Adrian Gubčo 01.09.2026 19:21

Bratislava lepšia ako New York. V čom slovenská metropola prekonáva svetové veľkomestá

V priebehu roka sa pravidelne publikujú rozličné rebríčky miest podľa kvality života. Z pohľadu Bratislavy majú čosi spoločné – z globálneho hľadiska je na tom pomerne dobre, od lídrov je však stále ďaleko. Práve pohľad na prvé pozície a ich porovnanie naprieč rôznorodými meraniami naznačuje, ktoré hodnoty mestského života sú kľúčové k tomu, aby sa v ňom žilo dobre – aspoň podľa jednotlivých zostavovateľov rebríčkov.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Na svete existuje viacero uznávaných a rešpektovaných rebríčkov kvality života v mestách. K najznámejším patrí prehľad od spoločnosti Mercer, ďalej od EIU, teda Economist Intelligence Unit, od časopisu Monocle, ktorý sa venuje mestskému životnému štýlu, alebo analytickej spoločnosti Resonance. Každý z týchto rebríček sa zameriava na čosi iné, napríklad atraktivitu pre expatov, životný štýl alebo imidž mesta a príťažlivosť pre investorov.

K pomerne rešpektovaným patria aj prehľady od portálu Numbeo, ktorý zbiera viaceré dáta o cenách aj kvalite života. Rebríček tohto portálu je tvorený kombináciou dát o životných nákladoch, kúpyschopnosti, dostupnosti bývania, znečistení, kriminalite, kvalite zdravotníctva a dochádzkových časoch. Takýmto spôsobom Numbeo poskytuje podklady pre jednotlivcov aj firmy, ktoré uvažujú o relokácii, investovaní aj cestovaní.

Výsledné poradie je v konečnom dôsledku odlišné od mnohých iných rebríčkov. Kým napríklad Marcer zaradil na prvé tri miesta pre rok 2024 Zürich, Viedeň a Ženevu, EIU pre rok 2025 Kodaň, Viedeň a Zürich a Monocle pre rok 2026 Tokyo, Kodaň a Lisabon, Numbeo to vidí diametrálne odlišne. Na prvých štyroch miestach sú výlučne holandské mestá: Haag, Eindhoven, Rotterdam a Utrecht. Nasleduje belgický Gent (ktorý sa od holandských miest neodlišuje takmer v ničom) a až na šiestom mieste je aspoň trochu odlišný Stuttgart.

Kodaň je v takomto ponímaní až na 12. mieste, Viedeň na 16. a Zürich na 24. Viedeň je oproti Haagu horšia najmä v pomere cien nehnuteľností k príjmom. Nižšia je aj kúpyschopnosť a o čosi horšia je bezpečnosť.

Ide o globálny rebríček, z prvých 30 miest však 27 patrí európskym mestám. Hodnotených bolo 305 miest, Bratislava sa ocitla tesne za polovicou, na 164. mieste. Z iných relatívne blízkych miest ju predbehol Graz (37.), Plzeň (43.), Ľubľana (104.), Záhreb (106.), Praha (115.) alebo Brno (120.). Na druhej strane, za sebou nechala Varšavu (180.), Krakov (196.) alebo Budapešť (210.).

Jej problémom je kúpyschopnosť, ktorá nie je taká, ako to naznačujú iné rebríčky (napríklad údajná výborná pozícia mesta v HDP v PPP v rámci EÚ), zdravotná starostlivosť (neprekvapivo) a ceny nehnuteľnosti v pomere k príjmom. Mesto má nízku kriminalitu, kvalitné životné prostredie a rýchle dochádzanie do práce. Bratislava totiž v skutočnosti takmer nepozná skutočné zápchy.  

Úplne zle si podľa Numbeo vedú svetové metropoly. Paríž je 209., New York je 214. a Londýn 217. Dokonca aj mesto ako Barcelona je len 193., žije sa tam teda údajne horšie ako v Bratislave. Neprekvapivo, tieto obrovské a extrémne populárne veľkomestá strácajú na cenách a dostupnosti bývania, dochádzkových časoch, znečistení a čiastočne aj na bezpečnosti. Ide však nezriedka o spojené nádoby.

Nová bratislavská nemocnica môže mať pre kvalitu života obrovský význam. Zdroj: Ministerstvo obrany SR / Pantograph

Rozdiely v jednotlivých rebríčkoch sú dôsledkom odlišnej metodiky, preto treba ich hodnotenie brať s odstupom. Asi sa dá zhodnúť, že v Kodani sa žije lepšie ako Lagose, zároveň ale platí, že väčšina ľudí by radšej žila v Londýne či v New Yorku ako v Haagu. Práve to, že významné svetové mestá sú miestom, kde sa koncentruje talent, inovácie, príležitosti a rozhodovanie, sem láka ďalších a ďalších ľudí. To ale má dosah aj na dostupnosť bývania alebo zastaranú infraštruktúru, ktorá nestíha rastúcim nárokom.

Pre Bratislavu je dôležité vhodne analyzovať dáta i závery, vyplývajúce z podobných rebríčkov, a následne ich aplikovať v rámci vlastného rozvoja. Na prvý pohľad by sa totiž mohlo zdať, že určité spoločné znaky sú veľmi očividné, nie je to ale celkom tak. Podrobný pohľad na každé jedno mesto ukazuje, že má vlastné špecifiká, preto sa nedá jednoducho povedať, že Bratislava by sa mala zamerať práve na jeden aspekt.

Líderská pozícia holandských miest zvádza povedať, že kľúčom k úspechu je kombinácia kompaktnej a hustej zástavby s výbornou cykloinfraštruktúrou a železničnou dopravou. Na druhej strane, pre prisťahovalcov je často veľmi zložité nájsť bývanie a priestor pre novú výstavbu je limitovaný. Rotterdam a Eindhoven zas boli počas vojny vybombardované, preto sa tu nachádza aj dosť sídlisk.

Nižšia pozícia väčších miest zas naznačuje, že veľkosť automaticky vedie k poklesu kvality života. Veľmi významným faktorom je však nižšia dostupnosť bývania týchto metropol, lebo práve sem smeruje väčšina migrantov aj turistov. Veľkosť je dôsledkom ich hospodárskeho významu a potenciálu pre rozvoj podnikania alebo možnosti uplatniť sa. Práve tu vznikajú inovácie, z ktorých potom funguje celá ekonomika, preto nemožno potláčať výrazný rozvoj kľúčových veľkomiest.

Bratislava je v tomto v špecifickej pozícii, lebo bude dlhodobo migračným centrom pre zvyšok Slovenska a jej hospodárskym motorom. Je v jej záujme, aby ním bola aj naďalej a aby prisťahovalci (nielen z iných slovenských regiónov) mali možnosti pre rozvoj svojho potenciálu. O týchto ľudí sa opiera ekonomika, daňový systém, maloobchod aj kultúrny a spoločenský život. Nemala by preto jednoducho argumentovať, že by sme mali zostať malým mestom, lebo malé mestá poskytujú vyššiu kvalitu života.

Ako to už pri urbanistických otázkach býva, neexistuje jednoznačný návod na „ideálne“ mesto, nakoľko každý jeho obyvateľ má inú predstavu, čo to znamená. Riadenie vývoja mesta je o opatrnom balansovaní medzi požiadavkami a aktivitami jednotlivých aktérov. Existujú určité parametre, na ktorých je zhoda – mesto má byť dostupné, bezpečné, prosperujúce a s vysokou kvalitu zdravotníctva a životného prostredia. Každé sa k týmto cieľom ale dostáva inak, pričom do úvahy musí brať aj rozličné vonkajšie vplyvy.

Slovenské hlavné mesto sa s ohľadom na svoju pozíciu musí zamerať predovšetkým na tri oblasti: budovanie veľkého množstva dostupných bytov, vytváranie možností pre rozvoj podnikania a inovácií a vytváranie podmienok pre kvalitný a zdravý život. To sa týka zdravotníctva a prevencie chorôb, ale aj modernej verejnej a udržateľnej dopravy. Práve tieto témy sa v súčasnosti ukazujú ako kritické.

Ak sa podarí zaznamenať pokrok, slovenská metropola sa možno posunie výrazne vyššie. České mestá, prípadne Graz, napokon nie sú až tak odlišné, a predsa sú na tom omnoho lepšie (aspoň podľa Numbeo). Nemá zmysel dúfať, že Bratislava dosiahne kultúrny význam Tokia alebo Kodane, určite však má šancu byť zdravým a čistým mestom, ktoré ponúka príležitosti pre bežného človeka.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.