Adrian Gubčo 21.07.2026 20:41
Posledná dúbravská ruina prejde zmenou. „Skleník“ sa obnovuje, budúcnosť ostáva neznáma
Jedným z charakteristických znakov Dúbravky bola donedávna prítomnosť „ruín“ – starších budov vybudovaných za bývalého režimu, ktoré už neplnili svoj účel, boli opustené a chátrali. Negatívne sa tým podpisovali na tvári tejto mestskej časti. V poslednom období však viaceré zanikli alebo sa začali transformovať. Jednou z nich je aj „Skleník“ v južnej časti sídliska.
Zdroj: Martin Zaťovič - starosta Dúbravky
Sídlisko Dúbravka sa síce začalo projektovať už v 60-tych rokoch 20. storočia, naplno sa jeho výstavba rozbehla až v 70-tych a 80-tych rokoch. V tom čase sa už objavovali diskusie o uniformnosti zástavby sídlisk, čo viedlo architektov k návrhu viacerých experimentálnych bytových domov. Okrem toho tu vzniklo niekoľko netradičných objektov, slúžiacich ako občianska vybavenosť.
Jedným z nich bol aj Dom ovocia a zeleniny na Ul. M. Schneidera-Trnavského z roku 1980. Dielo architektov Antona Mathiu a Ivana Bilika si medzi miestnymi vyslúžilo prezývku Skleník vďaka výrazným preskleným fasádam. Podobné objekty sa objavili aj inde v Československu, pričom slúžili ako predajne.
Dúbravsky Skleník vystriedal viacerých nájomcov, istú dobu tu bol aj Tuzex, diskotéka či predajňa nábytku. Niektoré hodnotné časti interiérov – reštaurácia, bar, lobby – medzičasom zmizli. Zachoval sa však keramický reliéf od Rastislava Majdlena a Ivana Bilíka, ktorý je tu dodnes. Platí to aj napriek chátraniu a faktu, že budova je už nejakú dobu opustená.
V minulosti sa objavili plány na transformáciu. V roku 2012 sa objavil zámer spoločnosti Skleník, s.r.o., blízkej firme Weon Group, ktorý rátal s výstavbou 19-podlažnej veže s bývaním, drobným retailom a dvomi podlažiami kancelárií. Parkovanie malo byť umiestnené predovšetkým v dvoch podzemných podlažiach, čiastočne na teréne. Developer projekt nazval Obytný dom Skleník.
Jeho vízia sa však stretla s odporom miestnej verejnosti aj samosprávy, pričom mesto konštatovalo, že nie je v súlade s Územným plánom. Developer neskôr budovu predal, až sa napokon dostala k súčasnému majiteľovi, firme JBK TRADE, s.r.o. Napriek určitým úvahám o rozvoji bývania na mieste Skleníka, nový vlastník dlho nekomunikoval ohľadne budúceho využitia. Ešte na konci roku 2025 neevidovala žiaden zámer ani mestská časť, resp. stavebný úrad v mestskej časti.
Pôvodný zámer Obytného domu Skleník. Zdroj: WEON Group / Idealarch
V posledných dňoch sa tu však rozbehla aktivita, ktorá zaskočila mnohých obyvateľov. Svetlo do situácie vniesla miestna samospráva až dnes. „Po dlhých rokoch chátrania sa začala rekonštrukcia tejto ikonickej budovy,“ informuje starosta Dúbravky Martin Zaťovič. „Aktuálne sa obnovuje fasáda, budova sa zateplí a vymenia sa sklá. Neskôr sa budú upravovať vnútorné priestory vrátane priečok podľa potrieb budúcich nájomcov, aby jednotlivé prevádzky zodpovedali ich požiadavkám.“
Z daného príspevku sa zdá, že Skleník bude aj naďalej slúžiť ako objekt občianskej vybavenosti s individuálnymi prevádzkami. Výhodou je blízkosť k prestupnej zastávke Záluhy, ktorú využíva množstvo ľudí. Či ale ide o trvalé riešenie a ako sa zmení samotná podoba budovy, nie je známe. Samospráva viac informácií nepriniesla. „Verím, že po rokoch chátrania dostane Skleník konečne novú tvár a opäť bude dôstojnou súčasťou Dúbravky,“ uzatvára Zaťovič.
V každom prípade, kvalitná rekonštrukcia by bola pre Dúbravku ďalšou dobrou správou. Skleník by sa pridal k ostatným ruinám, ktoré čaká pozitívnejší osud. Stará pošta v centre sídliska bola odstránená a bude nahradená polyfunkčnou výstavbou, „Holubí dom“ na Podvorniciach sa rekonštruuje a úpravami prechádza verejný priestor v susedstve Domu služieb.
Krok po kroku sa tak mestská časť revitalizuje a jej prostredie dostáva príťažlivejší charakter. K tomu do budúcna prispeje aj intenzívny development, ktorý (z)mení jej južný i severný okraj, rovnako ako centrum sídliska. Z okrajového sídliska sa stáva plnohodnotná štvrť, ktorá bude spájaná s upravenejším prostredím namiesto zdevastovaných a opustených budov.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
