. „Čo sa týka zvyšovania kvality a bezpečnosti infraštruktúry pre peších, teda predovšetkým chodníkov a verejných priestorov, mesto má vytvorený Akčný plán pešej a cyklistickej dopravy, ktorý sa každoročne prerokúva na mestskom zastupiteľstve,“ hovorí Peter Bubla, hovorca Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy.
Tento materiál sumarizuje projekty mesta a stav ich prípravy. „Snahou mesta je v rámci Akčného plánu pokračovať a naďalej sa zameriavať najmä na revitalizáciu chodníkov a verejných priestorov, debarierizáciu, preferenciu chodcov pri cestnej svetelnej signalizácii alebo zvyšovanie bezpečnosti priechodov a križovatiek, a rovnako tak pracovať na identifikovaní miest, kde je možné doplniť pešie trasy,“ zhŕňa Bubla.
Ide teda najmä o bodové zlepšenia, hoci v zozname projektov sú aj rozsiahlejšie zámery. Z tohtoročných možno spomenúť napríklad úpravy v okolí zastávky Zochova, hoci pešia zóna tu v skutočnosti nevznikla. Taktiež sú do zoznamu zaradené viaceré zámery v rámci programov Živé miesta alebo Mesto pre deti, hoci plnohodnotné školské ulice zatiaľ v Bratislave s výnimkou Nevädzovej a Podjavorinskej úplne chýbajú.
Kľúčovým projektom je však Živé námestie, teda obnova Námestia SNP a okolia. „Aktuálne sa sústreďujeme na vytvorenie lepšieho a kvalitnejšieho priestoru v podobe Živého námestia, ktoré prinesie nielen obyvateľom Bratislavy príjemnejší a bezpečný priestor na pochôdzku aj trávenie voľného času,“ pripomína Bubla. Ide o výsledok súťažného dialógu, pôvodné riešenie však rátalo s omnoho rozsiahlejšou redukciou automobilovej dopravy v prospech chodcov a cyklistov.
Mesto ale dopravný režim nezmenilo prakticky vôbec. Hlavným dôvodom ponechania predošlého stavu mala byť cenová náročnosť prestavby cesty podľa súťažného návrhu, ktorá by si okrem predláždenia plôch vyžiadala aj posun električkovej trate. Namiesto toho mesto len vymenilo asfalt a zrealizovalo úpravy, ktoré majú znížiť hlučnosť trate. Popritom ale pripomenulo, že súčasné riešenie je dôležité kvôli obsluhe a parkovaniu v lokalite.
Podobné dôvody napokon stoja v ceste aj expanzii peších zón. „V každom prípade, potenciálnemu rozširovaniu peších zón vždy musí predchádzať dôkladná dopravná analýza zahrňujúca komplexné prehodnotenie dopravných vzťahov v území a identifikáciu akceptovateľných alternatív, a tiež participácia s obyvateľmi. Napr. hlavnou bariérou rozvoja pešej zóny v centre je najmä parkovanie rezidentov,“ vysvetľuje Bubla.
Bratislava tak očividne nepôjde cestou niektorých miest, ktoré rozširujú plochy pre peších aj na úkor parkovania. Všeobecne citované sú príklady Amsterdamu či Paríža, ktoré v posledných rokoch odstránili z centra desiatky tisíc parkovacích miest. Kritici podobných nápadov v Bratislave radi pripomínajú, že tieto mestá majú metro, veľká časť centra Bratislavy má ale špičkové spojenie s ostatnými štvrťami električkami. Nové parkovacie kapacity navyše realizujú developeri.
V dohľadnom čase tak pravdepodobne nevznikne pešia zóna ani na Námestí SNP, ani na Kollárovom námestí, kde takúto víziu prezentoval v minulosti samotný MIB. Mesto dnes ale tvrdí, že dopravné analýzy jej rozšírenie znemožňujú. Výraznejšou premenou neprejde ani Hodžovo námestie, hoci počas nedávnych úprav mesto naznačovalo, že vyhlási na jeho preriešenie súťaž. „Aktuálne nepripravujeme takúto súťaž na komplexnú obnovu námestia,“ konštatuje Bubla.
Mesto sa aktuálne sústredí na parky v Novom Lide alebo v lokalite Mlynské Nivy. Zdroj: Compass Architekti / Marko&Placemakers
Mesto napriek tomu sľubuje premenu viacerých verejných priestorov, čo bude spojené aj so zlepšením podmienok chodcov. „Čo sa týka ďalších verejných priestorov, na ktorých pracujeme, tu môžeme spomedzi významnejších/väčších uviesť najmä pracovne zvaný Východný park na Mlynských nivách, na ktorom plánujeme začať projekčné práce v najbližších mesiacoch,“ uvádza hovorca mesta. Bratislave sa podarilo získať pozemky v rámci dohôd s investormi, aktívnymi v lokalite. Realitou však bude až o niekoľko rokov.
S developmentom súvisia aj ďalšie zásahy. „Rovnako aj nový park v území budúceho projektu Nové Lido a sieť menších verejných priestorov v projekte Southbank. Rovnako v Lide sa bude robiť súťaž na lávku cez Dunaj,“ dodáva Bubla. Z čisto verejných a vysúťažených zámerov možno spomenúť projekt v Karlovej Vsi. „Okrem toho predpokladáme uzatvorenie zmluvy o dielo na projekciu diela „Rekonštrukcia verejných priestranstiev na Jurigovom námestí",“ uzatvára Peter Bubla.
Ako sa zdá, podstatná časť rozširovania zón pre pešiakov bude na pleciach developerov. Spomenúť možno najmä ďalšie etapy Vydrice, ktoré by sa mali do konca desaťročia prepojiť s existujúcimi časťami Podhradia a vytvoriť ucelenú pešiu zónu, siahajúcu od Kúrií v Zuckermandli po vyústenie Obchodnej do Kollárovho námestia. Okrem toho má byť na pešom pohybe založené aj zmieňované Nové Lido, veľké plochy v rámci Istropolisu alebo Palmy, areál Zwirnu a vnútroblok Chalupkovej. Výhľadovo by sa to malo týkať aj Zimného prístavu.
Na prvý pohľad to nebude málo, v skutočnosti ale má Bratislava potenciál pre ďalšie rozširovanie peších zón. Potenciál pre zavedenie „tvrdej“ pešej zóny je najmä na časti Námestia SNP, Kollárovho námestia, Mostovej, časti Gorkého a Jesenského, na Gondovej, Šafárikovom námestí či na časti Dulovho námestia, „mäkká“ pešia zóna by mohla byť na Vysokej, Drevenej, Suchom mýte, časti Mariánskej, Paulínyho, Panenskej, Fajnorovom nábreží, Jozefskej, časti Kvačalovej a inde.
Potom sú tu ešte lokality, kde by bolo vhodné presunúť automobilovú dopravu do podzemia a terén otvoriť chodcom. To sa týka najmä Staromestskej a Hodžovho námestia. Takéto odvážne projekty sú však v Bratislave v súčasnosti len naivným snom.
V každom prípade, slovenská metropola nebude v takej miere medzinárodným vzorom v zlepšovaní podmienok pre chodcov na úkor automobilov. Nejde len o dopravný či finančný problém, ale aj politický. Okrem odporu jednotlivcov, ktorí sa obávajú zhoršenia komfortu pri prechádzaní mestom, sa z debaty chodci vs. autá stala zástupná téma v rámci širších kultúrnych a ideologických vojen. Je celkom možné, že dnes by sa vytlačenie áut z historického jadra presadzovalo omnoho ťažšie ako v 90-tych rokoch.
V takom momente je veľmi dôležité jasné líderstvo namiesto špekulovania a hľadania spôsobov, ako uspokojiť všetkých. Obnovujúce sa Námestie SNP je dobrým príkladom nešťastného postupu. Mnohí pozorovatelia totiž nie sú ďaleko od pravdy, keď hovoria, že sa vlastne až tak veľa nezmenilo – akurát sa asfalt nahradil dlažbou a skvalitnila sa a pribudla zeleň a mobiliár. V mnohých pokročilejších mestách sa tieto kroky označujú ako lepšia údržba.
Pozrite si rozvoj verejných priestorov vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
