RED 29.07.2026 21:16
Dobré správy z najväčších nemocníc. Výstavba veľkých projektov napreduje, hlásia dôležité míľniky
K najväčším aktuálne budovaným projektom na Slovensku patria nielen nové diaľnice a modernizácie železníc, ale aj výstavba nových nemocníc. S výnimkou Bratislavy sa najvýznamnejšie stavby realizujú v Martine, Banskej Bystrici a Prešove. Vedenie štátu oznámilo, že na všetkých troch zariadeniach práce chvatne napredujú, vďaka čomu sa o niekoľko rokov zvýši kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Zdroj: Lenka Hanesová, Roman Hanc / TASR
Slovensko má dlhodobo problém s obrovským investičným dlhom v zdravotníctve. Existujúce nemocnice sú zastarané a neposkytujú dobré podmienky pre poskytovanie starostlivosti, pobyt pacientov ani prácu zamestnancov. Výraznejšie projekty sa nerealizovali od pádu minulého režimu. Drobnou výnimkou sú menšie nemocnice alebo ich modernizácie, čo však nevynahradí celkovú mizériu.
Aj preto boli rozvoj a výstavba nemocníc jednou z hlavných priorít v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Slovensko na tento účel získalo až miliardu eur, ktoré mali byť použité na vznik špičkových zariadení v Martine a Bratislave. Z dôvodu meškania bratislavského projektu sa prostriedky presunuli na nemocnicu v Banskej Bystrici. Štát okrem toho začal s realizáciou vojenskej nemocnice v Prešove a v konečnom dôsledku aj v hlavnom meste.
Dnes sú tieto tri projekty (Martin, Banská Bystrica a Prešov) v pokročilej fáze výstavby. Najďalej je komplex v Martine, ktorý by mohol prijímať prvých pacientov v roku 2028 alebo 2029. Momentálne dochádza k oplášteniu budovy a prebiehajú už aj vnútorné práce. Uviedol to premiér Robert Fico (Smer-SD) na utorkovej tlačovej konferencii v Martine.
Fico informoval, že nová nemocnica v plnom rozsahu preberie skúsenosti, ktoré má Univerzitná nemocnica Martin s robotikou a umelou inteligenciou. V Univerzitnej nemocnici Martin má zostať časť pracovísk s tým, že v rámci diskusie o využití ostatných budov je jednou z možností prestavba na internáty alebo byty.
Celková suma stavby sa podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) pohybuje medzi 350 a 400 miliónmi eur. „Na toto z plánu obnovy od začiatku bolo alokovaných približne 250 miliónov eur a už vtedy bolo jasné, že ten zvyšok ide zo štátneho rozpočtu,“ ozrejmil Šaško. Podľa slov premiéra na rok 2027 potrebuje nová nemocnica v Martine 200 miliónov eur.
Univerzitná nemocnica svätého Martina v Martine má disponovať približne 660 lôžkami, ktoré budú prevažne v jednolôžkových izbách, a 20 operačnými sálami, pričom niektoré z nich budú robotické. Taktiež bude pri nemocnici parkovací dom pre 1.200 automobilov.
Martinský primátor Ján Danko doplnil, že na výstavbu nemocnice zareagovali aj zahraniční investori, ktorí by chceli v Martine vybudovať úplne novú štvrť, kde by mohlo byť k dispozícii viac ako 700 bytov.
Robert Fico počas návštevy Prešova. Autor: Roman Hanc / TASR
Medzičasom v Banskej Bystrici bola po ukončení hrubej stavby prvej z budov nového komplexu zhotovená aj hrubá stavba nemocnice ako takej. Dôležitý míľnik zavŕšili v utorok symbolicky osadením glajchy na najvyššom bode južného objektu. Projekt bude v nasledujúcich rokoch pokračovať ďalšími prácami, cieľom je otvoriť pre pacientov prvé priestory novej nemocnice v roku 2028.
„Pred dvoma rokmi boli na tomto mieste ešte pôvodné budovy. Dnes tu stojí monolit novej nemocnice, ktorý sa postupne mení na moderné zdravotnícke zariadenie 21. storočia,“ uviedla generálna riaditeľka nemocnice Miriam Lapuníková. „Je to výsledok práce stoviek ľudí, projektantov, stavbárov, odborníkov, zamestnancov nemocnice, spolupracujúcich inštitúcií vrátane nášho zriaďovateľa Ministerstva zdravotníctva SR, ktorí denne spolupracujú na tom, aby vznikla nemocnica pre ďalšie generácie.“
Ukončením hrubej stavby vstupuje projekt novej banskobystrickej nemocnice do ďalšej fázy. Nasledovať bude realizácia fasád, opláštenie objektov, montáž technických rozvodov, elektroinštalácií, vzduchotechniky, zdravotníckych technológií a postupné dokončovanie interiérov. Súbežne pokračuje aj príprava verejných obstarávaní na zdravotnícke vybavenie, informačné technológie a ďalšie technické celky.
Novú Rooseveltovu nemocnicu tvoria dva objekty, severný a južný. Odhadované náklady na dokončenie nemocnie predstavujú asi 600 miliónov eur, približne 354 miliónov projekt čerpá z plánu obnovy. Prvá časť nemocnice by mala byť otvorená začiatkom roka 2028, celý objekt bude pre pacientov k dispozícii nasledujúci rok.
Nemocnica bude mať 771 lôžok v jedno- a dvojlôžkových izbách s vlastným sociálnym zariadením. Zariadenie bude disponovať 20 operačnými sálami vrátane troch robotických a jednej hybridnej sály, ôsmimi zákrokovými sálami, bronschoskopickým a gastroentorologickým centrom, angiografickým centrom, rozšírenou laboratórnou diagnostikou, pracoviskom CAR-T terapie či biobankou. Súčasťou novej Roosveltovej nemocnice bude aj simulačné centrum, edukačné priestory, zázemie pre personál či nové podmienky na vedecko-výskumnú činnosť.
Prvá glajcha na nemocnici v Banskej Bystrici. Zdroj: Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica
Napokon, práce sa obnovili aj na vojenskej nemocnici v Prešove, kde teraz výstavba pokračuje podľa harmonogramu. Technické problémy síce práce spomalili približne o osem týždňov, vzniknuté omeškanie však podľa premiéra Fica neovplyvní plánované termíny. Ako uviedol, všetky technické problémy na stavbe už boli odstránené.
Celkovo bolo úplne odstránených a nanovo vybudovaných 38 stĺpov, pričom problém vznikol pri nesprávnom spracovaní betónu. „Išlo približne o 130 kubických metrov betónu, ktorý bolo potrebné sanovať, a to sa už udialo. To bol celý zásadný problém, ktorý nás zdržal o osem týždňov,“ povedal Fico počas návštevy staveniska. Sanačné práce majú byť definitívne ukončené do 31. júla. Na stavbe denne pracuje približne 250 ľudí, a to sedem dní v týždni.
Riaditeľ vojenskej nemocnice v Ružomberku Marian Križko, ktorá projekt zastrešuje, spresnil, že odstránených bolo 38 stĺpov a ďalšie sanovali. Odstránené stĺpy stavbári odrezali na úrovni čakacej výstuže a následne ich nanovo vybudovali. Ostatné bolo možné opraviť priamo na mieste bez potreby ich vybúrania.
Nemocnica zatiaľ nemá k dispozícii kompletný znalecký posudok. „Predbežná správa bola doplnená o kľúčové jadrové vývrty, to znamená, dnes vieme, že v tom počte stĺpov, ktoré boli podrobené jadrovému vývrtu, viac ako 54 percent z toho počtu stĺpov nevyhovelo kvalite, ako to požadovala projektová dokumentácia,“ uviedol Križko.
Dodal, že z hľadiska statiky a bezpečnosti to nie je problém, ale je to problém nesúladu s projektom. Pevnosť betónu podľa neho smerom od jadra stĺpov k ich povrchu klesala o jednu až dve pevnostné triedy. Dodal, že betón bol na stavbu dodaný v kvalite predpísanej projektom. „Nesprávnym technologickým postupom zapracovania betónu prišlo k tejto situácii,“ skonštatoval Križko.
Oplášťovanie objektu sa má začať v januári 2027. V priebehu roka 2027 má byť nemocnica stavebne dokončená a pokračovať budú vnútorné práce a inštalácia technológií. Následne bude podľa premiéra potrebných ešte približne 12 mesiacov vrátane skúšobnej prevádzky, kým nemocnica začne fungovať v plnom rozsahu. Výstavbu financuje rezort obrany zo svojho rozpočtu.
Výstavba bola na jar dočasne pozastavená po kontrole kvality prác na nosných prvkoch stavby. Problémom mali byť niektoré stĺpy. Pre situáciu bola ukončená spolupráca so zazmluvneným zhotoviteľom. Ten označil ukončenie spolupráce za nezákonné, neopodstatnené a predčasné. Polícia vedie v súvislosti s výstavbou trestné stíhanie pre zločin všeobecného ohrozenia.
Nemocnica v Prešove. Autor: Roman Hanc / TASR
Premiérove návštevy stavieb sa nevyhli kritike. Opozičné PS ich označilo za predvolebné divadlo. „Netušíme, z čoho chce vláda zaplatiť ich dostavbu. Hrozí, že namiesto nemocníc na Slovensku ostanú haldy betónu,“ vyhlásil poslanec NR SR Oskar Dvořák (PS) a podpredseda parlamentného zdravotníckeho výboru. Od vlády by očakával, že povie, či sa im na tieto nemocnice podarilo vybaviť financovanie v novom eurofondovom období. „A ak je to skutočne priorita, nech v najbližšom rozpočte odložia peniaze na kompletnú dostavbu,“ podotkol Dvořák.
Opozičné KDH odmieta zľahčovanie vzniknutých problémov pri výstavbe prešovskej nemocnice premiérom. „Premiér sa dnes tváril, že všetko je v poriadku a môžeme na celý problém zabudnúť. Nemôžeme. Bolo predložených dostatok dôkazov, že stavba neprebiehala tak, ako mala. Tieto skutočnosti nezmiznú len preto, že Robert Fico dnes vystúpil pred kamerami a vyhlásil problém za vyriešený,“ vyhlásil poslanec NR SR za KDH Peter Stachura
KDH zároveň skritizovalo premiéra, že sa návštevami nemocníc chváli „cudzím perím“. „Robert Fico je štvornásobným premiérom a s krátkymi prestávkami riadi Slovensko takmer dvadsať rokov. Za ten čas sa investičný dlh našich nemocníc prehlboval a mnohé sa dostali do havarijného stavu. Ak by predchádzajúca vláda nepripravila plán obnovy, pravdepodobne by sa dnes žiadne nové štátne nemocnice nestavali,“ pripomenul poslanec KDH František Majerský.
Exminister zdravotníctva a poslanec Marek Krajčí (Slovensko-Za ľudí) skonštatoval, že ich vláda naštartovala potrebné procesy na spustenie výstavby nemocníc. „Robert Fico dnes chodí po stavbách a chváli sa cudzím perím. Dnes však premiér nepriamo priznal, že jeho plány s nemocnicami siahajú len do budúcoročných volieb. Už trištvrte roka sa od kompetentných snažíme zistiť, koľko vlastne výstavba nemocníc bude stáť a odkiaľ zoženú peniaze na ich dokončenie, keď minú peniaze, ktoré som z EÚ vybavil,“ podotkol.
V tejto súvislosti pripomína, že okrem zdrojov na dokončenie rozostavaných nemocníc bude musieť ďalšia vláda nájsť aj stovky miliónov eur na ich vybavenie. Náklady na technické, medicínske a iné vybavenie sa pohybujú na úrovni dodatočných 25 až 30 percent nákladov na stavbu nemocnice. Požiadavkám na predloženie skutočných nákladov na výstavbu a predloženie realistického plánu financovania vláda nevyhovela.
(TASR, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
