Adrian Gubčo 29.08.2026 18:08
Najzelenšie mesto na Slovensku. Bratislava nečakane exceluje v dôležitej štatistike
Podľa mnohých je Bratislava „betónovou džungľou“. Mesto je údajne husto zastavané bez prístupu k zeleni. Naopak, iné, menšie slovenské mestá majú byť na tom lepšie, lebo sú viac rozvoľnené a neprebieha tam výstavba, ktorá by obyvateľov pripravovala o prístup k výsadbe. Ako sa ale ukazuje opak je pravdou. Naznačuje to Inštitút environmentálnej politiky vo svojom komentári.
Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Hoci odborníci už dlho tvrdia, že Bratislava je v skutočnosti zelené mesto, verejný konsenzus je opačný. Podľa mnohých ľudí trpí slovenské hlavné mesto nedostatkom zelene. Aj preto sa pri mnohých nových projektoch dvíha odpor, pričom takmer univerzálnou výhradou je záber zelených plôch či odstránenie drevín alebo výsadby. Ďalší kritici tvrdia, že podľa štatistík je Bratislava zelená len vďaka prítomnosti lužných a karpatských lesov v katastri, mesta sa to ale netýka.
Ako sa ale ukazuje, dáta kreslia iný obraz. Potvrdzuje to Inštitút environmentálnej politiky (IEP) vo svojom komentári s názvom „Rozpálené mesto? Príroda chladí najlepšie!“ Hlavným odkazom je poukázanie na mieru ochladzovania mestského prostredia vďaka prítomnosti korún stromov. IEP zdôrazňuje, že tieň stromov môže počas horúčav znížiť teplotu v meste až o 10 stupňov.
Stromy totiž vodu, ktorú prijmú koreňmi, uvoľňujú cez listy do ovzdušia a pri jej odparovaní ochladzujú svoje okolie. Zároveň tlmia teplo sálajúce z rozpálených ciest, chodníkov a budov. Je preto v záujme miest i obcí, aby boli na uliciach vysádzané stromy, ktoré postupne vďaka rastu korún prispievajú k príjemnejšiemu prostrediu. Obzvlášť dôležité to je v súčasnosti, keď v dôsledku klimatickej zmeny pribúdajú teplotné extrémy.
Inštitút sa preto pozrel na údaje o tieni zo stromov v súvisle obývaných častiach miest s hustotou nad 1.500 obyvateľov na km². Využité boli dáta o pokrytí korunami stromov z programu Copernicus Land Service and In-Situ.
Z pohľadu Bratislavy je dôležité, že koruny stromov pokrývajú približne 8,8% husto obývaného územia. Štatistika teda neberie do úvahy lesné porasty za hranicou zástavby. Ide reálne o zeleň v priamom dotyku ľudských obydlí, teda v rámci ulíc, parkov, námestí, dvorov alebo lesoparkov. Metropola v tejto štatistike prekonáva akékoľvek iné slovenské mesto vrátane druhej Čadce s približne 8,4% a tretej Banskej Bystrice s 8,4%.
IEP si ďalej všíma, že v poslednom období objem zelene v slovenských mestách rastie. Medzi rokmi 2018 a 2023 sa pokrytie zvýšilo skoro v každom slovenskom meste, pričom najväčší nárast zaznamenali Košice. Hodnotí to ako dobrú správu.
Autor: Dominik Jursa / YIM.BA
Ide o ďalší dôkaz, že problémom Bratislavy nie je nedostatok zelene. Existujú lokality, kde by bolo vhodné jej doplnenie, ako celok však zostáva mimoriadne zeleným mestom. Nejde o také veľké prekvapenie. Centrum metropoly je obklopené prstencom záhrad, parkov a zelených plôch, množstvo ulíc disponuje stromoradiami a sídliská boli v už pri svojom navrhovaní koncipované ako bývanie v zeleni. Vďaka tomu je dnes na tom Bratislava lepšie ako mnohé iné európske hlavné mestá, ale aj ako všetky slovenské.
Ťažisko debaty by sa malo preniesť od množstva stromov skôr k problematike kvality zelene a jej udržateľnosti. Mnohí politici sa hrdia počtom vysadených drevín, menej už ale pripomínajú, koľko z nich sa uchytilo alebo prežilo prvé roky. Viaceré parky či stromoradia zostávajú zanedbané, stromy neorezané a ich korene poškodzované, prípadne nemajú priestor pre rast. Na diskusiu je aj výber druhov, ktoré sú jednak vhodné do mestského prostredia, ale aj dobre reagujú na meniacu sa klímu.
Nanešťastie, ide o diskusiu, ktorá nie je taká zrozumiteľná pre širokú verejnosť ako heslá typu „vysadíme 10-tisíc stromov“. Minimálne na odbornej úrovni je ale potrebná a musí prísť s konkrétnymi opatreniami vrátane legislatívnych. Ovplyvniť by mohli napríklad spôsob umiestňovania podzemných technických sietí tak, aby ponechávali priestor pre korene, alebo spôsob a mieru údržby.
Rovnako dôležitý dosah by mala mať na tvorbu samosprávnych rozpočtov. Zeleň totiž tvorí nezanedbateľnú položku, zvlášť pokiaľ sa zvyšujú nároky na jej údržbu – čo je dnes už zrejmé s ohľadom na rastúce suchá. Napriek tomu mestá i mestské časti, podnietené verejným tlakom, volajú po obrovských kvantách novej zelene, hoci nemajú možnosti na jej kvalitnú údržbu.
Zeleň ako taká je pre mestské prostredie, ktoré sa prehrieva vo väčšej miere, mimoriadne potrebná. Netreba ale zabúdať, že mestá nie sú príroda, kde možno ponechať prostredie jeho prirodzeným procesom. Stromy, kríky, kvety či trávniky potrebujú pravidelnú pozornosť, aby naozaj plnili svoje ekologické aj estetické funkcie. V tom najhoršom prípade sa môžu stať záťažou, ktorá kvalite života skôr ubližuje.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
