Adrian Gubčo 30.07.2026 19:50
Rozhorúčená Bratislava ako nový normál. Ako budovať mesto, aby zvládlo horúčavy
Bratislavu opäť zasiahla vlna nepríjemných horúčav. Teploty výrazne presahujú 30 stupňov celzia, čo má negatívny vplyv na ľudí, zvieratá aj vegetáciu. To sa spája s obrovským suchom a šokujúcimi obrázkami Dunaja s rekordne nízkym prietokom a hladinou. Existujú pritom veľmi konkrétne urbanistické opatrenia, ktoré vedia zmierniť vplyv horúčav na mesto a život v ňom.
Zdroj: YIT Slovakia, Nino Belovič / YIM.BA
Horúco a sucho zároveň
Slovenská metropola aktuálne čelí ďalšej veľkej vlne horúčav. Počas najbližších desiatich dní by denná teplota nemala klesnúť pod 30 stupňov celzia a nočná pod 20. Ide tak o tropické noci, ktoré boli donedávna skôr zriedkavé. V súčasnosti sa však stávajú pomerne bežnou súčasťou bratislavského leta, čo sa citeľne podpisuje na kvalite života v meste.
Nejde o jediný problém. Slovensko, ako aj celá stredná Európa, čelia historickému suchu. V praxi sa to odráža napríklad na nízkych stavoch Dunaja, ktoré prepisujú historické štatistiky. V pondelok bol podľa dát Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) dosiahnutý minimálny prietok na úrovni okolo 725 metrov kubických za sekundu, podľa rakúskej stanice Thebnerstraßl bol prietok 678 metrov kubických za sekundu.
Odborníci upozorňujú, že to nie je bežné. „Minimálne prietoky Dunaja v Bratislave sa vyskytujú zvyčajne v zimnom období, v mesiacoch november až február. Máj, jún a júl by mali byť najvodnejšie mesiace, vtedy dochádza k topeniu snehu v Alpách,“ hovorí Pavla Pekárová z Ústavu hydrológie SAV. „Takýto nízky prietok Dunaja v stanici Bratislava/Devín v mesiaci júl sa v histórii pozorovaní od roku 1876 ešte nevyskytol.“
Ako dodáva SHMÚ, tohtoročný júl na Dunaji v Bratislave je najsuchším júlom v celej histórii meraní. „Priemerný júlový prietok dosiahol iba 939,2 kubických metrov za sekundu. Je to najnižšia hodnota od začiatku meraní v roku 1901, predstavuje len 36 percent dlhodobého mesačného normálu pre júl. Doterajší rekordne suchý júl z roku 2003 mal pritom prietok 1.326 metrov kubických za sekundu,“ povedali meteorológovia.
SHMÚ zároveň vydal výstrahy tretieho stupňa pre piatok od 13:00 do 19:00 pre celý Bratislavský kraj. Vysoké teploty sú rizikové najmä pre rizikové skupiny obyvateľstva, ku ktorým patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou. Okrem toho odborníci upozorňujú, že vysoké teploty a sucho výrazne zvyšujú aj riziko vzniku požiarov.
Dá sa tak bez akýchkoľvek diskusií konštatovať, že súčasné obdobie je extrémne, zároveň ale Bratislava čelí takýmto extrémom čoraz častejšie. Tento rok môžu byť teoreticky zosilnené vplyvom javu El Niño, hoci stredná Európy ním nebýva tak zasiahnutá ako tropické oblasti. Do hry ale zároveň vstupuje klimatická zmena.
Podľa niektorých názorov sa Bratislava mení na subtropické mesto, takže horúce, suché letá budú štandardom. Podľa určitých odhadov by mala v budúcnosti pripomínať pomery, aké sú dnes v severnom Taliansku, zhruba na úrovni Bologne. Keďže dnes je už klimatická zmena nezastaviteľná (rozhoduje sa len o jej rozsahu), prichádza čas, aby sa slovenská metropola začala viac inšpirovať mestami v klimaticky obdobných oblastiach.
Husto zastavané mediteránne mestá nemusia byť menej zelené, čo dokazuje aj Barcelona. Autor: Pol Viladoms
V čom sú subtropické mestá iné
Mnohé mestá v mediteránnej časti Európy majú tisícročia skúseností so zvládaním vysokých teplôt a súčasným vytváraním podmienok pre život ľudí. Mnohé z postupov, ktoré starovekí, stredovekí aj novovekí stavitelia a urbanisti uplatňovali, sú pritom univerzálne aj naprieč regiónmi v kultúrne odlišných regiónoch na iných kontinentoch. Ako užitočné sa dnes ukazujú aj pre aktérov v Bratislave.
Základný pohľad na subtropické sídla ukazuje, že sú zastavané omnoho hustejšie. Dôvod je prostý – vďaka kombinácii hustej zástavby a vhodnej mierky domov sú ulice v konečnom dôsledku zatienené a poskytujú chládok. Najmä v stredovekých jadrách mnohých miest aj dedín dnes možno nájsť ulice, ktorých šírku možno udávať skôr v centimetroch ako metroch.
Dnes je už niečo podobné nereálne, keďže ulice musia okrem pešej dopravy uspokojiť aj nároky automobilovej dopravy. V prípade širších ulíc boli vyvinuté viaceré mechanizmy ochladzovania prostredia alebo vytvorenia chladnejšej alternatívy na prechádzanie a zachovanie pouličného života.
V prvom prípade sú to stromoradia, nakoľko stromy sú najúčinnejším prostriedkom nielen na ochladzovanie prostredia, ale aj zadržiavanie vlahy či vytvorenie estetickejšieho prostredia. Mestá, ktoré sa rozvíjali plánovito v 19. storočí, už automaticky rátali s výsadbou stromoradí, meniacich ulice na zelené koridory. Vynikajúcim príkladom je v tomto smere Barcelona a jej slávna štvrť Eixample, ktorej súčasťou je intenzívna a kvalitná výsadba, najmä do mesta ideálnych platanov.
Tam, kde sa nevysadili stromy, realizovali stavitelia nezriedka podlubia, teda akési „prekryté ulice“, ktoré boli úľavou nielen počas teplých dní, ale aj počas dažďa. Tak stromoradia, ako ani podlubia nie sú prvky, unikátne pre stredomorie. Ich príklady nájdeme prirodzene aj v Bratislave či na Slovensku (v prípade podlubí je obzvlášť krásnym prípadom Žilina a jej historické „laubne“), v druhej polovici 20. storočia však začali ustupovať.
Horúce a suché mestá sa museli vyrovnať aj s ďalšími problémami. Jedným z nich bolo intenzívne slnečné žiarenie, na ktoré odpovedali svetlejšími farbami budov s vyššou odrazivosťou (albedom). Preto možno v Španielsku, Francúzsku, Chorvátsku či Grécku nájsť mnohé mestá a mestečká s budovami natretými bledými farbami. Dnes si ľudia takúto architektúru romantizujú, išlo ale o funkčný prvok.
Ďalším bolo prepúšťanie slnečného svetla do interiéru. Dnes sa prirodzene preferuje maximálny prístup svetla, čo vysvetľuje popularitu plne presklených stien a veľkých okien. V minulosti však boli okná vo väčšej miere spojené aj s rozličnými typmi exteriérového tienenia. K obrazu mediteránnych miest neodmysliteľne patria okenice, ktoré však boli v minulosti omnoho bežnejšie aj v Bratislave. Dnes sa pomaly začínajú objavovať na niektorých novostavbách.
Veľmi dôležitá bola aj materialita. Dôležité bolo stavať budovy z takých materiálov, ktoré neakumulujú teplo, rovnako ako nimi pokrývať povrchy verejných priestorov. Práve preto bývajú takéto sídla štandardne vydláždené a budovy sú postavené z kameňa, ktorý mal dobré vlastnosti.
V neposlednom rade je tu otázka vody a jej zadržiavania. To sa ukazuje ako strategická otázka, nakoľko bude veľmi náročné udržať v rovnováhe požiadavky na zavlažovanie mestskej zelene či trávnikov so stenčujúcimi sa zdrojmi, potrebnými na väčšinu ľudských aktivít. Bratislava sa opiera o svoje bohaté zásoby podzemnej vody, netreba si ale robiť ilúzie, že sú nekonečné. Tak ako v mestách, kde si uvedomujú jej hodnotu, tak sa musí aj slovenská metropola naučiť s vodou narábať zodpovedne.
Aj v Bratislave sú príklady dobre vyriešených ulíc. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Ako začať stavať Bratislavu
Z porovnania so subtropickými mestami vyplýva mnoho poučení a rád pre praktickú aplikáciu do slovenskej urbanistickej a stavebnej praxe. Niektoré sa mimovoľne už používajú, v prípade iných treba zvýšiť tlak na ich zavádzanie. Dnes totiž mnohé z požiadaviek nereflektujú existujúce normy, ktoré čerpajú nielen z modernistických urbanistických tradícií, ale aj z dôb, keď sa klimatické extrémy na tvári miest tak neprejavovali.
Prioritnou požiadavkou je väčší tlak na rozvoj blokových štruktúr v rámci miest. Dnes sa husté, kompaktné mesto ukazuje ako najlepšia voľba z hľadiska ekológie, ekonomiky aj kvality života, pričom bloky sú najlepšou formou výstavby. Prinášajú totiž niekoľko veľmi praktických výhod, ktoré sa ukazujú aj počas leta.
V prvom rade, uzavreté vnútrobloky majú odlišnú mikroklímu oproti okolitým uliciam. Ak sú parkovo upravené a zelené, bývajú spravidla o niekoľko stupňov chladnejšie, čo vytvára alternatívu príjemnejšieho a navyše aj intímnejšieho poloverejného priestoru pre obyvateľov bloku. Druhou výhodou je, že ak sú byty v takomto bloku prevetrávané – majú okná do ulice aj do dvora – odlišná mikroklíma vedie ku vzniku prievanu, ktorý je akousi prírodnou klimatizáciou. Vzduch vo dvore je navyše chránený pred emisiami, takže je čistejší.
Slovenské stavebné normy nezriedka znemožňujú vznik uzavretých blokov. Časť fasád je totiž vždy orientovaná na sever, resp. nemá takú mieru preslnenia, ako vyžadujú normy. To odrádza developerov od ich výstavby, nakoľko by museli takéto nehnuteľnosti zadefinovať ako lacnejšie apartmány. Určite však existuje nemalá skupina ľudí, ktorá by uprednostnila byt so severnou orientáciou, a to aj z klimatických dôvodov.
Problémom sú aj regulácie, stanovujúce odstupy, šírky ulíc a podobne. Kvalitná mestská ulica nemusí mať pätnásť a viac metrov (vychádzajúc z MUŠ Mlynské nivy, kde majú mať „obytné ulice“ 15-20 metrov). Môže mať kľudne aj omnoho menej a byť určená len pre chodcov či cyklistov. Ulice v historickom jadre Bratislavy majú štandardne 9-12 metrov, nová Floriánska v najužšom mieste 7,25 metrov, čo by mohlo byť úplne dostačujúce pre upokojené uličky.
Normy musia zároveň vopred rátať s výsadbou stromoradí, čo si vyžaduje koordináciu s umiestnením podzemných sietí. Tejto téme sa pomerne obsiahlo venujú Pražské stavebné predpisy, teda na mieru prispôsobené predpisy s odchýlkami voči českým stavebným normám. Bratislava možnosť tvoriť si vlastné predpisy nemá.
Obyvatelia mesta musia mať samozrejme dostupnú zeleň, tou najdostupnejšou ale musí byť zelený priestor dvora, nasledovaný uličným stromoradím a až potom parkom. Treba pamätať na to, že parky sú náročné na údržbu aj na spotrebu vody, preto ich treba rozmiestňovať logicky tak, aby dokázali obslúžiť čo najviac ľudí na čo najvyššej úrovni.
Predstava „mesta v parku“, ktorá stála aj za vznikom sídlisk, sa ukázala ako omyl, lebo sa mestá nevedia o také kvantá zelene adekvátne starať a postupná premena parku na zanedbaný les nie je žiadúca. Namiesto toho je vhodnejšie tvoriť menej parkov, ale lepších. Doplnené majú byť práve o vyššie zmieňované typy výsadby, ktoré ešte možno rozšíriť o strešnú či fasádnu zeleň.
Výsledkom takto uplatnených postupov nebude mesto, v ktorom sa nedá žiť. Aj v Bratislave sú ulice, ktoré už spĺňajú mnohé predpoklady na kvalitné prostredie budúcnosti. Sasinkova, Lužická, Blumentálska, Trenčianska, Šumavská, Kvačalova, Anenská, Gajova, Kalinčiakova a ďalšie sú žiadanými adresami, pritom ide o kompaktné prostredie s blokovou zástavbou. Zeleň nechýba na žiadnej z nich.
Pokiaľ sa ešte pridajú ďalšie opatrenia – lepšie povrchy, väčší dôraz na pešiu, cyklistickú a verejnú dopravu, využívanie tepelných čerpadiel, zadržiavanie zrážkovej vody a jej recyklácia a predovšetkým úpravy noriem, najmä svetlotechnickej – Bratislava bude lepšie pripravená zvládnuť budúce vlny horúčav. Netreba dúfať, že tento rok bude výnimočný. Všetko nasvedčuje tomu, že sa bude situácia za života súčasných ľudí už len zhoršovať.
(YIM.BA, TASR, D. Sim)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
