Adrian Gubčo 12.04.2025 13:30

Projektanti Istropolisu: Ak máte finančné prostriedky, kúpte si byt na Škultétyho

Už o niekoľko mesiacov sa začne výstavba projektu Istropolis od spoločnosti Immocap. Pôjde o mohutný polyfunkčný zámer, ktorý prinesie bývanie, kancelárie, ako aj významné verejné priestory a kultúrno-spoločenskú sálu. Architektonický koncept vypracovali holandskí a nemeckí architekti z kancelárií KCAP a Cityförster, finálnu dokumentáciu však spracúva slovenský Pantograph. Projektanti pre YIM.BA približujú, ako vidia budúcnosť Istropolisu.

Istropolis vznikne na mieste rovnomenného komplexu na severnej strane Trnavského mýta. Pôvodný Dom odborov, resp. v minulosti Dom ROH (Revolučného odborového hnutia) bol monumentálnym dielom od architektov Skočeka, Končeka a Titla („lordov“). Jeho kongresová časť pôvodne slúžila na zjazdy komunistickej strany, po roku 1989 slúžila na kultúrne účely. Nový režim však priniesol nezadržateľný úpadok.

Odbory nedokázali zabezpečiť údržbu obrovského objektu, preto celý Istropolis predali. Vlastníkom sa stali developeri Immocap a YIT Slovakia, pričom druhý neskôr zo zámeru vystúpil. Immocap usporiadal urbanisticko-architektonickú súťaž, v ktorej sa presadil tím KCAP a Cityförster. Zo súťaže vyplynula aj nutnosť asanácie pôvodného Istropolisu.

Nahradený má byť rozsiahlou mestotvornou štruktúrou, pozostávajúcou zo série rezidenčných a kancelárskych objektov, z ktorých prvé sú tesne pred výstavbou. Postaviť sa má aj kultúrno-spoločenské centrum, hoci toto prešlo určitými zmenami oproti súťažnému konceptu. Napriek tomu sú projektanti z kancelárie Pantograph, Miroslav Hrušovský a Miloš Diežka, presvedčení, že vznikne špičkový projekt, ktorý bude potrebám Trnavského mýta i Bratislavy zodpovedať ešte lepšie.

V rozhovore sa, okrem iného, dozviete:

V čom sa projekt nového Istropolisu zmenil oproti konceptu z roku 2020
Čo žiadal od projektu Magistrát
Ako bude fungovať verejný priestor
Čo urobí Istropolis s cenami nehnuteľností v okolí
Či nie je škoda, že došlo k zmenšeniu kultúrno-spoločenskej sály

Zdroj: Immocap

Adrian Gubčo: Čo predstavoval v kontexte mesta pôvodný Istropolis v čase vzniku a do akej situácie sa dostal v čase pred zánikom?

Miroslav Hrušovský: Trnavské mýto je potrebné vnímať ako miesto, nie ako budovu Istropolisu. História tohto miesta predtým, ako vznikol objekt Istropolisu je mimoriadne dôležitá. V čase, keď budova vznikla, bola navrhnutá bezpochyby skvelými architektmi a mala svoj účel. Či bol ten účel propagandistický, nie je vecou politického videnia, ale historický fakt.

Po zmene režimu sa budovy začali využívať na kultúrne akcie, ale je diskutabilné, či tento priestor vyhovoval daným potrebám. Po skončení kultúrnej prevádzky bola budova Domu odborov, ako aj pozemky bielym miestom na mape mesta. Priestor nefungoval, nebol nijako aktivovaný. Toto obdobie trvalo príliš dlho, až napokon sa šance chopil developer. Myslím, že teraz sa už treba pozerať skôr dopredu.

Pokiaľ opomeniem architektonickú hodnotu Istropolisu, aký bol jeho význam pre kultúru v meste? Bola to v tomto smere obrovská strata alebo niečo, čo sa dá plnohodnotne nahradiť?

Miloš Diežka: Treba si na začiatok povedať, aký je význam Trnavského mýta v kontexte mesta. V súčasnej štruktúre mesta je to akési subcentrum a subťažisko, ktoré nemá len dopravný, ale aj kultúrno-spoločenský význam. Dané je to aj historicky – kedysi to bola brána do Bratislavy od Trnavy či Vajnôr, neskôr sa sem vysúvajú trhy (dobytčí trh, vinári či zeleninári z Malokarpatska a Podunajska). Historicky to malo význam obchodný aj destinačný.

S Domom odborov sa istý destinačný význam strácal, keďže územie „zmonofunkčnil“ na jednu konkrétnu funkciu vtedajšieho spoločenského zriadenia. S príchodom Domu odborov je odstránené aj pôvodné Centrálne trhovisko a pôvodný Berchtoldov palác, ktorý mal svojho času určitú kultúrnu funkciu – bola to pred odstránením umelecká škola.

Na Trnavské mýto sa zároveň netreba pozerať len ako na Istropolis. Skladá sa zo štyroch kvartálov a Istropolis zastupoval jednu funkciu. Neskôr tu vzniká tržnica od Ivana Matušíka a je prebudovaný Central, ktorý nahrádza niekdajšie kúpele. Avšak, prvým spúšťačom rozvoja územia je bloková štruktúra z medzivojnového a vojnového obdobia, keď sa tu začali stavať nájomné byty a Bratislava začala napĺňať svoj územný plán. To bol pôvodný význam celého Trnavského mýta, teda nielen kultúrny, ale aj spoločenský a destinačný, ktorý bol výrazne oslabený tým, že tam prichádza monofunkčná, politicky motivovaná stavba.

Pozrime sa na projekt nového Istropolisu, ktorý bol predstavený v roku 2020. Aký bol jeho potenciál oživiť lokalitu Trnavského mýta?

MH: Svojou podstatou sa od súčasného návrhu neodlišuje. Dnešný projekt je jeho vylepšenou verziou. V roku 2020 prinášal rovnaké hodnoty a ciele a to ostáva nemenné. Rozdiel, ktorý je možné pozorovať, je v zmene formy a preskupení hmoty. To je výsledok dlhej spolupráce dizajnového tímu s Magistrátom, konkrétne s Jurajom Šujanom (hlavný architekt mesta – pozn. red.) a jeho tímom. Diskusia bola intenzívna najmä o kompozícii a verejnom priestore. Ak by som mal teda zhodnotiť posun oproti projektu z roku 2020, tak projekt posilnil smerovanie k dotvoreniu mestskej štruktúry.

MD: Dalo by sa to zhrnúť do základných pilierov, ktoré prináša víťazná koncepcia architektov KCAP a Cityförster. Ide o dotvorenie blokovej štruktúry s priestorovou dominantou, ktorá podporuje ťažiskový uzol a kompozíciu samotného Trnavského mýta. To je prvý pilier, teda nadväznosť a koherencia.

Druhý pilier je hierarchizácia verejných priestorov. Z pôvodného Istropolisu a celého Trnavského mýta vieme, že veľa priestorov nebolo prístupných, nebolo vhodných, bolo bariérových. Veľkú časť zaberali parkovacie plochy, ktoré neboli využívané ako destinačný priestor.

Tretí aspekt je podpora verejných priestorov kvalitnou a prístupnou zeleňou, teda nielen náletovými drevinami a neorganizovanou výsadbou. To je to, čo aktualizácia projektu ešte zlepšuje oproti pôvodnej verzii.

Štvrtým pilierom bol funkčný mix pre podporu vytvorenia destinačného a pobytového priestoru s aktívnymi partermi, bývaním, prácou, s administratívou, ale v prvom rade s kultúrno-spoločenským centrom, ktoré má slúžiť Bratislave a bratislavskému regiónu.

Súčasťou projektu bude parkovo upravený vnútroblok. Zdroj: Immocap

Keď sa pozrieme na hmotovo-priestorovú štruktúru, prečo bol akcent, resp. dominanta, umiestnený do druhého rádu smerom ku Kukučínovej a nie k Vajnorskej či Trnavskému mýtu, čo sú oveľa významnejšie ulice alebo uzly?

MH: Ako som spomínal, jedna z tém spolupráce s hlavným architektom bola kompozícia. Otestovali sme veľa alternatív umiestnenia akcentov. Keď sa rozprávame o najvyššej budove, čo je administratívna budova Istropolis Tower, ide o dominantu, akcentom by som ju nenazýval. Projektovému tímu išlo prioritne o čo najkvalitnejšie nadviazanie na existujúcu urbanistickú štruktúru. Konkrétne najmä na nadviazanie na budovy na Kukučínovej ulici a výškové držanie rímsy Vajnorskej ulice. Hmota tak prirodzene graduje k plánovanej intenzívnej zástavbe na území Filiálky.

MD: Ešte by som doplnil, že sú tam aj objektívne faktory. Jedným z nich je spomínaná nadväznosť a gradácia v území. Po druhé, je to ťažiskový priestor a významný uzol, nielen dopravný, ale aj priestorotvorný v rámci Bratislavy. Samotný územný plán vo svojej záväznej časti predpokladá umiestňovanie dominánt a orientačných bodov práve v týchto uzlových priestoroch a ich dotyku. Tretí fakt je svetlotechnika. Máme dosť prísne normy v porovnaní s EÚ, dokonca aj v porovnaní s Českom to máme trochu inak. Už od začiatku, od pôvodnej koncepcie, sa skúmal dopad na okolie s čo najväčšou elimináciou tohto dopadu. Z pohľadu svetlotechniky je vhodné umiestniť dominantu v druhom ráde pri pohľade od Centrálu. Je fakt, že územný plán predpokladá vysokú mieru zastavanosti Filiálky. V predpoklade budúcej kompozície je umiestnenie dominánt v druhom ráde urbanisticky vhodným rozhodnutím.

Čo boli hlavné požiadavky Magistrátu?

MH: Rešpektovanie kontextu, výška ríms, nadviazanie na existujúci urbanistický celok. Obytná štruktúra je veľmi dôležitá. V úvodných mesiacoch navrhovania projektu pre nás nebola úplne čitateľná línia domu na nároží Trnavskej cesty a Vajnorskej a návrh ju nereflektoval. Neskôr sa ale stala úplne jednoznačnou hranicou, ktorú presadil hlavný architekt. Podľa mňa išlo o veľmi pozitívny vstup, ktorý posilnil vnímanie centrálneho priestoru Trnavského mýta.

MD: Ďalšou požiadavkou bolo napríklad dodržanie korunnej rímsy, ktorá je naznačená aj pri ustúpených podlažiach od Škultétyho ulice. Všetko, čo sa deje vyššie, je akoby ustúpené a pôsobí ako prídavná hmota. Tým pádom sa definuje základný blok, ktorý nadväzuje a postupne graduje k jednotlivým dominantám.

MH: Musím povedať, že hlavný architekt sa stal dôležitým členom prípravného tímu a vstupoval do projektu presne v oblasti, ktorú riadi - hmota, funkcia, funkčnosť priestoru a kvalita verejného priestoru ako takého. Nešiel do nepodstatných detailov.

Podľa mojich informácií ale boli niektoré vstupy Hlavného mesta emotívnejšie. Príkladom je požiadavka mesta na zníženie výškovej budovy v rámci stanoviska spred niekoľkých rokov, teraz sa zas požadovalo zvýšenie. Ako vnímate inkonzistentnosť postojov?

MH: Nenazýval by som to inkonzistentnosť postojov, ale prirodzený vývoj. Myslím, že každý človek, ktorý pracuje v kreatívnom priemysle, tomu rozumie ako nevyhnutnosti.

MD: Vždy je to otázka kompromisu a dohody. Proces bol dlhý a ako už spomínal Miro, hmotová koncepcia sa nepretavila do konca 1:1, ale postupne sa vyvíjala. Bola to dlhá licitácia s Magistrátom o tom, čo je vhodné zaťaženie územia.

Dnes schválený územný plán delí daný pozemok na dva regulačné bloky. Jeden je už zmenený Zmenami a doplnkami z roku 2010 a je tam IPP (Index podlažných plôch - pozn. red.) 0,6. Práve tam sa umiestňuje hala a je tam miesto pre výškovú budovu, ktorá je dnes len víziou a ktorú by tam chcel Immocap umiestniť v spolupráci s KCAP a Cityförster. Išlo by o druhú, podružnú dominantu zo Šancovej ulice. Tá potrebuje svoju zmenu územného plánu. Vo zvyšku územia je to stabilizované územie, kde sa miera vyťaženia zdôvodňuje a licituje.

"Možno ale nie je dôležité poukazovať na kvantitu, ale na kvalitu. Pôvodnú zeleň nahrádzame oveľa kvalitnejšou zeleňou s podrobným výberom stromov."

Výška je viditeľná vec, o ktorej diskutuje aj široká verejnosť. Potom sú tu ale veci, ktoré vidia najmä projektanti, napríklad vedenie cyklotrás či technickej infraštruktúry. Je mi známe, že existovali v tomto smere požiadavky mesta, ktoré výrazne ovplyvnili podobu projektu.

MH: V tomto prípade bola diskusia najmä o tom, ako zapojiť územie do plánovanej siete cyklotrás, aká je ich ideálna poloha, aká je ideálna šírka... Niekedy to bolo ťažké, ale myslím si, že obe strany do toho vstupovali s tým, že diskusia o správnom riešení bude postavená na faktoch a nie o pocitoch. Našli sme riešenie, za ktoré sa toto mesto skutočne nebude musieť hanbiť, pretože projekt prinesie kvalitné riešenie cyklotrás.

MD: Navrhuje sa jeden kilometer cyklotrás, z čoho viac ako 70% je segregovaných. Niektoré museli ostať integrované v jazdných pruhoch, pretože neexistuje majetkovoprávny dosah, aby sa dalo všetko umiestniť v profile ulice. Každopádne, nadväzuje sa na už rozvinuté alebo výhľadovo sa rozvíjajúce cyklotrasy v území, sledujúce dopravné generely, ktoré tu určujú zásadný dopravný okruh a dve radiály. Na to projekt po celom svojom obvode adekvátne reaguje.

Z pohľadu verejnosti je mimoriadne dôležitá ochrana zelene. Ako nové riešenie Istropolisu reaguje na túto požiadavku?

MD: Dôležité je, či sa pýtame z pohľadu územného plánu a súladu s ním, alebo z pohľadu verejnosti, koľko jej reálne uvidia. Reálne navrhujeme cez 8-tisíc m² čisto zelených plôch, v ktorých budú zasadené stromy, kríky a diverzifikovaná kvalitná nízka, stredná aj vysoká zeleň.

Možno ale nie je dôležité poukazovať na kvantitu, ale na kvalitu. Pôvodnú zeleň nahrádzame oveľa kvalitnejšou zeleňou s podrobným výberom stromov. Umiestňujeme viac ako 70 druhov stromov a rastlín v území, ktoré navyše nie sú cudzie. Budú to kvetiny, krovy a stromy, ktoré sú v tomto prostredí prirodzené. Do územia sa napríklad vrátia brestovce, ktoré sú typické pre Bratislavu, budeme sadiť platany. Niektoré stromy budú od začiatku vzrastlé, aby tam fungoval hmyz či vtáctvo už od prvých fáz výstavby.

V konečnom dôsledku bude zeleň prístupná po celom obvode aj vo vnútri projektu. Dôležitým faktom je, že sa navrhuje kvalitný vnútroblok, ktorý bude skrývať vreckové parky, kde budú umiestnené rôzne aktivity – od workoutu či detského ihriska po lúku, kde sme v spolupráci s KCAP navrhli flexibilný priestor, užívateľsky vhodný na rôznorodé aktivity ako hádzanie frisbee, loptové hry alebo piknik. To je to, čo podporuje základnú myšlienku, teda že Istropolis by mal byť viac destinačným priestorom, miestom, než len prestupným bodom.

Budú všetky verejné priestory prístupné širokej verejnosti?

MD: Určite to nebudú uzavreté biznis zóny. Všetky priestory sú navrhnuté ako permeabilné a dôležitá je ich hierarchizácia. Niektoré priestory budú viac mestské a solídne, niektoré sú navrhované ako mäkšie, teda viac pobytové a rezidenčné. Táto koncepcia sleduje nadväznosť na jednotlivé uličné priestory. Mäkšími nadväzuje na rezidenčné časti, tvrdšími, teda námestiami a malými mestskými námestiami, nadväzuje skôr na dopravné priestory.

Zásadnou prestavbou prejde Škultétyho ulica. Zdroj: Immocap

Súčasťou koncepcie verejných priestorov je aj určitý program. Niektoré by mali byť živé s eventami, ďalšie skôr zhromažďovacie. Ako chcete animovať verejný priestor, aby sa to naozaj naplnilo?

MH: Táto téma je pre dizajnéra mierne schizofrenická. Na jednej strane chceme vytvoriť univerzálny priestor, ktorý bude špecifický pre určité využite a na strane druhej, už dnes predpokladáme a cielime k budúcej animácii priestoru. Spoločne s Immocapom riešime budúcu aktiváciu hlavného námestia pre konkrétne typy eventov, počet ľudí, hustotu, ročné obdobia, časy a dĺžky trvania eventov, a podobne. Priestor musí byť zároveň sociálne udržateľný. Tieto témy sa prirodzene prejavia na veľkosti priestoru, jeho budúcej údržbe, množstve a type zelene.

Je to veľká diskusia, hoci to na prvý pohľad vyzerá ako banalita. Keď ale robíte eventy, chcete, aby bolo vidno na pódium. Na druhej strane ale nechcete, aby bolo námestie prázdne, keď pečie slnko. Rieši sa, ako umiestniť stromy, aký druh stromov to musí byť, aby to fungovalo.

MD: Dodal by som, že to nie je len o jednom námestí, ktoré je exponované smerom do križovatky a je najviac viditeľné. Je to o siedmich rôznych druhoch verejného priestoru, ktoré sú vzájomne poprepájané v jednom hierarchickom systéme. Architektonické prostriedky, ktorými vieme my architekti ovplyvňovať verejné priestory, sú najmä partery. Od začiatku je jednou z vízií developera i holandských a nemeckých architektov zmeniť vnímanie verejných priestorov nielen ako exteriérových, ale aj interiérových. Ak poznáte Nolliho mapu, ktorá zobrazuje presahy verejných priestorov do interiérov, s týmto operuje aj pôvodný i súčasný koncept. Foyer i lobby verejných aj komerčných budov budú mimo noci prístupné.

Druhým momentom je samotná mierka a dimenzovanie priestoru. Máme navrhnuté mestské námestie, ktoré pripomína Hlavné námestie mierkou, uzavretím zo všetkých strán a aktivitou parteru zo všetkých strán funkciami gastra, destinačného retailu, prípadne služieb. Máme ďalej hlavné námestie, ktoré je navrhnuté maximálne flexibilne, takisto s vodným prvkom ako mestské námestie. Vzadu máme ponechaný rozptylový priestor, pretože vnímame, že jedného dňa, hoci nevieme kedy, sa bude Filiálka potrebovať previazať s touto časťou Trnavského mýta a novým Istropolisom. Máme vnútroblok, ktorý je čisto zelený, maximálne prívetivý a viskózny pre rôzne aktivity, teda pružný pre trávenie voľného času, rekreáciu či sociálnu inklúziu rezidentov či užívateľov územia. Máme tam priestor zastávok MHD, ktoré budú rekonštruované podľa požiadaviek Dopravného podniku a Magistrátu. Sceľujeme tak ten priestor, prepájame ho so zvyškom územia. V neposlednom rade robíme obnovu Škultétyho ulice. Z dnes veľmi neobytného priestoru robíme obytný s aktivovaným parterom z oboch strán.

Čo v súčasnosti znamená ekologická kancelária?

MD: Zjednodušene ide o kancelárie, ktoré nespotrebúvajú energie nad rámec toho, čo potrebujú. Existuje na to mnoho systémov. Dôraz na udržateľnosť z pohľadu ekonomického, ale aj ekologického, je v prípade Istropolisu kladený veľmi vysoko.

Budú tieto kancelárie založené na daných systémoch?

MH: Jednoznačne. Zatiaľ ešte nemôžeme stavať z dreva a pri betóne je veľký energetický vstup, čomu sa nedá u nás vyhnúť. Ale to, ako sa bude so železobetónom ďalej narábať, efektivita jeho využitia, s tým sa už dá pracovať. Máme limity, s ktorými vieme narábať. Uhlíková stopa nás ako firmu zaujíma a vyhodnotenie návrhu konštrukcie z pohľadu uhlíkovej stopy dnes už pre nás nie je novinkou.

MD: Energiu si budeme vyrábať v maximálnej miere samostatne, ako nám to územie umožňuje. Pod budovami bude vrtné pole prepojené s tepelnými čerpadlami, čiastočne aj inými systémami. K nim patrí fotovoltika, ktorá bude dotovať stavby energiou. Celá koncepcia všetkých objektov komerčného charakteru bude založená na systémoch TABS, teda termálne aktivovaných štruktúrach budov (aktivovaných betónoch) s tým, že ide o nízkoteplotný systém s cieľom významne ušetriť energie. Tomu sa prispôsobil aj redizajn budov z hľadiska architektúry – prepracovali sa fasády, niekde pribudli dvojplášťové fasády z dôvodu minimalizácie solárnych ziskov tienením a zároveň sa doplnili pevné štruktúry, betóny, ktoré sa dajú aktivovať, aby neboli tie konštrukcie samoúčelné a neslúžili len ako nosné systémy stavby.

Budú súčasťou tejto schémy len kancelárske budovy, alebo aj rezidenčné či kultúrno-spoločenská sála?

MD: Ambíciou developera je priniesť jednotný energetický manažment pre celú zónu. Rezidenčných budov bude vo finále viac, aktuálne máme umiestnenú len jednu budovu (má územné rozhodnutie – pozn. red.), ktorá je vo vyššom stupni projekcie. Viem potvrdiť, že developer by chcel aktivovať aj túto stavbu a postaviť ju na nízkoteplotnom systéme. Bude to jedna z prvých stavieb s termálne aktivovanými stropmi. Je to pioniersky počin v rámci rezidenčnej architektúry na Slovensku.

"Tie časy, keď sa stavali skôr biznis parky, sú našťastie urbanisticky za nami. Nefungovalo to dobre."

Kancelárske budovy budú pomerne úzko previazané s rezidenčnými časťami. Nebude dochádzať k prevádzkovým konfliktom?

MH: Práve naopak, budú sa skôr dopĺňať. Tie časy, keď sa stavali skôr biznis parky, sú našťastie urbanisticky za nami. Nefungovalo to dobre. V tomto prípade by som povedal, že developer až prehnane dbá na to, aby mali funkcie dobre prepojenie.

Keď vznikal scenár bývania pre túto oblasť, hovorilo sa, že má ísť o „skutočné mestské bývanie“. Čo to vlastne znamená v architektonickom kontexte?

MD: Otázka by mala znieť, čo je to mestské bývanie a či je naplnené v iných štvrtiach Bratislavy. V prípade Istropolisu určite o skutočné mestské bývanie ide, lebo to nie je monofunkčná štvrť, ktorá je okrajová a odstrihnutá od Bratislavy ako nejaký satelit. Je začlenená do fungujúcej, vystavanej štruktúry mesta, ktorú vhodne dopĺňa nielen bývaním, ale aj ďalšími funkciami. Podporuje koncepciu, ktorú Bratislava dlhodobo tlačí, teda mesto krátkych vzdialeností a podporovanie subcentier v súvislosti s fungujúcou dopravou, čím Trnavské mýto určite je.

Myslíte, že Istropolis zvýši hodnotu nehnuteľností v okolí?

MH: Ak máte k dispozícii finančné prostriedky, kúpte si byt na Škultétyho ulici. Verím, že táto odpoveď postačuje.

MD: Každý development a výstavba zvyšuje hodnotu okolia. To je jednoduchá schéma. Dnes je to neorganizované parkovisko, priestor je fragmentovaný... Tu je ambíciou dostať ulicu do jednej roviny, upokojiť ju, priniesť kvalitnú zeleň s prvkami vyššej aj nižšej výsadby, aktivovať parter nielen na jednej, ale hlavne na druhej strane, kde akoby nie je, a priniesť ucelený priestor.

Kultúrna sála má mať kapacitu 1.800 miest na sedenie a viac ako 3.000 miest na státie. Zdroj: Immocap

Pozrime sa na kultúrno-spoločenskú sálu a porovnajme to s pôvodným Istropolisom. V čom sú kvality novej sály oproti pôvodnej stavbe?

MD: Povedal by som, že najmä flexibilita a viacúčelovosť priestoru. Pôvodný Dom ROH bol koncipovaný na konkrétny účel. Nevedel pokryť potreby súčasného kultúrneho sveta, ktorý dokáže viac obsadiť priestory, ktoré sa mu vedia prispôsobiť. Tak je koncipovaný aj nový Istropolis, ktorý je veľmi flexibilný, s kvalitným zázemím a napojením na „back of house“. Je bezprostredne napojený na predpolie a verejné priestory, ale v prvom rade je maximálne flexibilný a variabilný.

MH: Toto je podľa mňa absolútne kľúčové. Flexibilita priestoru je perfektne spojená s udržateľnosťou. Na Dome ROH bola práve jeho monofunkčnosť neudržateľná vec. Platí to aj pre verejné priestory. Keď sme ich riešili s Igorom Markom, snahou bolo, aby bol priestor flexibilný a univerzálny.

MD: Žijeme v dobe digitálneho sveta a nevieme si ani predstaviť, aké audiovizuálne umenie bude fungovať o 30 rokov a aké potreby bude mať. Preto je v tvorbe takýchto budov vždy potrebné zadefinovať to najnutnejšie – rozmery a výšky, aby sa dal program uplatniť, urobiť to maximálne flexibilne a umožniť tak napĺňanie budovy na dennej báze akýmkoľvek programom.

Porovnajme to s halou, ktorá bola navrhovaná v roku 2020.

MH: To je tiež jednoduché. Národné kongresové centrum vs. mestská kultúrna hala. Je to iná spádová oblasť, iný šport. Odpoveďou je univerzálna mestská hala a mám pocit, že to je pre Bratislavu ešte lepšie rozhodnutie.

Nebude to teda objekt celonárodného významu, ale len mestského.

MH: To je ten podstatný rozdiel a podľa mňa to je správne. Objekt bude o to udržateľnejší, lebo mesto si s tým bude vedieť ľahšie poradiť a bude naozaj slúžiť tomu, čo ľudia potrebujú.

MD: V podstate je to náhrada za to, čo Bratislave dlhodobo chýba, a to je kvalitný stánok pre organizovanie kultúrnych podujatí rozličného charakteru, a možno aj menších kongresov komerčného charakteru. Bratislava trpí na to, že popri mestách ako Praha, Brno, Viedeň alebo Budapešť takýto stánok dnes nemá.

"Ani SND neprevádzkuje súkromný developer či mesto, prevádzkuje ho inštitúcia... To isté platí pre rozličné iné národné funkcie – štadióny, výstaviská, ako aj NKKC. Také veci by mali byť financované z verejných financií."

Na druhej strane, Dom ROH bol tiež objekt v podstate celonárodného významu. Nie je to možno nesprávny prístup, keď sa objekt celonárodného významu nahrádza budovou „iba“ celomestského významu?

MH: Určite nie. Funkcia celonárodného významu bola čisto politická. V tom čase to bolo možno správne rozhodnutie, ale nechcem to nejako hodnotiť. Priestor Trnavského mýta je síce vhodný na budovu s funkciou aj celonárodného významu, ale nie je jediným v Bratislave. Aktuálne táto potreba nevznikla a vznikol dopyt po kultúrnom mestskom priestore.

Nebude ale znamenať vznik kultúrno-spoločenského centra v Istropolise oslabenie možnosti vzniku centra celoštátnej úrovne inde v Bratislave? Nemusí po ňom byť dopyt, ten objekt bude treba naplniť prevádzkou, a pri existencii Istropolisu možno nebude stavebník schopný naplniť väčšie centrum.

MD: Ani SND neprevádzkuje súkromný developer či mesto, prevádzkuje ho inštitúcia. Štandardne to robia v rôznych štátoch ministerstvá. Je to dotované z financií verejnosti, lebo je v záujme verejnosti mať takéto niečo na národnej úrovni. To isté platí pre rozličné iné národné funkcie – štadióny, výstaviská, ako aj NKKC. Také veci by mali byť financované z verejných financií.

Aký bude zážitok návštevníka nového Istropolisu? V čom to bude porovnateľné s vyspelým svetom?

MH: Návrh, na ktorom spolu s KCAP a Cityförster pracujeme, je taký, že vonkajší verejný priestor aj vnútorný priestor sú dokonale prepojené. Otvorenosť voči exteriérovému priestoru je maximálna, čo umožňuje, aby sa interiérový event rozšíril aj do exteriéru. Takto sa môže jeho kapacita dvoj- až strojnásobiť a zabrať celé svoje exteriérové okolie, ktoré je na to dizajnovo pripravené. Čo sa týka kvality priestoru vo vnútri, je to o perfektnej akustike, perfektnej variabilite, užívateľský zážitok je na prvom mieste.

MD: Je to aj prevádzková jednoduchosť a aktivácia budovy do námestia. Bežný užívateľ Trnavského mýta nemusí byť hneď aj užívateľ samotného kultúrneho stánku. Na toto možno treba tiež dávať dôraz. Žijeme v nejakom meste, ktoré poväčšine zažívame ako chodci alebo užívatelia nejakého druhu dopravy dennodenne. Na eventy chodíme menej. Dajme si ruku na srdce, kedy sme boli naposledy v SND?

Kultúrno-spoločenská budova bude prepojená s kancelárskou. Zdroj: Immocap

Kultúrno-spoločenské centrum má byť tesne prepojené s kancelárskou budovou. Nebudú tieto dve rozličné funkcie vo vzájomnom konflikte?

MH: Nemyslím si. Ten konflikt by mohol byť hlavne akustický. Eventy však budú začínať v hodinách, keď sa už v kanceláriách nepracuje, takže to ako problém nevidíme. Z pohľadu kapacít parkovania alebo pohybu v exteriéri sa tieto dve funkcie neprekrývajú. Naopak, z urbanistického pohľadu je určite dobré, keď je územie používané vo viacerých časoch.

MD: Ja si práveže myslím, že môže vznikať zaujímavý synergický efekt. Vždy záleží, kto je nájomcom komerčných priestorov, lebo to kľudne môže byť spoločnosť, ktorá by mohla využívať aj kultúrno-spoločenské priestory na organizovanie vlastných eventov. To je super, lebo by sa stavba naplnila aj iným programom v čase, keď nie je napĺňaná kultúrnym. Samotná koncepcia stavby je vymyslená tak, že halu od komerčného priestoru oddeľuje medzipriestor foyer. Bude tam prirodzená dilatácia vzduchom, ktorá zabráni prenosu hluku.

Pôvodný Istropolis bol do veľkej miery architektonickou ikonou. Myslíte, že nový Istropolis bude adekvátna náhrada aj po architektonickej stránke?

MH: Pevne verím, že áno. Myslím, že to vyhodnotí až história. V čase, keď sa Dom ROH staval, asi ho nikto nehodnotil, že toto je míľnik v architektúre. Počkajme si 50 rokov, či bude nejaký kritik ochraňovať všetko z 20. rokov 21. storočia a bude sa to týkať aj Istropolisu.

Každopádne, tieň pôvodného Istropolisu bude asi vnímaný naďalej. Veľa ľudí si ho bude pamätať a porovnávať s novým. Akým spôsobom sa na neho odkáže?

MH: To je všeobecne známe, keďže je veľa prvkov, ktoré sa zachovali. Pôvodný objekt prešiel serióznou pasportizáciou, kunsthistorici videli diela a prvky, identifikovali sa veci, ktoré je potrebné zachovať. Niektoré majú aj pamiatkovú ochranu, niektoré nie. Všetky identifikované objekty sa citlivo odložili a dnes máme inventarizáciu, ktorú mali aj architekti z KCAP k dispozícii. Bola diskusia, ktorý prvok najlepšie použiť a kde. Samozrejme, nikto z toho nechcel spraviť múzejnú výstavu. Tie prvky sú čo najprirodzenejšie doplnené do priestorov, kde sa hodia. Nebudú na jednom mieste.

Samozrejme, je známe, že niektoré prvky – vlajkosláva, lampy, Mikšíkova fontána a i. – sa budú spätne osádzať. Potom sú tu ale iné prvky, napríklad svetlíky, podhľady, materiály...

MD: V prvom rade stavba na pôvodný Istropolis odkazuje svojou funkciou. To je asi to najdôležitejšie v celom kontexte. Teraz vytvárať nejaké relikvie a napodobovať modernizmus v novom architektonickom prevedení by nebolo šťastné pre architektúru a nebolo by to ani dôstojné voči pôvodnému Domu odborov. Veľmi si vážim, že funkcia nemizne z územia a má ambíciu byť kvalitnejšou a dostupnejšou ako bola, resp. nebola za posledných 15 rokov pred asanáciou Istropolisu.

"Teraz vytvárať nejaké relikvie a napodobovať modernizmus v novom architektonickom prevedení by nebolo šťastné pre architektúru a nebolo by to ani dôstojné voči pôvodnému Domu odborov."

Zhrňme si teda, ako sa zmení územie. Trnavské mýto bolo v rámci pocitových máp spoločne s Hlavnou stanicou vyhodnotené ako najhoršie miesto v Bratislave. Myslíte si, že realizácia Istropolisu zmení túto povesť?

MH: Som o tom presvedčený. Verím, že tento zámer vymaže všetky zlé spomienky.

To je možné, ale aj predtým sme sa bavili, že Trnavské mýto je tvorené štyrmi časťami. Tento projekt ale mení len jednu z nich.

MD: Ak si zhrnieme ten štvorlístok, tak nájomné domy, ktoré sú postavené na nároží Vajnorskej a Trnavskej cesty, sú zastabilizované územie. Je tam verejný priestor, ktorý je celý vybetónovaný a treba ho preriešiť v kontexte cyklotrasy, ktorá by mala v budúcnosti pokračovať po Trnavskej v smere na Miletičovu. Má to v rukách mesto alebo mestská časť a my môžeme dať minimálne príklad, ako k tomuto malému priestoru pristúpiť. Pred Centralom je v podstate vyriešený priestor aj v kontexte aktívnych parterov, ktoré tam sú relatívne kvalitne so zeleňou, ktorá oddeľuje električkovú trať. Je to druhý rozptylový priestor.

Tretí bude náš, ktorý je koncepčne a komplexne nový, hierarchizovaný a koherentný so svojim okolím. Posledným verejným priestorom je Nová tržnica, o ktorej sa vedú rozličné diskusie na rôznych úrovniach. Vítam aktivity Hlavného mesta, ktoré sa snaží verejný priestor aspoň trochu zlepšiť. V podstate to bude štvrtý štvorlístok, ktorý keď sa dokončí, tak Trnavské mýto bude serióznym mestským ťažiskom.

Aj v súvislosti s rekonštrukciou podchodu na Trnavskom mýte sa v minulosti hovorilo, že je to lepšie, ale je to o čosi exkluzívnejší priestor oproti minulosti. Neobávate sa, že vznik Istropolisu vytvorí exkluzívne prostredie, ktoré možno nebude príjemné pre niektoré sociálne skupiny? Bude ten priestor inkluzívny?

MH: Neobávam sa toho. Z ľudí, ktorí sa pohybujú po verejnom priestore, to nikoho nevylúči. Ak to niekoho vylúči, bude to len pozitívne, lebo to bude mať určitú úroveň kultúry. Ľudia, ktorí túto úroveň kultúry nechcú, majú dostatok iných alternatív v meste. Ak ale hovoríte o skladbe obchodov v parteri, nemusíte sa obávať, ide o štandardné prevádzky. Cieľom je prilákať široké spektrum ľudí a spraviť z Istropolisu destináciu pre obyvateľov a návštevníkov, nie exkluzívny klub.

MD: Územie má ambíciu priniesť inkluzívne prostredie. Budú tam pracovať rôzni ľudia v kancelárskych budovách. Nemôžeme vylúčiť, že tam nebudú aj investičné byty, ktoré niekto kúpi na prenájmy, takže tam budú žiť aj mladé rodiny. Ono tam naozaj vznikne inkluzívnejšie prostredie naprieč generáciami a naprieč príjmovými skupinami. Tým sa môže Trnavské mýto podporiť územne a kultúrno-spoločensky zastabilizovať.

Rozhovor bol autorizovaný a krátený. Respondenti v prepise upravili niekoľko odpovedí s čiastočnou zmenou ich významu.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.