Adrian Gubčo 20.11.2025 16:45

Živý verejný priestor od najznámejších odborníkov sveta. Nové Lido nastaví latku v kvalite a zmení tvár Bratislavy

Zmena Územného plánu zo začiatku tohto roka otvorila dvere k urbanizácii dnes zdevastovaného a minimálne využívaného územia medzi Starým mostom, Einsteinovou, Prístavným mostom a Dunajom, resp. dunajskou hrádzou. Naplánované sú tu projekty Southbank a Nové Lido, pričom najmä druhý má priniesť vznik štvrte veľkomestského charakteru. Na jeho tvorbe sa podieľa aj jedna z najznámejších kancelárií sveta.

Zdroj: Gehl Architects

Na začiatku tohto roka sa po dlhých rokoch príprav, diskusií aj hádok otvorila cesta k transformácii lokality, v územnoplánovacích dokumentoch označovanej ako Celomestské centrum – Petržalka. Ako vyplýva z názvu, cieľom je rozšíriť do tohto územia nové centrum Bratislavy. Územie, ktoré je dnes v dezolátnom stave a je hanbou metropoly, sa tak má zmeniť na výstavnú štvrť.

Aktívni sú tu dvaja developeri – Penta Real Estate a JTRE. Prvá menovaná spoločnosť pripravuje projekt Southbank v blízkosti mosta Apollo. Priniesť má osem bytových domov a päť administratívnych objektov, ktoré budú hmotovo gradovať smerom k mostu a dopravnej križovatke. Súčasťou zámeru je aj pätica verejných priestranstiev, označených ako „bowls“ (misy), ktoré budú rešpektovať pôvodnú úroveň terénu a každý z nich prinesie odlišnú funkciu.

Významnejšie a väčšie je však Nové Lido. Pôjde o komplexnú mestskú štvrť, tvorenú bývaním, kancelárskym kampusom aj rozsiahlou občianskou vybavenosťou. Developer zveril navrhovanie koncepcie štvrte viacerým popredným slovenským ateliérom – najmä Compass architektom a Marko&Placemakers – ktorí tu navrhli blokovú štruktúru, pripomínajúcu jadrá európskych veľkomiest. Bloky nižšej mierky majú dopĺňať výškové akcenty, dominanty a výraznejšie solitérne budovy.

Ťažiskom celej štvrte však majú byť verejné priestory. Ešte predtým, ako bol predstavený samotný urbanizmus Nového Lida, boli postupne predstavované kľúčové priestranstvá, označované ako „superpriestory“. Išlo o päticu hlavných lokalít – nábrežný park, centrálne námestie, centrálny park, mestský bulvár a office park. Práve tu sa má odohrávať väčšina spoločenského života štvrte.

Tento koncept zostáva zachovaný aj naďalej. Developer sa však rozhodol osloviť ďalšiu architektonickú kanceláriu, ktorá má poskytnúť dodatočnú expertízu. Nejde pritom o žiadne neznáme meno, práve naopak. Plán verejného priestoru (Public Space Plan) pripravila kancelária Gehl Architects, ktorá je v tomto smere jedným z najoslavovanejších svetových pracovísk.

Kanceláriu v minulosti založil Jan Gehl, najvplyvnejší žijúci urbanista na svete. Patrí k autorom myšlienok „miest pre ľudí“, založených na vnímaní ľudskej mierky, preferencii peších či cyklistov pred automobilmi a aktívnej podpore života medzi budovami. S jeho víziami sa stotožnili desiatky miest na celom svete, ktoré spolupracovali s jeho kanceláriou pri tvorbe stratégií pre lepší verejný priestor.

Hoci už Gehl kanceláriu nevedie a priamo sa do jej činnosti vo výraznejšej miere nezapája, aj naďalej je jedným z najvýznamnejších pracovísk pri rozvoji verejných priestranstiev. JTRE sa v rámci Nového Lida usiluje o vytvorenie príťažlivého prostredia, ktoré bude nielen estetické, ale bude predovšetkým lákať návštevníkov, aby tu trávili čas (a míňali peniaze). Preto slávni architekti zanalyzovali možnosti a priniesli nové vstupy, ktoré majú úroveň lokality ďalej pozdvihnúť.

V susedstve mestského bulváru vznikne "business plaza". Zdroj: Gehl Architects

Ako píšu samotní Gehl Architects, na základe existujúceho urbanistického plánu vytvorili víziu, ktorá prináša jasný a na človeka orientovaný rámec, podľa ktorého sa bude riadiť budúci vývoj štvrte a ktorý podporí život jej užívateľov. V praxi to znamená, že architekti v rámci série workshopov navrhli konkrétne riešenia, zamerané na udržateľnú mobilitu, kvalitu priestorov, doplnenie služieb a klimatickú odolnosť. Nové Lido tak má byť „živá, inkluzívna destinácia, ponúkajúca možnosti pre ľudí každého veku a rodu“.

Už v prvej fáze by tam mal vzniknúť akýsi hotspot v rámci Bratislavy. Keďže je pravdepodobné, že Nové Lido sa začne budovať od západnej strany – teda od Starého mosta a Tyršovho nábrežia – práve tu začnú vznikať aj prvé výrazné verejné priestory. Je ním najmä nástupné námestie v priamom susedstve „Tyršáku“. Architekti tu museli vyriešiť predovšetkým terénne rozdiely medzi výškou námestia a najnižším bodom prvej fázy – promenáda bude totiž na úrovni hrádze, zvyšok zástavby bude nižšie.

Experti sa očividne venovali aj centrálnemu námestiu alebo mestskému bulváru, ktorý vznikne južne od zamýšľaného hlavného objektu občianskej vybavenosti v závere námestia. Umiestnená tu bude „business plaza“, teda menšie námestíčko, tvoriace srdce kancelárskej zóny.

Gehl Architects pripomína, že v území bude prítomná silná hierarchia verejných priestorov, od ulíc, cez námestia až po parky. S ohľadom na typ priestranstiev budú umiestňované aj typy prevádzok v parteri, pričom budú mať jasnú retailovú stratégiu. V prípade vyššie zmieneného business plaza tak možno napríklad očakávať prítomnosť kaviarní a reštaurácií, do ktorých budú chodiť zamestnanci z okolitých administratívnych objektov na obedy či stretnutia.

Kancelária pri svojich návrhoch využíva overený prístup, podľa ktorého sa najprv plánujú aktivity, potom priestory a až následne budovy. V tomto prípade prišla do územia, kde už boli základné parametre budov aj priestranstiev nastavené. Napriek tomu tvrdí, že sa podarilo vytvoriť plán, ktorý posilní aktivitu, pohodlie, bezpečnosť a prepojenia v rámci územia, a to cez deň aj v noci. Vznikne tak veľmi odolná štvrť, ktorá vhodne doplní bratislavské mestské prostredie.

V kombinácii so Southbankom a jeho priestranstvami vznikne rušné a príťažlivé územie. Zdroj: Studio Egret West

Prirodzene, podobné slová sa spájajú s mnohými projektami. V prípade Nového Lida však naozaj došlo k významnej koncentrácii renomovaných domácich aj zahraničných expertov, čo ovplyvnilo urbanizmus štvrte aj koncepciu verejných priestorov. Výsledkom je návrh vyváženého prostredia, kde vzniknú priestory s jednoznačne mestským, ale aj prírodným charakterom.

Ak budú mať dobrú kvalitu a doplní ich avizovaný významný objekt kultúrno-spoločenskej vybavenosti s potenciálnou kapacitou viac ako 10-tisíc návštevníkov, nemusí byť ambícia vytvoriť rozšírenie centra mesta vôbec prehnaná. Život tu nebudú generovať len obyvatelia, ktorých by malo byť viac ako 10-tisíc, alebo zamestnanci, ktorých bude ešte viac, ale aj davy návštevníkov z iných častí Petržalky alebo mesta.

Podľa autorov urbanizmu štvrte z Compass Architekti by tak malo dôjsť k doplneniu nekompletnej a riedkej bratislavskej mestskej štruktúry a metropola by mala konečne získať charakter mesta na oboch brehoch Dunaja. Vďaka prepojeniu so Southbankom a downtownom na ľavom brehu zároveň vznikne veľká celistvá štvrť súčasného charakteru, ktorá zmení obraz Bratislavy.

Nedá sa povedať, že by táto budúcnosť Celomestského centra Petržalka bola prijímaná len s pozitívnymi ohlasmi. Časť verejnosti tvrdo bojovala sa zachovanie súčasného statusu-quo, označujúc existujúci stav za inkluzívny a výhodnejší pre životné prostredie. Plány developerov podľa kritikov naopak vytlačia nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, dajú lokalite komerčný charakter a prinesú deštrukciu zelene.

Podľa tejto logiky by však bol prakticky vylúčený akýkoľvek rozvoj mesta, keďže skvalitňovanie mnohých plôch môže priniesť takéto efekty. Aj s transformáciou zdevastovaného brownfieldu môže zaniknúť miesto, kde prebývajú ľudia bez domova, vzniknúť projekt, kde sa byty predávajú na komerčnej báze či odstrániť sa náletová zeleň. Úvahy aktivistov o vhodnej budúcnosti územia vychádzajú z nereálnych základov.

Rozvoj územia príde v každom prípade. Dobrou správou zostáva, že sa do jeho tvorby zapája mnoho popredných ateliérov vrátane niektorých z najoceňovanejších pracovísk na svete. Vytvára to nádej, že Bratislava získa v najbližších desaťročiach skutočne výnimočnú štvrť. Zánik doterajšieho biedneho stavu je len ďalším pozitívom, za ktorým bude v čase finalizácie budovania projektov ľúto pravdepodobne len málokomu.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.